Techtle - mechtle s Richardom, alebo verabože, v tomto živote už nedomechtlujeme 1.časť

Chýba mi humor a smiech, taký slobodný, tak keďže život momentálne zapeká strašne, a najlepšie laxatívum je vraj smiech, tak sa skúste posmiať trošku so mnou, hádam sa nám všetkým trochen uľaví....*smile*

Vyhrabala som zoznam smajlíkov, spomedzi výpisov, faktúr, účteniek, zákerných úradných blbostí a jednej veľkonočnej pohľadnice, a spomínam so smiechom na Richarda, bol to super chlap, narcis, sebecký, a hrozne promiskuitný, ale aj tak super chlap....

A takto to začalo:

Nedomrlo a bez zápalu som hľadalo čosi na internete, až som omylom klikla na niečo, na čo som kliknúť nechcela, a pred mojim zrakom sa objavili fotky z Austrálie, a tak som sa na hľadanie vykašľala a kochala som sa...*dance4*

Nech si kto chce čo chce hovorí, ale verím na minulé životy, lebo v priebehu môjho života som sa presvedčila, že sú svetové kúty a ich tajomstvá, ktoré ma napriek mediálnej a inej popularite, ponechávajú mrazákovo chladnou*unknw*
Lebo také pyramídy,.... milujem príbehy starého Egypta, ale pri pohľade na nejakého faraóna, som nanukovo chladná, ani Tutanchamón ma nevyvádza z konceptu a Níl určite nie je riečka, kde by som tak spontánne, chcela čľapkať nožičkami....*mosking*

Ale taká Kanada, Nový Zéland a Austrália, to je iné kafé, ak také čosi zaregistrujem, pripadám si ako zle vychladené šampanské, a prýštim cez štopeľ svojej apatie až ľahostajnosti, k cudzorodým destináciám, k zrazu nebývalému, bublajúcemu záujmu, až sa mi pení mozog, ako ma to zrazu zaujíma....*smile*

Klikala som, bublajúc si cez austrálske scenérie, a potom som vytreštila zrak....a ešte raz, a ešte raz a začala som spomínať....

S Richardom som sa zoznámila na lyžiarskom zájazde, kde som prišla neskoro, a skoro som musela odísť....

Spomínam si, ako som sa pechorivo skúšala aklimatizovať, uprostred nových spolužiakov na vysokej škole, a ako to mám vo zvyku, vždy komplikovane a vždy inak, ako je bežné, na lyžiarsky som dorazila neskoro....*blush*
A bola som ubytovaná, celkom sama, lebo už sa hádam so mnou ani nerátalo, a pedagogický dozor nám robili traja najväčší samci z fakulty, (pre duše čisté, ani to nečítajte, lebo takto to ozaj bolo, nekecám) a morálnu rovnováhu udržovali inštruktori zo zapálenej organizácie SZM, ktorí nám celkom presne, podľa posledného zjazdu, skúšali naočkovať, čo je závadné, nemorálne, čo sa smie a nesmie, a teda česť a sláva im, lebo aj tak sa pilo, techtlovalo aj mechtlovalo a strašne sa nesocialisticky chovalo

Po dni, kedy sme sa na lyžiarskom svahu delili na úplné drevá, ako tak drevá a podobne, som skončila v tom najdrevenejšom družstve a bolo mi povedané, že po raňajkách sa mám dostaviť tam a tam, tak som sa v požičaných otepľovačkách skúšala zapnúť do tých dvoch šmykľavých vecí, a bola strašná fujavica, a niečo ma zdraplo za rameno a narvalo do snehovej diery, s otázkou, dáš si, mi otŕčalo pod nosom plácačku rumu, a keď mi rozmrzol zrak, som sa zrazu dívala do divoko krásnych očí, divoko krásneho jedinca, čo bol zlý, zlý, a nevestovo neprípustný

A keď sa ma ten zázrak spýtal, či sa mi chce lyžovať, alebo či chcem byť matkou jeho detí, tak voľba bola jasná, a ticho som sedela v diere, cucajúc rum, kým všetci niekam zmizli, a potom sa to krásne mužské čudo na mňa obrátilo a povedalo, ja som Richard, všimol som si ťa pri večeri, budeš matka mojich detí, a tak sme sa zoznámili

