Mať slivkový háj, tak som milionárka

Dneska som sa, s čeľusťou napuchnutou, lebo mi zas rastú zuby múdrosti a nikto to nechápe, ani moja stomatologička to nechápe, lebo mám 55 rokov cca a zuby múdrosti mi začali rásť vo veku 48 rokov, a to dva naraz a to ešte na pravej strane
V rámci rastu týchto stomatologických vecí, sa mi vykrivuje huba naľavo, tiesňovo sa mi háda čelusť s hubným priestorom a bolí to tak, ako strašne, ozaj strašne, až mám pocit, že nestačí ibalgin a červené víno - som chronicky chudokrvná, ale hádam aj nejaký heroín by sa šikol, trpím ako pes
A oba stomatologické, opozdené výčnelky sú zdravé ako repa, si tak rastú nekazovo, prerýpavajú sa mojimi starými ďasnami tak prirodzene, až potrebujem narkózu, a sú také oba, napravo už fajn viditeľné, každý je ako taký dinosaurí výčnelok, v tomto veku priam nepatričný

Iste uznáte, že v tomto stave, a aj v nepriazni počasia, ma teda nejaké sviatky nijako neinšpirovali, priam som ich mala na háku, ale výchova, gény nepustia a babúna s juniorom som donútila vyhádzať veci, čo sa dolu povaľujú, smerom hore, na pulty, lebo dolu ma to bolí hrozne a hore ani nie

Tak som začala omývať Alexom mýdlovým čističom dva obrovské džbány, jeden máme na vysavačové nástavce a druhý na špongie, handry a kefy, sú veľké, a ja som si spomenula, ako som ten prvý vytiahla z komory mojej prababičky a drhla ho, čistila ho, čudujúc sa, prečo je ten spodok celý od popola a sadzí, a vnútri sú nejaké prípeky, džbán, s dvomi uchami, zvonku zdobný, s veľkým hrdlom....

Tak som zavolala pôvodkyni mojich vecí, čo sa u mňa nachádzajú, a to mojej mame a tá si to presne nepamätala, len vedela, že v tom džbáne sa varil slivkový lekvár, a miešalo sa to takou do L zahnutou varechou....
Tak som sa s mojim záhadným problémom zverila babúnovi, a babún zrazu neskutočne historicky, slivkovo zaperlil, tak také mi povedal:

Kedysi dávno, sa pred dozrievaním sliviek stretli richtári, slivkovo bohatých oblastí, a podľa úrody, odhadu počasia a tak, sa dohodli, koľko z tých sliviek sa bude variť lekváru a koľko slivovice...a nebola to len taká roztopašnosť, bolo to platidlo....

Po dozretí sliviek sa tie obrali, vykôstkovali a a z nejakej časti sa varil lekvár, finančné to úžasné obeživo....
Lekvár sa varil v nádobách, asi aj v tých mojich dvoch obrovských džbánoch - a uskladňoval sa do súdkov, bohatší gazdovia mali súdky vystlané voskovým papierom, chudobnejší gazdovia povytierali súdky medovou vodou, ktorá zabraňovala tvorbe pliesní, a z vrchu sa zasypával lekvár vrstvou dreveného popola, ktorý stvrdol, a urobil ochrannú škrupinu....
Na takých slivkovo úrodných kopaniciach, nerástlo obilie, tak sa koncom leta, v Budapešti, vymieňal slivkový lekvár v súdkoch, a bol ako platidlo platný, za pšenicu či iný tovar...
Významným platidlom bola aj slivovica, na trhu sa dala vymeniť takmer za čokoľvek, a to veľmi výhodne, ono to nebol len chlast, aj liečivo, aj dezinfekčná vec, aj bola súčasť iných procesov....

Kôstky zo sliviek sa nevyhadzovali, ale sa sušili, a cez zimné večery, keď sa trebárs inde driapalo perie, tak ženičky slivkové, roztĺkali slivkové kôstky, a jadrá na jednu kopu a škrupiny na druhú...
Vysušenými slivkovými škrupinami sa kúrilo, lebo dobre udržovali teplo a z jadierok, v dedinskej lisovni, sa lisoval olej, ktorý bol síce horký, ale na vysmážanie a varenie sa dal použiť...

Z výliskov jadier, ktoré sa neodhadzovali, sa robili niekoľko centimetrové guľôčky, ktoré sa vysušili a odkladali na jar....
A na jar sa vyhnal dobytok na pašu, a stávalo sa, že sa dobytok nevedomý, nažral vlhkého, a zdul sa, a gazda mal na to dobrý medicínsky prostriedok, zobral vysušenú guľku z jadierok, zastrčil ju hlboko do kravky zdutej, a kravka bola po naboptnaní guľôčky, sťa od matela, poprdkala si, a mliečko dávala ako keby ani nič nebolo

Tak milé dámy, ak ste zdedili slivkový sad po nejakom príbuznom, netreba padať v zúfalom úbyte, máte v rukách zlatú baňu, a raz, si to uvedomíte, že nie je poklad, ako poklad, a nie je všetko zlato, čo sa blyští