Úvahy

Calgary je prérijné mesto, leží na rovine ako dlaň. Keď je však slnečný deň a tých máme neúrekom (v priemere máme 2396 hodín slnka ročne rozložených do 333 dní), mesto lemujú na obzore zo západu a čiastočne z juhu hory. Väčšinu roka zasnežená reťaz Skalnatých hôr, naše Rockies.

Naozaj, neviem sa vynájsť v určitých situáciách, akoby som stuhla, potom po akcii už mám kopec nápadov v hlave, ako by som vyriešila toto a tamto, zrazu viem, že zachránim svet, ale v tom momente nie. Aj minulý týždeň v stredu, keď som bola robiť tzv. pohovor s mojim synom na ÚPSVaR. Ja som potom nad tým rozmýšľala, nakoľko mladý muž je zbavený spôsobilosti na právne účely, nemala som ho právo na ten pohovor ani brať. Dokonca ani z psychologického hľadiska som ho nemala nútiť ísť do tejto inštitúcie, nakoľko má z toho fóbiu.

Nie hneď, ešte si (hádam) pár rokov počkám
Ale raz budem svokra.

V podstate už tri dni uvažujem nad touto záhadnou otázkou. Často sa zúčastňujem s Amálkou rôznych alternatívnych typov liečenia jej zdravotného stavu. Často počúvam vetu: Je to v hlave. Máš to v hlave. A podobne. A to nie iba v súvislosti s Amálkou, ale aj manžel povie, už mi hovoril lekár, že to mám v hlave, vraj sa ten problém dá odstrániť tým, že si to v hlave "prepnem na iný mód". Aj ja to okolo seba často počúvam, alebo čítam.

Hovorí sa, že tí dvaja majú spolu vzťah... Málokto si však uvedomí, že tie vzťahy sú v skutočnosti vlastne dva. Ona má vzťah k nemu a on k nej...

Keď sa páru narodí dieťa (vlastne, už keď spolu to dieťa čakajú), pribudne do rodiny síce jeden člen, ale vzťahy sa rozrastú omnoho viac - je ich zrazu šesť. K pôvodným dvom (ona má vzťah k nemu, on k nej) pribudnú ďalšie - ona má vzťah k dieťaťu, on má vzťah k dieťaťu, dieťa má vzťah k nej, dieťa má vzťah k nemu.

Nedokazala som o tom pisat. Nedokazala som, kym sa na chodbe hromadili krabice a cestovna taska a doska na zehlenie a topanky a… Az ked odisli, definitivne, zit svoje vlastne zivoty. Syn do Ontaria, dcera do Montrealu, spolu autom nalozenym az po strechu a mne zostali dve prazdne izby. Zvleceny paplon, konecne upratany, ale tak zalostne prazdny pisaci stol. Rychlo som oprala velkych plysovych psov, usadila som ich na postele, nech nie su take prazdne.

Zistila som, ze nas je tu viac milovnicok klasickych detektivok, teda aspon dve sme tu. Zboznujem Agatu Christie, viac Miss Marplovu ako Hercule Poirota. Desat malych cernoskov, Vrazda na Nile, ci v Orient Exprese su pre mna cosi ako slabikar (V nich je tusim Poirot, ale ine nazvy si nepamatam a aj ten Francuz so svihackymi fuzikmi ma cosi do seba). Jeden, dva, tri, desat poctivo zamordovanych, pat podozrivych, zahradnik, kucharka, tajomna sesternica, prva oficialne mrtva manzelka, ktora vlastne nie je mrtva, naopak mrtvi inych.

Sedeli sme s babúnom na terase a babún hovorí, to čo je doprčic za vietor, a ja som neodborne - odborne povedala, to je mistrál.....

Viem čo je mistrál in natúra, čo mistrál je, pre mňa, je už taká moja dadaodchýlka, (dadaizmus je proste pojednávanie o náhlych nezmysloch), ale v rámci starej pesničky, od Gotta, a v tej pesničke, ktorej slová si už nepamätám, znelo to mistrál tak intenzívne, že som si to tak prirodzene upravila, k mne prirodzenej forme...

Vietor mistrál

Pohlédni mu do očí a uvidíš v nich jeho otce, dědy a všechny ty války a šílenství, které vedly jejich duše v nějaké vzdálené zemi, vzdáleném čase
Pohlédni, bez souzení, na jejich bolesti, utrpení, muka a vinu
A nechej to vše odejít
Vciť se do bříměte jeho předků
A věz, že on v tobě hledá bezpečné útočiště

http://www.2012rok.sk/wp/poezia-umenie/15730-chces-li-zmenit-svet-miluj-...

U Helar som pred časom čítala jej komentár:

A teraz som si spomenula na jednu scénu z môjho milovaného Kung Fu: slepý majster a Kwai-Chang idú lesom, prepadne ich zbojník a ozbíja ich. Bez priečenia mu s láskou všetko odovzdajú. Potom zbadá zbojník zvitok básní za majstrovým opaskom a chce aj ten. “Ale to sú len moje básne,” namietne slepý majster. “To nevadí, daj sem!” A slepý majster vezme palicu a tak úžasne vyobšíva zbojníka, že ten zdrhá a trasie sa v lese ešte dodnes.