Zo života

Pred troma rokmi sme sa vybrali s našim puberťákom do Bratislavy na prednášku o cestovaní v čase. Autom sme krúžili vyše polhodiny po Starom meste a hľadali miesto na zaparkovanie. Nepodarilo sa, tak som nakoniec zaparkovala na chodníku. Vystúpili sme, obhliadli situáciu a zhodnotili, že popri aute je ešte dosť miesta, aby tadiaľ prešiel aj prípadný vozíčkar, či oneskorená mamička s kočiarikom. So želaním, aby nám auto neodtiahli a pri návrate ho našli na tom istom mieste, sme odišli na prednášku.

Dnes som povozila moju svokru po obchodoch, sama som jej nakladala do košíka, sama na pokladňu, sama z pokladne, sama do auta... Ale nevadí o tom som nechcela. Keď sme išli domov z mesta, tak sa mi v aute rozhovorila ako sa ponúkla svojim svokrovcom, že im pred sviatkami poupratuje a ako ju odignorovali s tým, že veď dcéra im uprace. Ona však apelovala na to, že potom zasa budú stonať, že ako sa tam chudiatko ich dcérenka len narobila. Ja som jej hovorila, že sú to iba slová a má dve uši, jedným dnu, druhým von.

Tri skúsenosti našej bambuľky (a teda prenesene aj moje) zo škôlky, konkrétne s komunikáciou...

*****

Dnes som prešla viac ako 300 km za necelých 5 hodín. Išli sme aj s mojou zverenkyňou do Žiliny na kineziotejping. http://www.zamas.sk/kurzy/kineziotejping---tejpovanie-tejpovacimi-paskami/ niečo pre predstavu. Moja zverenkyňa je po mozgovej mŕtvici a má postihnutú pravú časť tela. Čiže ruka a noha zaostávajú, ale malo to byť oveľa horšie, doslova ušla hrobárovi z lopaty. Nebudem tu opisovať osud mladej ženy vydatej, ktorá má dve malé deti. Chcem opísať cestu a význam pre ktorý sme tam boli.

Ak prispievame na rôzne webfóra, alebo máme aspoň e-mail, existujeme vlastne dvakrát. Raz v reálnom svete, raz online. Iba jedno z našich JA však zomrie. Čo sa ale stane s našimi internetovými účtami?

Zaujímavé video - odporúčam "investovať" dve minúty a päťdesiattri sekúnd: http://www.videacesky.cz/ostatni-zabavna-videa/hladova-bestie-vecny-digi...

(Písané pre nanicmama.sk 25.5.2011)

Nejaký mesiac (možno dva) dozadu mi povolil šróbik na rámiku okuliarov a sklíčko z neho začalo vypadávať.

Vypadlo prvý raz - MM vytiahol svoje najmenšie šrobováčiky a nejako ho dostal naspäť. Nabohoval sa pritom neúrekom, lebo aj pidišrobováčiky boli furt priveľké.
Vypadlo druhý raz - MM nebol doma, tak som srandovala s pilníčkom na nechty. Trvalo mi to iba pol hodiny, tiež som si zabohovala.
Včera neskoro večer (MM už spal) vypadlo tretí raz. Zopakovala som tortúru s pilníčkom (zlepšila som si čas o tri minúty) a dnes som zašla do optiky v Malackách.

Dnes mi celý deň hrá v hlave skupina Bez ladu a skladu pieseň Odtnite mu hlavu.

Odtnite mu hlavu
nech nevytŕča z davu.
Nepotrebujeme takých ozembuchov,
nech si ju nosí pod pazuchou.

Aby sme si boli všetci rovní,
aby sme mu videli do očí,
aby sa dodržali normy,
aby nás nikdy nepreskočil.
Aby nezatienil našu slávu
odtnite mu hlavu.

V polovici leta som sa s deťmi vrátila z prázdninového pobytu, a zistila som, že po dobu našej neprítomnosti môj milovaný manžel vymaľoval časť domu.
Zlatý to chlap

No, ale časť domu nie je celý, tak som sa s chuťou pustila do ostatného. A aby to nebolo len tak, rozhodla som sa konečne zrealizovať aj dlho plánovanú (a dlho odkladanú) zmenu zariadenia. Niečo som povyhadzovala, niečo dokúpila, niečo prerobila, niečo preusporiadala...

Žila som mnoho rokov na stavbe, a teda echt na stavbe, betónovalo sa, búralo, a ja som musela v tom žiť, a tak je prirodzené, že som mala škatule s vecami typu, taniere, oblečenie, drogéria a lieky a ostatné sa prehadzovalo, z miestnosti do miestnosti, a ako život šiel, snažila som sa škatule nejako vyprázdňovať, eliminovať, zakladala nové obaly, fascikle, hrejúc si na hrudi presvedčenie, že ak by nedajboh k niečomu došlo, tak fascikel s rodnými listami a vysvedčeniami, schmatnem spolu s dieťaťom, a taštičkou s nejakým to zlatým vecom, a môžem kľudne unikať

Tentokrát som si ozaj prečítala niečo, na rodnom fóre, a spomenula som si na Majku....Tak opäť siaham do archívu a vyjadrujem svoj nemenný názor, že nič nie je také jednoduché, ako sa zdá, ale ani také zložité......