Čo je šťastie?

geo, ja suhlasim, ale v globale, skoro vsetci moji znami, az na vynimku, su v podstate v anale, tazko je teraz teoretizovat a snivat, a ja s mojou celustou, hybem juniorom, a robime tie prihlasky, na magistra, a je to boj, a uvedomujem si, ako malo pochopenia mam teraz, ked som dost unavena, pre problemy inych ludi, tak isto si uvedomujem, ze mam plnu chladnicku, teda rajn teoretiš, avsak ma to nejako nijako nikam neposuva, mozno sme vsetci, ako tie priehradky v mrazaku, ti tam hore, bifteky a delikatesky, si neuvedomuju, ze tam dole sa tulia k sebe nechcene mrkvicky, a tak mrazno, udesnodanovo, statne hamizno a zima je, ze sa nam nechce pozerat niekde inde, ako na svoju prezimenu priehradku...
Tak isto, si myslim, ze vobec nie je cas, na nejake uvahy o tom, ako by sme si mohli pomahat, a socialne posobit, kazdy pada na hubu a je neskutocne vyzmykany, sme stat vyzmykanych citronov, a je marne sa tvarit ako vyzivny dzusik, nemozeme my jednotlivci suplovat socialny system, ktory je nahovno, a ak mozeme cosi robit konkretne, lebo v ramci rodin, priatelskych kruhov pomahame, recyklujeme, robime vymenne obchody, tak by ma zaujimalo co, lebo ja som uz tiez len dzusik tenko cikajuci, a uz nepoziciavam peniaze a zahadne, kazdy, komu dam, sa na mna diva sta na nepriatela, lebo som nedala viac, taka je atmosfera a doba, a ja mozem hovorit, ze nekecam, chodi k nam velke mnozstvo ludi, roznych, a ja osobne mam problem ukorcirovat vydeseneho babuna, lebo take este nebolo, aby sme si branili vlastne a este sa obhajovali kvoli tomu, ze sme dobre gazdovali a vlastne sme si ciastocne, ako tak ubranili....
geo, pisala som o akciach, zastresenych socialnym systemom inych statov, a ak bude socialny system u nas, stredoveky, zly, nesympaticky, nespravodlivy a hnusny, nic nezmeni ani to, ze si budeme pekne clanky posielat, ako sa mame dobre, lebo sa ini maju horsie, a nepomoze ani to, ze presuniem dva kontajnery niekam inam, kde to potrebuju, lebo som zhnusena a otravena a boli ma celust ako prasa...geo nema to zmysel, a ani to, o co sa pokusas na Nm a nema ani zmysel sa nad tym zamyslat, je to o nicom, lebo psi hlas do neba nedojde a je to aj tak jedno, lebo je zima a su veci, ktore neobhajis, nepochopis, neuhajis a neuvedies do obrazu svojho, uz sa na to vyserkaj a pome pisat veci vesele, lebo to jedine teraz zabera, humor, nadhlad, ulava v smiechu, a si ma predstav, ako dovaram salaty majonez a ine, s hubou oviazanou satkou, sta Marfusa a dobehli ludia, a mne sa dobre urobilo, ked mi hovorili, ze skus orechy luskat a smiali sme sa, dobre nam bolo, energiu sme ziskali, dobry pocit spankovy a dobre impulzy, v zmysle, sice je nahouno, ale dobre sa v hnoji sedi kolektivne

Šťastie je podľa mňa niečo, čo sa nedá definovať a hlavne, je to také nestále ako nejaká podivná chemická zmes, čo stačí že do nej pribudne prímes v množstve, aké ani elektrónkový mikroskop nezachytí a už sa to celé rúca a je to "neposedné" ako guličky ortute z rozbitého teplomera a presne ako s tými guličkami, čím viac sa za tým naháňaš, čím viac sa to snažíš ulapiť, tým viac a ďalej to uteká ...
No a potom - to čo je pre jedného štastím - pre iného môže byť hotovým utrpením - po tejto zime by som napríklad vedela o tom rozprávať, všetci vedia o podmienkach doby ľadovej, čo u nás doma vládnu a keďže zima bola aj dlhá aj vcelku dosť tuhá, tak ja už som bola zrelá na psychiatriu a aj na vystavenie ako stalktit či stalagmit v nejakej kvapľovej jaskyni a aj zásoby dreva sme neodhadli a nebolo čím po večeroch prikurovať a viedla som s tým mojím medveďom tichú zákopovú vojnu o teritórium zvané TERMOSTAT .... on si doteraz pochvaľuje a tvrdí, že však mohlo ešte kúščok vydržať, jeho chvíle šťastia miznú tak, ako mizla v posledných dňoch snehová prikrývka a na druhej strane tých váh som ja, čoraz veselšia, čoraz šťastnejšia ....
Ja som pocitový človek, nepotrebujem mať veci zadefinované a nepotrebujem v nich mať "jasno" - keď mi dobre je, tak sa z toho teším a neriešim - keď mi nie je, čuduj sa svete, často tiež neriešim, ale čakám, kedy bude - možno pre niekoho divná metóda, ale mne funguje a som s ňou spokojná a šťastná
Neznamená to, že pchám hlavu do piesku a nesnažím sa vidieť a chápať svet okolo seba, ale čím som staršia, tým viac ho chápem v tom zmysle, že aj tak ho vlastne nepochopím, lebo môj pohľadn naň je výsostne môj, ale to vôôôôbec neznamená, že je správny a ak by aj správny bol, tiež to vôôôbec neznamená, že nejaký odlišný je hneď a rovno nesprávny, len preto lebo nie je taký istý ...