Odchody

Pridané používateľom Luba z Calgary dňa 30. august 2013 - 22:00

Nedokazala som o tom pisat. Nedokazala som, kym sa na chodbe hromadili krabice a cestovna taska a doska na zehlenie a topanky a… Az ked odisli, definitivne, zit svoje vlastne zivoty. Syn do Ontaria, dcera do Montrealu, spolu autom nalozenym az po strechu a mne zostali dve prazdne izby. Zvleceny paplon, konecne upratany, ale tak zalostne prazdny pisaci stol. Rychlo som oprala velkych plysovych psov, usadila som ich na postele, nech nie su take prazdne.

Budeme si skypovat, pridu na Vianoce aj v lete, ale uz ako navsteva. Budu sa vracat domov? Alebo uz budu doma inde? Boli tu vobec doma? Jeden domov sme im zobrali pred jedenastimi rokmi, ked sme odisli do Kanady. Nasli ho tu? Lebo ja nie. Nasla som pokoj, poriadok, pekny dom, ale nie domov. A nie som doma uz ani pod Tatrami, tam uz vobec nie.

Odisli a zobrali so sebou kus mojho srdca, kus mna, zobrali dvadsat pat rokov mojho zivota. Tie roky bezia hlavou ako sada obrazkov farebnych, ciernobielych aj zahmlenych. Preleteli tie roky, ako ked sibnes prutikom. Vyplnali cely moj zivot a zrazu su prec. Odkladam dve prestierania, dva pohare, dve salky na kavu. Scvrkavame sa.

Pamatam si den, ked moj syn bol zrazu vyssi ako ja, aka som bola pysna. Pamatam si den, ked som na neho skrikla a on odvrkol naspat,a mal pravdu. Pamatam si, ked som si uvedomila, ze su v mnohom mudrejsi ako ja. Pamatam si na sok, ked som prvykrat uvidela v ich ociach tu blahosklonnost a netrpezlivost, ked som sa im snazila radit. Ked som zacitila nevolu, tu istu, ako ked moja mama na mna, tridsiatnicku a matku troch deti, kricala z okna: Kde mas sal, prechladnes.

Predala som stafetovy kolik, s akou lahkostou sa s nim stracaju v dialke. A ja sa bojim, aby nezakopli, aby neodbocili z trate. Alebo prave maju? Maju tam kdesi odbocit? Na novu cestu, necestu? Nemam uz na to dosah, uz je to v ich rukach.

Rozmyslam o sebe, ake to bolo, ked som mala dvadsattri. Vsetko som vedela, vsetko som chcela robit sama. S malocim som sa uz mame zverovala. Ako sa vtedy citila ona? Co jej bezalo hlavou? Bola zamestnana otcom a sama sebou? Ako sa citila o patnast rokov neskor, ked sme odisli na druhy koniec sveta s malou nadejou, ze sa este uvidime? Ked sme jej zobrali vnucata, ktore vidala dovtedy denne.

Nie je lahke byt mamou dospelych deti.

Kategória:

Komentáre

babun

31. august 2013 - 21:26

Lubka, citam a som s tebou suzniaca, neviem presne, kde je Ontario, alebo Montreal, ale mam pocit, ze to nebude tuto za rohom, a rozumiem, co precitujes, a ver mi, ze ozaj rozumiem....Zaoberam sa touto myslienkou neustale, a rozmyslam, co to pre mna znamena, aka krizovatka, aky iny krok, aka ina etapa mojho zivota, a su dve veci, co ma trapia, ze ludia prestali byt hravymi detmi, a clovek tapa v nezmyslenych pasciach, a tak to ukrajujem, ze to asi napisem zvlast, bolo by to dlhe a nezrozumitelne....

ateta

1. september 2013 - 1:25

ahoj,
čítala som si a chela som byť zasa pasívny čitateľ, ale nedá mi. Nie som v "tvojej topánke", ako múdre citáty hovoria, ale ver, že viem, o čom hovoríš.
Mám doma dve dietky, čo chvíľami rozmýšľam, že kde som pri ich výchove chybu urobila, ale aj keď ich z domu posielam nie raz za deň, ešte zaplačem, keď odídu.
No dnes sa obidvom tak zadarilo ma vytočiť, že im ešte aj ten kufor pomôžem zabaliť.
Smile
asi som moc nostalgickej chvíľke nepomohla, ale... a teraz nechcem nikoho raniť ani uraziť - nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie - len v dobrom - verím, že raz deti prídu, raz nás budú potrebovať, dúfam, že aspoň ako vzor.
Smile

babun

1. september 2013 - 1:29

ateta, len pis, kolko pohladov, tolko dobrych fotografii, tak to ma byt, super, ze si napisala, ....