Nedalo mi, a nejaký pocit povinnosti, ma napriek tomu hnal na svah, ale Richard mi povedal, chcem ťa nosiť na rukách, ale zas pochop, osádrovaná mi veľmi oťažieš, a nebude to to pravé orechové, nehovoriac o istých obmedzeniach, lebo ja ťa chcem, a ja ťa chcem, sa stalo nadlho takým malinkatým partizánskym heslom, medzi mnou, šedou myškou a Richardom, a ako tak úporne listujem v svojej pamäti, chlapov, čo dokážu ženu rozosmiať, je ako šafránu, a aj hádam preto, bol Richard takým vzácnym sukulentom, v mojich pichľavých skúsenostiach s mužmi Bol skvostný...*blush*

Z lyžiarskeho moc toho neviem, ako som neskoro prišla, tak som musela skôr odísť, a čo sa dialo na lyžiarskom, poznám len z počutia, ale iglú už nebolo, lebo iglú z Richardom, je len moja vec, že?
Ešte poslednú noc, z tých 4 dní, čo som bola na lyžiarskom, som strávila ilegálne, s Richardom na spodnej časti poschodovej postele, v izbe plnej chlapov, a niektorí boli moji spolužiaci, ako som sa neskôr dozvedela, a tak som bola za radodajku istú dobu a to som stále bola ehm nepoškvrnená

A tá noc s Richardom, bola úžasná, lebo okolo hekali poloopití puberťáci, prýštiac nápadmi, ako by sme mali čo robiť, ale Richard bol gentleman, a omaciaval ma len tak jemne, pod dekou, šuškajúc mi do uška, že nabudúce to bude také úžasné, že umriem a ja som mrela od šťastia, lebo nuž, brucevilis ma šteklil za uškom

A tu nastáva základná otázka, mátavá, prečo som po príchode domov, do rodnej bratislavskej štvrte, ani len nepomyslela na Richarda, toho nádherného chlapa, čo ma nazval matkou jeho detí, a strávila som s ním lyžovačku v iglú s rumom, možno preto, že to bolo tak nemožné, že ma ani len nenapadlo, sa zaľúbiť, do denníčka vypisovať básničky a chtivo o možnom partnerovi pokeciavať s kamarátkami
Lebo presne tento typ som bola, prvé bošťoky v parku, letmá myšlienka na svadbu, teda kecám, na také som nemyslela, len som neustále chcela vášnivú lásku, k domčoku, kolíske a rododendrónu som sa v snoch tamtých neprepracovala, maximálne ma pri tých bošťokoch mátal môj tato s guľometom

Raz sme šli počas nudnej prednášky na párky a kofolu, do priľahlej krčmy, neviem čím to bolo, ale ja si spomínam na vysokú školu inak, ako ju zažívalo moje dieťa, boli sme súdržnejší, a kým teraz sa každý len pechorí, aby nejako ustál naše strašne riťolezné vysokoškolstvo, a každý takmer sám za seba, my sme mali na prednáške kamarátov abstinentov, teda relatívnych, väčšina z nich len preprednáškovávala opicu, z minulej noci, A uznajte, prednášky typu politická ekonómia a dejiny MRH, KSČ, nudná teda bola

A písalo sa cez kopirák, čo cez kopirák, aj sedem ich hádam bolo, a triezviaci, usilovní a nekolektívni, robili poznámky pre nás odpadlíkov, a dopriali nám....a my sme im nosili zavináčov a kyslé uhorky*biggrin*

Dopriali nám pobyt k krčme, pri párkoch, kofole a aj pive, keď bolo za čo, kde sme intenzívne rečami menili svet, a niekedy sme hýbali snáď aj novodobými dejinami, a niekedy sme trúfalo tvrdili, že pohneme zemeguľou

