Mať slivkový háj, tak som milionárka

Dneska som sa, s čeľusťou napuchnutou, lebo mi zas rastú zuby múdrosti a nikto to nechápe, ani moja stomatologička to nechápe, lebo mám 55 rokov cca a zuby múdrosti mi začali rásť vo veku 48 rokov, a to dva naraz a to ešte na pravej strane Biggrin
V rámci rastu týchto stomatologických vecí, sa mi vykrivuje huba naľavo, tiesňovo sa mi háda čelusť s hubným priestorom a bolí to tak, ako strašne, ozaj strašne, až mám pocit, že nestačí ibalgin a červené víno - som chronicky chudokrvná, ale hádam aj nejaký heroín by sa šikol, trpím ako pes Biggrin
A oba stomatologické, opozdené výčnelky sú zdravé ako repa, si tak rastú nekazovo, prerýpavajú sa mojimi starými ďasnami tak prirodzene, až potrebujem narkózu, a sú také oba, napravo už fajn viditeľné, každý je ako taký dinosaurí výčnelok, v tomto veku priam nepatričný Biggrin

Iste uznáte, že v tomto stave, a aj v nepriazni počasia, ma teda nejaké sviatky nijako neinšpirovali, priam som ich mala na háku, ale výchova, gény nepustia a babúna s juniorom som donútila vyhádzať veci, čo sa dolu povaľujú, smerom hore, na pulty, lebo dolu ma to bolí hrozne a hore ani nie Biggrin

Tak som začala omývať Alexom mýdlovým čističom dva obrovské džbány, jeden máme na vysavačové nástavce a druhý na špongie, handry a kefy, sú veľké, a ja som si spomenula, ako som ten prvý vytiahla z komory mojej prababičky a drhla ho, čistila ho, čudujúc sa, prečo je ten spodok celý od popola a sadzí, a vnútri sú nejaké prípeky, džbán, s dvomi uchami, zvonku zdobný, s veľkým hrdlom....

Tak som zavolala pôvodkyni mojich vecí, čo sa u mňa nachádzajú, a to mojej mame a tá si to presne nepamätala, len vedela, že v tom džbáne sa varil slivkový lekvár, a miešalo sa to takou do L zahnutou varechou....
Tak som sa s mojim záhadným problémom zverila babúnovi, a babún zrazu neskutočne historicky, slivkovo zaperlil, tak také mi povedal:

Kedysi dávno, sa pred dozrievaním sliviek stretli richtári, slivkovo bohatých oblastí, a podľa úrody, odhadu počasia a tak, sa dohodli, koľko z tých sliviek sa bude variť lekváru a koľko slivovice...a nebola to len taká roztopašnosť, bolo to platidlo....

Po dozretí sliviek sa tie obrali, vykôstkovali a a z nejakej časti sa varil lekvár, finančné to úžasné obeživo....
Lekvár sa varil v nádobách, asi aj v tých mojich dvoch obrovských džbánoch - a uskladňoval sa do súdkov, bohatší gazdovia mali súdky vystlané voskovým papierom, chudobnejší gazdovia povytierali súdky medovou vodou, ktorá zabraňovala tvorbe pliesní, a z vrchu sa zasypával lekvár vrstvou dreveného popola, ktorý stvrdol, a urobil ochrannú škrupinu....
Na takých slivkovo úrodných kopaniciach, nerástlo obilie, tak sa koncom leta, v Budapešti, vymieňal slivkový lekvár v súdkoch, a bol ako platidlo platný, za pšenicu či iný tovar...
Významným platidlom bola aj slivovica, na trhu sa dala vymeniť takmer za čokoľvek, a to veľmi výhodne, ono to nebol len chlast, aj liečivo, aj dezinfekčná vec, aj bola súčasť iných procesov....

Kôstky zo sliviek sa nevyhadzovali, ale sa sušili, a cez zimné večery, keď sa trebárs inde driapalo perie, tak ženičky slivkové, roztĺkali slivkové kôstky, a jadrá na jednu kopu a škrupiny na druhú...
Vysušenými slivkovými škrupinami sa kúrilo, lebo dobre udržovali teplo a z jadierok, v dedinskej lisovni, sa lisoval olej, ktorý bol síce horký, ale na vysmážanie a varenie sa dal použiť...

