Techtle - mechtle s Richardom, alebo verabože, v tomto živote už nedomechtlujeme 2. časť

Život ma odohnal z rodného domu náhle, bez môjho súhlasu a dokonca tam, kde som nikdy v živote nechcela byť, teda do Ruska, do Moskvy.....Ehm, nuž akosik sme tam všetci museli....

Keď som si balila veci, čo som tam chcela mať, narazila som na kresbu mostného piliera, s mastným fľakom, a spomenula som si opäť na Richarda....
Raz sa mi nechcelo na prednášku a trčala som pri fontáne, a zrazu sa ocitol predo mnou Richard, a povedal niečo v zmysle, krásna neznáma, poďme za školu, teda za katedru, teda za fakultu, teda za čokoľvek, a my sme šli, lízali sme zmrzlinu, a bolo jedno, že som ho mnoho mesiacov nevidela, ako keby také nebolo, zase som sa nahlas smiala, až sa ľudia otáčali, a vôbec som si neuvedomovala, vtedy, akí vzácni sú chlapi, čo človeka vedia rozosmiať, a zaparkovali sme u nás doma....Tak bola temer ranná hodina, že sa mi to zdalo bezpečné*biggrin*
Techtlovali sme, a i keď vyzerám ako promiskuitná mechtľa, k tomu som sa ešte neprepracovala, *blush*, bola som taká polomechtľa, s mierne pokročilým smerovaním
Tu sa zrazu v chodbe ocitol môj otec, a je to úžasné, lebo ja som bola kamenná od strachu, a Richard si zastrkával košeľu, zoči-voči môjmu brunátnemu otcovi, čo mal ruky ako lopaty, úplne skromne a nevzrušene tvrdiac, že sme sa učili pnutie a pružnosť a pevnosť, a chmatol tubus, teda takú tú rúru, kde sa nosia projekty zrolované, ale bohužiaľ *biggrin*, otočený nesprávnym smerom....

Takže Richard si zastrkáva košeľu, ja jemne strapatá, zapýrená, môj konzervatívny otec bordový, a Richard berie tubus, korpus delikty náš, jediný, ale opačne, a tak sa z tubusu vyvalí nahryznutá desiata, načaté tvrdé Sparty (v onej dobe to pomerne fajnové fajčivo), ale i prezervatív
A nastane husté ticho, a do toho ticha sa znesie z tubusu osamelý papierik, mostnej konštrukcie, s mastným fľakom, a celé to vypadnuté, šokujúce, matersky zakryje*biggrin*

Neviem, čo sa stalo, možno tá mostná konštrukcia, ale otec sa k tomu nikdy nevrátil a ja som sa pochopiteľne k tomu nikdy nevracala, tato bol macher na cesty, mosty, diaľnice a metrá, a možno ho ten nákres, s tým mastným fľakom, vrátil do dávnych čias mladosti, kedy povinne opaľoval kuchárku z jedálne, lebo potom bolo čo jesť, a ktovie čo ešte robil, tak si cestno mostne študujúc A my s Richardom, sme opäť nedomechtlovali

A už som teda bola tam, kde som nechcela byť, 2500 kilomterov od rodnej pstele, a bolo mi na samovraždu, a ľahšie to bolo, keď mi začali chodiť listy od kamarátov, a zrazu mi prišiel list iný, zabalený v igelite, a celý oflákaný nálepkami a nápismi.....
Keď som ho otvorila, tak ten list bol už otvorený, a skoro som zomrela od strachu, a bol to list od Richarda.....*unknw* a nemala som šajnu, čo v tom liste bolo také, že ho totálne ocenzúrovali....
Richard mi písal o tom, a ako som to čítala, tak sa mi stiahnutá ritka uvoľňovala, a zase som sa smiala, lebo mi písal, ako som mu zlomila srdce, lebo som odišla, ja matka jeho budúcich detí do zahraničia, a nielen to, vraj u nás boli zaujímavé, upratovacie žúry, lebo rodičia vypadli o mesiac skôr, o ktorých hovorí celá štvrť, a nábytok sa oplachtovával, a mrazák sa vyjedal a vypínal a pod... a že je to skoro hrozné, že on, otec mojich budúcich detí, na také nebol prizvaný, a že na znak, lebo mu neverím, že to so mnou myslí vážne, mi posiela dôkaz, a že nemám veci preháňať a dúfam, že mi nejako neonemocnieš, písal mi Richard, a ja som netušila, aký dôkaz lásky mi poslal, taký ideologicky neprípustný, že ho vyrezali.....odstránili....