A ak sa medzi nami zjavil spolužiak, zvláštneho charakteru, boli sme sťa na diaľkový ovládač, hudba prepieraná, rocková, ilegálne z laxíku či na platniach ilegálne dovezených šírená, sa zmenila na ľudovky, túžby vidieť grandkaňón, sa zmenili na túžbu navštíviť rodné mesto Stalina a posmutnieť si v mauzóleu, pri otcovi národov, jemne voskoidnému, to boli spolužiaci, čo sa aktívne v rámci SZM venovali svojej kariére, boli vždy pekne ostrihaní, čistí, nemali žiadne neslušné nápisy na svojich tesilových nohavičkách, pardón, v rámci mimikier nosili fakt aj texasky z tuzexu, a stále boli ochotní pomáhať, a hrozne radi sa včleňovali do kolektívu
A ozaj, fakt ozaj, mali sme medzi sebou mladých, ambicióznych eštebákov, čo na nás donášali, také dobré bytosti to boli, na chlieb by sa dali natrieť, ale stačilo ich raz opiť a už sme vedeli, kde je sever

A tak som taká budovateľsky rozvášnená, lebo očko absentovalo a fakt sme kecali slobodne, išla na vecko, a vrazila som do nejakého chlapa, a ten chlap ma objal, a povedal, láska moja, ak sa budeš takto stravovať, a takto piť, naše deti budú debilné, a mne sa rozjasnila Metropolka nejasnou žiarou súzvučného poznania, lebo to bol Richard, a v tej uličke, som sa smiala, opäť a znovu si uvedomujúc, že mužov, čo ma vedia rozosmiať, je ako šafránu a dobre mi bolo, a pol hodinu som sa rehotala tak od duše, až sa mi prepláchli všetky zanesené ventily, a Richard mi povedal, poď so mnou ku mne domov, a mne to nepripadalo nejako neprístojné, veď som bola matka jeho budúcich detí*smile*

Po ceste v električke, ma Richard celkom prakticky oboznámil s tým, ako to funguje u nich doma, lebo mal ešte rodičov, dvoch bratov, rovnako zápalisto sukne naháňajúcich, a celé to zastrešovala čiperná babička, taký ten typ, čo cupkajúc v jemnej jazmínovej vôni, a pospevujúc si nejakú hanbatú pesničku, v nemčine, s výrazným maďarským prízvukom, z čardášovej princeznej, dokáže za pol hodinu uvariť osemchodovú večeru pre osem ľudí, a čo i keď veriaca v boha, hrá vášnivo hazardné hry s kamarátkami, každú stredu.....
Teda Richard ma ubezpečoval, že staré dámy, každú stredu, vyvolávajú feudálnych duchov, mastia kanastu a popíjajú griotku v dome vdovy, po nejakom plukovníkovi, a pani plukovníková, na stredajších večeroch vášnivo nástojila, takže hniezdočko je prázdne

Ocitla som sa teda s Richardom v domčeku, v starej bratislavskej štvrti, a mne pripadalo zariadenie strašne nepatrično úchvatné
U nás doma trónila v obývačke vysokoleštená stena značky Tajga, v kombinácii s vkusnou sedačkou značky Riga, a koberec značky Stalin, či tak nejako, a všetci susedia mali to isté, len v iných farbách, a spolu s rovnakými autami značky Moskvič, Trabant a tí proletársky rovnejší, než my rovní, mali Lady a Žiguláky, a všetci sme boli niečo ako mnohonásobné miliončatá, rovnako oblečení, rovnako bývajúci, rovnako serkajúci do rovnakých záchodov, do rovnakých umakartových unimobuniek, uprostred našich rovnakých úľových rovnakostí.....