Luba z Calgary

2. september 2013 - 4:46

Ateta, neviem ake stare su Tvoje deti, ale podla vytacania Ta, predpokladam, ze teenageri. Kedysi davno som citala vyrok: "Ked mate doma teenagera, pochopite, preco niektore samice zozeru svoje mladata." Aj aj som sa niekedy v bezsennych nociach sposobenych vytocenim (nastastie, nebolo ich vela, tych noci) pytala, kde som urobila chybu. Potom som raz pocula lekara zachranky povedat, ze v ich praci je dolezite rychlo urobit rozhodnutie, mozno nebude najspravnejsie, ale musis sa rozhodnut. Ja som si to zobrala do vychovy, staram sa o nich, ako najlepsie viem, mozno by to niekto robil lepsie, ale ja to robim z najvacsej moznej lasky, aka v zivote existuje. Som najlepsia mama, akou dokazem byt, a to musi stacit.

ateta

2. september 2013 - 10:12

sú to deti v najlepšom veku - 17 a 22. V tom úplnom základe sa nesťažujem. Mám ich rada a vychovala som ich dobre. A oni sa mi aj tak smejú, keď sa pýtam, "kde som chybu urobila". Nemôžem ich predsa stále nahlas chváliť, moc by si o sebe namýšľali. Ja sa tak tíško v duchu vytešujem.
A k bezsseným nociam ma ešte nedohnali - dokážem to predýchať a povedať si, že takto som si vás vychovala. Neurobia viac, než nutne musia, ale aj to sa raz zlomí.
Takže ja len v dobrom.

SYLVUSH

2. september 2013 - 21:56

Luba z Calgary, moja dcérka sa pred dvomi mesiacmi vydala a býva síce iba o dedinu ďalej, ale denne vidím jej prázdnu posteľ a izbu, nedokážem tam ani upratať. Nemôžem povedať, že Ťa chápem, lebo ja ju vidím skoro každý deň, ale aj tak je to ťažké. Ešteže syna budem mať pri sebe neustále. Ja stále ešte ovoniavam jej vankúš a paplon. Držím Ti palce.

georgina

12. september 2013 - 18:34

Toto ma čaká za rok - mladý muž sa chystá do sveta na vysokú.
Ak mu vyjdú plány, bude "iba" 2 200 km ďaleko.

Na jednej strane sa trochu teším - že si trúfa, že sa ma nemieni držať furt za sukňu...
Na druhej strane - on ODÍDE!!! Shok

Luba z Calgary

12. september 2013 - 22:12

Uprimnu sustrast Smile Kam sa chysta, kukla som na mapu Europy, viac ako 2000 km mi vychadza Irsko, juzne Spanielsko, ci volakde stred Svedska ci Finska?

georgina

12. september 2013 - 22:14

Škótsko - Glasgow

Luba z Calgary

12. september 2013 - 22:31

Tak som sa s tym Irskom skoro trafila. Tam bude skolska uniforma asi kilt Smile

georgina

12. september 2013 - 22:52

BiggrinBiggrinBiggrin Čo som si googlila okolo toho, tak kilty, divné počasie, divná strava a škótsky prízvuk sú tam aktuálne furt... No, rozhodne to bude pre neho zaujímavá skúsenosť.
Ak mu to teda vyjde.

Jáááj, ešteže máme doma dievčinku, tej bude ešte pár rôčkov trvať, kým vyrastie SmileSmileSmile

Lenka R

26. september 2013 - 10:05

Ľubka, presne viem o čom hovoríš. Starší syn sa pred dvoma rokmi oženil a odsťahoval a mladší stihol byť medzi tým pol roka v Španielsku v rámci erasmu ,potom pol roka v Portugalsku na praxi a po dva krát po 4 mesiace v USA brigádovať a cestovať, vidím ho len sa skype a na facebooku pozerám fotky, že kde akurát je a ako sa mu darí. Je mi SMUTNO. Strašne moooc . Ale musím rešpektovať fakt, že sú dospelí a nebudú stále pri mne a tešiť sa z toho , že sa im darí a majú sa dobre. Ale tá prázdna izbička ... Koľko krát som ich "buzerovala" nech si upracú , teraz je poriadok, tichúčko, pohodička a mne paradoxne chýba ten frmol a neporiadok čo dokázali narobiť! Neboj sa Ľubka, deti sa vždy budú radi vracať domov, nech majú svoj nový domov kdekoľvek stále budú doma u teba. Ja to tiež tak cítim, keď som doma u svojej maminy. A to sa blížim k 50ke. Mám svoj domov a potom taký ten " Dúm holubí" u maminy, kde sa vždy budem cítiť báječne Smile