Odtrepala som sa domov okamžite, ako sa dalo, a okamžite, ako sa dalo, som si dala prvé rande s Richardom, teda keď som ho konečne našla A i keď Richard chcel, a ozaj mal na to všetky predpoklady, lebo sa hýbal ako nežná skala s nádherným súsvalím, a ohromnými, polofeudálnymi očami, začať mlžiť, a povedal mi, že ma ozaj rád vidí, udrela som okamžite a hovorím mu, Richard, čo si mi to doprdele poslal do tej poondianej Moskvy, že mi to scenzúrovali, chceš, aby som skončila na Sibíri, ha?
A Richard ma objal a len si vyhrnul rukáv a na ľavom rameni mal tetovanie, to pre teba láska moja, povedal, a to tetovanie bolo ozaj pekné, niečo medzi muchovými secesnými kreáciami, a počiatočnými písmenami starých, múdrych kníh a uprostred toho bolo kaligrafické písmeno, a bolo to ozaj začiatočné písmeno môjho mena, a tak som to celé krásno, ocenzúrované pohladkala, a povedala som, že si mal frajerku s takým istým menom a Richard sa dramaticky zatváril, a zatĺkal a opäť som sa smiala....Tak tú fotku odtiaľ vyrvali, z toho listu, asi to považovali za protisocialistickú konšpiráciu*biggrin*

Zapadli sme do vinárne u Františkánov a ja som sa ho medzi iným, lebo okrem toho, že Richard bol pekný, bol aj skvelý diskutér, a jedno cez druhé sa pýtal a smiali sme sa, a divné to bolo, a ja som sa ho pýtala, Richard, čo ty vlastne po mne chceš, ja predsa......a Richard ma prerušil a povedal, si môj kamarát so slušnými prsami, neviem prečo, mám ťa rád, si iná, nič po mne nechceš, nemekoceš, nedusíš ma otázkami, na ktoré nepoznám odpoveď, nemusím myslieť na tvoje narodeniny, meniny, lebo je ti to jedno, a smeješ sa bez obavy, že ti praskne mejkap, tak ako chlap

Tak som sa vrátila druhé leto, a Richard dodržoval, na čom sme sa dohodli, a do tej krajiny nekrajiny mi písal veci, na ktorých som sa smiala, ale už ich nepitvali, tie listy, a stretla som sa s Richardovým bratom, lebo mi zavolal, a doniesol mi balík, a povedal, Richard sa už nevráti....
V tom balíku boli ....no to je tajomstvo, a list, mám ťa rád, dávaj si na seba pozor, a ja som rumázgala, ako keby som ozaj stratila otca svojich detí....
V priebehu rokov mi Richard písal z rôznych krajín, a robil kadečo, a stále som sa smiala, a tie listy boli dospelejšie, ako čas plynul, a čítala som si múdre slová, čítala som o štúdiu, tam či tam, a potom sa Richard stratil, a čas šiel, a aj ja som už prestala od Richarda očakávať listy, zabudla som skoro....

Tak som si pozerala obrázky z Austrálie, kde by som sa chcela ocitnúť, a uvidela som obrázok lode, kde je oslava, a na tej lodi, kopa ľudí, pekný cca 60 tnik objíma rukou, peknú blondýnečku, a na tej ruke tetovanie, čo dôverne poznám, a oči, čo tiež dôverne poznám, a pod obrázkom anglický nápis, v zmysle, pozdravujem všetkých svojich priateľov, a vypliešťala som oči, lebo medzi priateľmi zo slovenska, sa ocitol špeciál friend, MMBD, a tú skratku si dobre pamätám

Tak všetko najlepšie Richard, k meninám, narodeninám a nuž tak to je, v tomto živote žiadny kids, a už nedomechtlujeme tiež ťa mám rada, a teší ma, že sa máš dobre ....