Zo života

Myslela som si, že s nástupom prázdnin a dovoleniek, tu nastane svätý kľud, ale doba je zlá....:)))))

Mám rada Coco Chanel, i keď nevlastním žiadny jej model a ani parfém, videla som filmy o jej živote a žena, čo sa v tej dobe, v tom čase, navlečie do mužských nohavíc a nedá si podprsenku, nieto ešte korzet, je mi srdcublízka.....

Navliekam si celý život korálky, tak ako idú po sebe, na šnúrku spomienok, oslintanú mojou závislosťou na pravde, a stáva sa mi, že túžim rozbiť nejakú tú perličku, na korálkovom náhrdelníku, lebo sa mi nepáči, nepatrí tam, a môžem do nej búšiť aj zbíjačkou, do čiernej perly mojich pocitových skleslostí, a ona ani ťuk, je tam a vždy tam bude.....

Sedela som upachteno na terase, a povedľa driemal sused, nezamestnaný to otec neznámeho počtu detí, momentálne žijúci s deťmi iných otcov, (žiadne etnikum, aby bolo jasné) pod čerešňou, uprostred dvojmetrovej buriny a kričí:

Katááá, akurát mi padla čerešňa do huby, a matka to 11 detí, chronicky nepracujúca mu kričí:
Ešte ti nase...ie drozd do huby a máš to aj so zápražkou :))))))))))))

Strašne sa mi nechce byť niečim iným, ako som, ale život ma núti....

Tak si čas od času, ja ovečka, so stiahnutým chvostíkom, vydesená, až do tuhého zbrčkavenia, prehodím kabát, a som síce s trasľavými nôžkami, pod kabátom vlčej svorky, strašne nesympatická, ale pomáha to...

Tak je to momentálne proste len praktická záležitosť, hodiť si na hladký mäkušinkový chrbát drsné chlpy diviaka, a tváriť sa partizánsky odbojne, lebo to funguje...

Posledné týždne mám pocit, že sa vo mne zapla nejaká vysielačka, nejaké rádijko, a ja si sem tam krútim gombíkmi, ak mi píska v ušiach neladné diskomfortum, a hľadám príjemnejšie megaherce, lebo by som sa asi úplne zbláznila

S mojou kamarátkou Renou, sme sa stretli s jasným cieľom, ponadávať si tak z úprimného srdca na manželov, na nevďačné detiská, posťažovať sa na neradostnú podnikateľskú budúcnostnú víziu, a mihnúc sa srandovným politickým spektrom, v tomto štáte, sme sa dopracovali k tomu, že kým je k dispozícii tatarák a tabletky na koksartrózu, tak sme nežili nadarmo

Dneska zase prišiel kamarát, a povedal, mám tatka na psychiatrii, ale chcem ho mať doma, za veľa mu vďačím, ale oni mi povedali, že o tri dni mi ho dovezú.....

Priznám sa, že čas od času sa mi zachce byť človekom, a prispejem, finančne, a trošku alibisticky si hovorím, že v peklíčku si tým istím, nejaký lepší kotlík, menej vykurovaný a hádam aj osviežujúci drinčík mi nejaký pekelník donesie:)))
Ale nie, srandujem, som presvedčená, že nebo aj peklo sú už teraz u mňa na celkom reálnej zemi, ale tak nejako, sa mi sem tam zachce, s nebom sa podeliť....

Zabŕdla som na príbeh, čo ma dojal a išla som sa kuknúť, ako tam poslať nejaký evrík, a vysvitlo, že mám niekoľko možností, a tá prvá sa mi nepáčila....

Prečítala som si príspevok od geo, o výchove detí, a tu nemám veľmi čo napísať, ja som svoje dieťa dosť rozmaznala, nevychovala som ho na tvrdý samostatný život a viem celkom presne, prečo....a ponesiem si za to následky, raz ma moja nevesta príde zaškrtiť

Zase som to urobila, aj keď sa za to hrozne neznášam, krčím sa, lebo nemám rada napätie, stres, zatváram dvere, uši a aj zdravý rozum, nefunguje mi žiadna vodováha typu - máš problém moja, sekni sa napravo, dorovnaj to....krčila som sa týždne, do gule zbalená, ako pásovec zbabelý....