Tri skúsenosti našej bambuľky (a teda prenesene aj moje) zo škôlky, konkrétne s komunikáciou...
*****
1. V škôlke sa deti pod vedením pani učiteľky hrali obdobu hry na stoličky.
(Ak niekto náhodou nepozná - je počet hráčov X, do kruhu sa postaví počet stoličiek X-1. Hráči chodia dokola, na dohovorené znamenie si každý sadne na najbližšiu stoličku, jeden, samozrejme, zostane stáť. Ten vypadáva, odoberie sa stolička a hra pokračuje, kým nezostane jeden výherca.
V škôlkárskej obdobe boli miesto stoličiek na zemi rozložené plastové kvetinky.)
"Maminka, ja som bola na tej zelenej kvetinke prvá, ale Peťko ma odsotil a postavil sa tam on. Pani učiteľka to videla, aj som jej hovorila, že som tam bola prvá a on ma sotil. Ale ona povedala, že mám smolu a prehrala som! Ale ja som neprehrala, Peťko prehral!" (A pustila sa do srdcervúceho plaču.)
Aha, takže takto na/učíme deti, aby konali nefér, potom vraj vyhrajú.
*****
2. V škôlke bol karneval. Súčasťou programu bola hra na hádanky. V triede bolo prítomných cca dvadsať detí. Pani učiteľka rozdávala šesť papierov s napísanými hádankami. Tie mali odniesť svojim rodičom, aby ich nahlas prečítali pre všetky deti.
Deti pozorne a napäto sledovali, kto dostane hádanky. Naša bambuľka sa ako jediná z nich hlásila.
Hádanku nedostala, zase to skončilo jej plačom. Tentoraz bezmocným.
Aha, takže naučíme deti pravidlá (v tomto prípade: ak sa prihlásiš, dospelý ťa bude brať na vedomie), aby sme im potom predviedli, že tvorca pravidiel ich nemusí dodržiavať.
*****
3. Ráno sa dcérka v šatni prezliekala, ale akosi tomu nevenovala pozornosť, stále pozerala niekam bokom. Spýtala som sa jej, na čo sa pozerá a prečo.
"Maminka, rozmýšľam. Na tých dverách je značka zákaz ľudí, ale deti tam stále chodia nakúkať. Prečo, to sa predsa nesmie, a pani učiteľka ich nechá."
Aha, takže vymyslíme piktogramy, aby bol oznam zrozumiteľný aj pre negramotných alebo cudzincov, neovládajúcich danú reč (deti si síce preškrtnutého panáčika "preložia" nie ako "zákaz vstupu", ale po svojom, zmysel však pochopia) a potom im ukážeme, že zákazy netreba dodržiavať.
*****
Mám o 40 rokov viac ako moja dcéra, ale doteraz som nepochopila, na čo je takáto zmätočná komunikácia asi tak dobrá.
Bambuľke som vysvetlila, ako som vedela, doma také nevedem, je mi vcelku jasné, že viac s tým zrejme neurobím.
Žijeme vo veľmi podivnom svete....
(Písané pre nanicmama.sme.sk 20.2.2013)