A tu u Richarda, boli veci, každý pes iná vec, tam klavír, tam komóda, tam čudný ušiak, obrazy, a čudná babička pôvodne šľachtického pôvodu, čo mala karbaníčiť, ale nekarbaníčila dostatočne dlho, takže prúser, opäť sme nedomechtlovali

Richard mi v krásnom porceláne ponúkol mokka kávu, z ósterajchu, a šmrncol mi tam štamprdle koňaku, a také to bolo iné, a skúšali sme pokračovať v tom, čo sme začali na lyžiarskom, ale zaštrkotali kľúče, a my sme boli v príjemnej techtlovacej atmosfére, až sa mi čarodejno zrazu dialo niečo s vnútornosťami, také to erotické mizerére, (romantici to nazývajú motýle v bruchu) ale predčasne dobehla babička, lebo mala ganz veľký problém, nesadla jej griotka, a nič z toho zase nebolo

Trónila som v starom ušiaku, a babička, potomok to grófov, mi servírovala čosi dobré, v porceláne, čo som nepoznala, a striebornou lyžicou som si ukrajovala z vecí, čo by som poznala, keby som sa so striebornou lyžicou v ústach narodila, a babička levanduľovo pobehovala a Richard zobral škatuľu od topánok, a povedal poď a ja som šla, na strechu domu, kde podo mnou robila palacinky grófska dcéra, a usadila som sa v lehátku prúžkovanom, vedľa Richarda, lebo som bola budúca matka jeho detí*biggrin*
Richard vybalil zo škatule ďalekohľad, a ja som s ním skúmala oblaky, čumeli sme bezostyšne do okien susedov, popíjajúc ďalší obsah škatule od topánok, a mne sa nič nechcelo, nechcelo sa mi nikam ísť a Richard mi stále hovoril, uvoľni sa, a ja, dobré dievča, z dobrej, kresťansko komunistickej rodiny, som mala chuť sa vyzliecť donaha, ale som to neurobila

A potom sa zotmelo, jemne sa mihotali hviezdy a mne čas ubiehal, lebo sme si s Richardom začali kresliť, na vrchnáku, škatule od topánok, svoje vlastné súhvezdia, a dávali sme im mená, a keď padlo meno Otec slonov, mne zatrnulo, lebo som si spomenula na svojho otca, a pozrela som sa na svoje pozlátené hodinky, čo som od svojho otca dostala za maturitu, a poloha hodinových ručičiek mi naznačovala, že mám strašný prúser, slovensky priekak

Tie hodinky mi odovzdával môj prísny, konzervatívny, hrdý otec, ako svätý grál, ako prísľub toho, že som tak zodpovedná, že nezvlčím, nespustím sa a dokončím vysokú školu bez nejakých zvláštnych úkazov, a nezradím rodinné zásady, a keby som teda chcela niečo zradiť, tak nech sú to skôr rodinné zásady, ako tie okolo toho 25. zjazdu, lebo to by bol šialený prúser

A tak som vystrelila domov, ako blesk, a za mnou sa hnala grófska babička, od perspektívneho otca mojich detí, s plechovou škatuľou s namaľovanými bytosťami okrídelnými, bacuľatými, s nápisom kapitalisticky zahraničným, a tá škatuľa obsahovala rakúsko-uhorské cukrovinky, nuž veď čo by iné človek očakával od grófskeho pohrobka že?

A z druhej strany mi pchal pod pazuchu skriptá, a nejaké záhadné papiere a rolky prapodivných mostných konštrukcií Richard, lebo ako generálny riaditeľ ministerstva výhovoriek, študujúci stavarinu tak dlho, predlho, že jeho aktuálni spolužiaci vyzerali tak, ako keď dobrý ujo ide s deťmi zo škôlky na výlet do zoologickej
A Richard poznal presne, výhovorkové metódy a dôležité psychologické ňuansy, lebo trenažér mu robili jeho totálne chápaví rodičia, skôr apatickej konzistencie, než že sú blbí, a šuškal mi do úška, nie električka láska moja, nie električka, a ja som si uvedomila, že som už veľká, a že k výhovorke, ktorú každý normálny rodič dokonale poznal, teda že potomkovi nešla električka a tak ho nezabijeme, lebo za neskorý príchod nemôže *biggrin*, som postúpila o level vyššie, a to, učila som sa na skúšku na intráku

Junior sa škeril, keď som mu to čítala, ale nuž čo narobím, ja som klamala, on klame a ak dožijem, budem si v kresielku s kolieskami užívať, ako ho budú klamať jeho deti, a budem sa smiať, až mi umelý chrup bude klapať

pokračovanie nabudúce....