Čarodejnice zo Salemu

Pridané používateľom georgina dňa 30. marec 2013 - 18:35

Originálny názov: The Crucible
USA, 1996, 124 min

Réžia: Nicholas Hytner
Kamera: Andrew Dunn
Hudba: George Fenton

Hrajú: Daniel Day-Lewis, Winona Ryder, Paul Scofield, Joan Allen, Bruce Davison, Rob Campbell, Jeffrey Jones, Peter Vaughan, Charlayne Woodard, Frances Conroy, George Gaynes, Mary Pat Gleason, Rachael Bella, Ashley Peldon, Michael Gaston, Will Lyman, Dossy Peabody, Kali Rocha, Ken Cheeseman

Historická dráma, natočená na motívy hry slávneho Arthura Millera, vychádza zo skutočných udalostí, ku ktorým došlo v roku 1692 v americkom mestečku Salem, obývanom komunitou puritánov. Jedného rána sa skupina dievčat vydá do lesa, kde sa zúčastňuje zariekavania černošskej otrokyne. Pristihne ich však reverend Parris a dievčatá sa rozutekajú. Dve z nich krátko po návrate domov upadnú do bezvedomia. Dievčatá to len predstierajú z obáv pred trestom, ale reverend sa po dohode s niektorými osadníkmi rozhodne povolať do Salemu známeho lovca čarodejníc, reverenda Hala. Hoci skúsená veštkyňa dievčatá preberie a rovnako ako rozumný farmár John Proctor, radí predstaveným obce, aby Hala poslali preč. Reverend Parris však trvá na svojom a čoskoro sa mestečko mení na peklo.

Hale vypočúva dievčatá a jedna z nich označia za iniciátorkou zariekavania Parrisovu neter Abigail. Tá v sebaobrane prezradí otrokyňu Titubu, ktorá počas mučenia označí za čarodejnice niektoré salemské ženy. Postupne sa k nej pridá aj Abigail a ďalšie dievčatá, ktoré v tranze obviňujú stále ďalšie a ďalšie ženy. V Saleme začne hromadné zatýkanie. Ľudia sa začínajú báť jeden druhého. Niektorí si obvinením z čarodejníctva začínajú vybavovať osobné účty, malé dievča obviní starca, ktorého pozemky chce získať jej otec.
John Proctor, ktorý pozná pravdu sa zíde s Abigail a varuje ju. Dievča kedysi slúžila u neho na statku a do farmára sa zamilovala. Proctorova žena Elizabeth ju preto vyhnala. Teraz sa chce dievča pomstiť a obviní ju z čarodejníctva. Reverend Hale si uvedomujem, že sa situácia v mestečku vymkla kontrole.
Spoločne s Proctorom a ďalšími sa ju pokúsi zastaviť, to sa však ukáže nad ich sily. Abigail šikovne manipuluje dievčatami, v putách končí čoraz viac ľudí a začínajú popravy.

Kategória:

Komentáre

georgina

30. marec 2013 - 20:42

Kopírujem z wikipédie:

V roku 1692 skupina dospievajúcich dievčat zo Salemu v Massachusetts dostávala čudné záchvaty po tom, ako si vypočula príbehy západoindickej otrokyne. Pri vypočúvaní obvinili niekoľko žien z toho, že sú čarodejnice a že ich trýznia. Obyvatelia mestečka boli zdesení, ale vôbec nie prekvapení: viera v čarodejníctvo sa v 17. storočí rozšírila v Amerike i v Európe.

To, čo nasledovalo - aj keďže je to v amerických dejinách ojedinelý prípad, umožňuje nám nahliadnuť do sociálneho a psychologického sveta puritánskeho Nového Anglicka. Mestskí hodnostári zvolali súd, ktorý mal vyšetriť obvinenie z čarodejníctva. Ten pohotovo odsúdil a popravil majiteľku hostinca Bridget Bishopovú. V priebehu mesiaca odsúdili a obesili päť ďalších žien.

Hystéria sa však stupňovala vo veľkej miere aj vďaka tomu, že súd prijal ako dôkaz tvrdenia svedkov, podľa ktorých sa im obvinené ženy zjavili ako duchovia alebo vo videniach. Takýto "spektrálny dôkaz" bol sám o sebe veľmi nebezpečný, pretože sa nedal ani overiť, ani podrobiť objektívnemu skúmaniu. Na jeseň 1692 popravili vyše 20 obetí vrátane niekoľkých mužov a viac ako 100 ďalších zavreli do väzenia - medzi nimi i niektorých z vážených občanov mesta. Vtedy už hrozilo, že hystéria sa rozšíri za hranice Salemu, a tak kazatelia v celej kolónii vyzývali skoncovať s procesmi. Guvernér kolónie súhlasil a súd rozpustil. Väznených neskôr prepustili alebo im výkon trestu odložili.