Z výliskov jadier, ktoré sa neodhadzovali, sa robili niekoľko centimetrové guľôčky, ktoré sa vysušili a odkladali na jar....
A na jar sa vyhnal dobytok na pašu, a stávalo sa, že sa dobytok nevedomý, nažral vlhkého, a zdul sa, a gazda mal na to dobrý medicínsky prostriedok, zobral vysušenú guľku z jadierok, zastrčil ju hlboko do kravky zdutej, a kravka bola po naboptnaní guľôčky, sťa od matela, poprdkala si, a mliečko dávala ako keby ani nič nebolo Biggrin

Tak milé dámy, ak ste zdedili slivkový sad po nejakom príbuznom, netreba padať v zúfalom úbyte, máte v rukách zlatú baňu, a raz, si to uvedomíte, že nie je poklad, ako poklad, a nie je všetko zlato, čo sa blyští Biggrin

Kategória:

Komentáre

Jaj, Babun, som rodáčka z kopaníc, tam bolo slivák, že až. Čo sme sa ich nazbierali, na starorodičovskom každú jeseň plné tri obrovské sudy slivkového kvasu, a hrnčiská lekváru sa varili do noci...

Skoro všetky stromy šárka zničila, to je mrcha choroba.
Na lekvár už sliviek niet, slivovica ale musí byť, aj keď len pár kvapiek, ale musí.

V našej záhrade máme dve slivky, jedna je dcéra z kôstky tu pôvodne rastúcej bystrickej, ako malé vajcia mala slivky. Dcéra zatiaľ nezarodila, tak neviem.
Druhá je kupovaná, vraj odolná voči šárke, uvidíme, zatiaľ zarodila len raz, až tri slivky sme obrali.

A máme ako pokus aj dve belice, to je čudo, skoro nikto to nepozná. To sú tiež slivky, ale žlté, nie guľaté durandie, ale pekne oválne ako slivky, dozrievajú koncom leta, z toho sú ešte len koláče a lekvár!
Ale to je veľmi fajnová odroda, nikdy som ju nikde inde okrem kopaníc nevidela, tak uvidíme, či sa tuto zadarí.

Ale k veci - kedysi sa inak gazdovalo, rozumne a užitočne.
Dnes sa kúpi, použije, vyhodí, kúpi, použije, vyhodí....

Tedaaaaa a ja ten môj kropajami zaplatený lekvár /už aj novovymaľovaná stena to schytala minulý rok/ horko-ťažko uvarený len tak-pre nič za nič darujem kamarátkam. Ale vlastne ani nie tak pre nič za nič, jedna mi urobí službičku, druhá daruje koláčiky, tretia rodinný silno strážený recept na dobrú sviečkovú a tak ďalej. Vlastne si to ani neuvedomujem a robím výmenný obchod. Medzi nami kamarátkami to funguje aj s ošatením. Jedna, keď jej deti vyrastú posunie inej, tá zas niečo iné ďalšej a tak... Najviac ma teší, keď kamarátky priberú, nie že by som im to priala, ale potom musia vymeniť šatník a ja podedím krásne kusy oblečenia. Je to úžasné a som rada, že patrím do takejto komunity. Takže nie vždy sa všetko len tak vyhodí a zabudla som niektoré kusy oblečenia dokážem vhodne recyklovať, neskôr napíšem, ak bude záujem.

No áno, takýto výmenný obchod robím aj ja, a pomerne často. A takých ľudí je ešte stále dosť.

Len mám pocit, že to je vnímané skôr ako z núdze cnosť; nie niečo, čo je viac ako chvályhodné.
Nejako sa v poločnosti poprevracali hodnoty, to, čo bolo v minulosti prednosť, je dnes na smiech; a to, čo bolo v minulosti odsúdeniahodné, je dnes stavané na piedestál.

K recyklácii oblečenia - rozhodne napíš, záujem je ;-).

Myšlienka na recykláciu oblečenia vo mne skrsla, keď som si prezerala rôzne internetové stránky s hand made tvorbou. Už som vymyslela niekoľko nových kúskov zo starých, roztrhaných, alebo inak poškodených, alebo vyrastených tričiek. Väčšinu z nich doháčkujem, urobím tam nejakú kvetinku, alebo motýlika, inú ozdôbku a je zo starého nové tričko, stačí ak je to tričko z čistej bavlny, s tou sa pracovať dá. Jasné, že musí byť aj kvalitná. A v podstate takéto tričko nikto nemá. Kamarátke som na obyčajné tielko naháčkovala rukávy a límček a teraz ho nechce dať zo seba dolu. Z džínsoviny robievam "eko" nákupné tašky, alebo aj kabelky pre mladé baby, robila/šila som už aj tašku na notebook. A z niektorých nohavíc robievam/šijem aj sukňu, ak je hlavne dcére za nimi smutno, ale medzi nohami ich už ma deravé, tak sukňa to istí, na spodný lem tiež priháčkujem ozdobný pás a je to pekná vychytávka. Stačí len trošku fantázie a tvorivého ducha a ide to. Takýmto spôsobom som prerobila aj pár fádnych vecí z vlastného šatníka, nechcem sa chváliť, ale babám sa to páči a chcú už aj ony.
Ešte som sa chcela opýtať, ako si to myslela, výmenný obchod, že sa z toho skôr stáva "z núdze cnosť"? Neviem, či som to správne pochopila, myslíš tým, že ľudia by tie veci inak hodili do kontajnera a takto sa využijú? Či?

Nie, myslela som to tak, že ak (napr.) nenakúpiš a neoblečieš dieťaťu fungl nové (a hlavne drahé) háby, ale nosí oblečenie po staršej sesternici, tak je to v spoločnosti vnímané ako úbohosť, bieda, záležitosť na smiech (XY iných negatívnych reakcií).

A pritom my sme mohli nakúpiť deťom v podstate čokoľvek, peniaze na to boli. Ale prišlo mi to viac ako divné, však načo, vecí majú dosť, čo na tom, že nie sú prvé deti, ktoré ich obliekali, sú pekné, čisté, tak čo.

Alebo mi X artmám rozprávalo, ako nad ich originálnymi a vkusnými dielkami rôzni "lepší ľudia" ohŕňajú nos, však v obchode si kúpia lepšie.
Akurát, že nie originál a už vôbec nie pravú ručnú tvorbu.

Vravím, dokonale poprevracané hodnoty.

S tými drahými hábami máš pravdu. Užili sme si, keď bola dcéra na gympli, ale neskôr sa dokázala brániť tlaku povinných značkových handier. Vždy povedala, že zakiaľ tie dievčatá majú za takú cenu jedno značkové tričko, tak ona môže mať rôznofarebné tri. Keď už bola v sexte, tak si už jej spolužiačky na to zvykli a čuduj sa svete, začali nakupovať tam, kde ona. *rofl* častokrát som sa veľmi divila, keď dcéra prišla so spolužiačkami k nám domov a ja som pozrela na to drahé "značkové" tričko a úchytkom ho aj ohmatkala :o) a teda neviem, ale nebolo ničím výnimočné, ani kvalitnejšia bavlna, ako mala dcéra, ani stálofarebnosť nie lepšia, tak neviem čím sa líšilo? Isto cenou a tým, že to bolo pre tie deti "in". Dcéra ani dnes, keď už zarába nekupuje drahé veci, zostala verná predajniam s /nenapadá ma názov/ viacerými vyrobenými druhmi v jednej šarži :o) a second handom. A nádejná svokra jej nosí z Rakúska použité veci, ktoré nosieva aj mne, čo ma veľmi teší.
Aj čo sa týka tých artmám, tiež mám rovnaké skúsenosti a preto si tvorím iba pre seba, lebo keď som to chcela speňažiť a zarátala som si do ceny svoju prácu /hodiny/, použitý materiál a pomôcky, dotyčným nádejným kupujúcim sa to zdalo pridrahé, tak si radšej kúpili možno rovnako drahé, ale neoriginál v obchode. :o( Chcela som si urobiť aj svoj blog, ale po skúsenostiach s ľuďmi už si naozaj budem tvoriť iba sama pre seba a pre rodinu a možno kamarátky na výmenu niečoho iného.

A ďakujem za recyklačné typy Good