Salemské súdne procesy s čarodejnicami dlho fascinovali Američanov. Z psychologického hľadiska sa väčšina historikov zhodla na tom, že roku 1692 Salem zachvátil určitý druh masovej hystérie, ktorú živila úprimná viera v existenciu čarodejníctva. Poukazujú na to, že kým niektoré z dievčat možno hrali divadlo, ošiaľ sa zmocnil aj mnohých zodpovedných osôb.

georgina

30. marec 2013 - 20:48

Na tento film som si dnes spomenula v súvislosti s jednou vecou, ktorú aktuálne riešim.

Vo filme je scéna (a fuj, prezradím tým pointu, tak kto o to nechce prísť, nech radšej preskočí tento komentár) kde už je všetkým zodpovedným jasné, že všetky obvinenia boli čisté klamstvá a výmysly, ale aj tak dajú obžalovanému Johnovi Proctorovi podmienku, že musí podpísať priznanie, a až potom ho oslobodia.

John najprv veľmi zdráhavo súhlasí, však mu doslova ide o krk, ale vzápätí čerstvo podpísané priznanie roztrhá a zahodí s výkrikom: "Nie je to pravda a ja nenechám pošpiniť moje meno! Už nič nemám, len to moje dobré meno!"

A tí bohabojní a spravodliví ľudkovia milého Johna obesia, však čo, ať se houpá, to je predsa lepšie riešenie, ako keby mali oni pripustiť, že sa zmýlili.

Oh, Mein Gott...

georgina

30. marec 2013 - 20:51

Teraz tá súvislosť - nič sa nezmenilo, furt sa to deje, len postavy a kulisy sa menia.

Bola som krivo obvinená, už po X-tý raz v živote, a doteraz som síce vždy bola za morálnu víťazku, ale po hube som dostala statočne.
Včul som si (konečne) povedala, že stačilo.

A nech ma trebárs aj obesia, ale svoje dobré meno už viac špiniť nenechám.

eva m

30. marec 2013 - 21:46

ups, toto je film, ktory si urcite nikdy nepozriem, rovnako ako Kladivo na carodejnice, ci ine filmy s touto tematikou. mam z toho absolutny des, zrejme som bola kedysi v inom zivote upalena ako carodejnica (to xi, mimochodom, myslim aj pre ine "priznaky", nielen ten strasny odpor, ktory k tomuto obdobiu mam).
ale k tej vecnej teme krivych obvineni - Anka, to vzdy bolo a obavam sa, ze aj bude, nejako je to v ludskej podstate, si myslim. mozno je to pre ludi jednoduchsie. zial. ale aj tak je uzasne, ze sa vzdy najdu ludia, ktori sa tomu proste nepoddaju a bojuju, hoci aj s veternymi mlynmi...

georgina

30. marec 2013 - 22:07

Evka, tiež som ten film dopozerala len s veľkým sebazaprením, ja zase mimoriadne zle znášam nekonečnú a nehynúcu ľudskú blbosť a neochotu priznať svoj omyl.

Toto aktuálne krivé obvinenie je také ECHT do tretice, už mám toho naozaj dosť.
A ešte idem napísať jeden príspevok o slušných ľuďoch, s tým to má tiež veľa spoločné.

babun

3. apríl 2013 - 12:43

Geo, ja ten film poznam a aj vela jeho obmien, dokonca aj pocitacovu hru *biggrin*, a mozno to bude trosku od veci, ale suvisi to s tym, ja teraz hovorim, ze kto chce bit psa, palicu si najde.....
Nedavno som pozerala nejaky dokumnet, o osvietenej tudorovskej dobe, to osvietene myslim ironicky Biggrin
nejaky smely dobrovolnik hladal, ze kto mal v tejto dobe najtazsi zivot, a cuduj sa svete, bola to rybarova zena....Rybarova zena musela predavat na trhu, a ryby podliehali rychlo skaze, musela predavat rychlo a ucinne, a to ak nepredala, dostala doma od manzela na bendzo...
Ale aby mohla rychlo predavat, tak musela lakat zakaznikov, vykrikovat, drmolit, nieco ako rybi kamelot, lenze to bolo trestne Biggrin Tak rybarovu zenu obvinili asi z piatich paragrafov, od poburovania, znevazovania a neviem co este, a dali jej len take lahsie tresty Biggrin
Najprv jej nasadili taky kozeny nahubok, s vycnelkom, ktory jej tlacil na zazyk, a potupne, ako psa na voditku ju vlacili po meste, a lud sa radostne pridal, a pluli na nu, hadzali do nej nejake tie recyklovane odpadky, a ak teda ju dostatocne ponizili, tak isla na hojdacku, k tudorovskemu rybnicku, tam ju posadili na jeden koniec hojdacky a priviazali, druhy koniec drzalo zo 5 chlapov, a veselo ju ponarali, ako sa im zachcelo, a vraj niektore to aj neprezili, a to robili aj lahsim carodejniciam, (taka Anna Boleynova, asi kvoli tomu, ze bola vzneseneho rodu, z obvinenia z carodejnictva vysla len s lahkym napomenutim *biggrin*, teda prisla o hlavu...., co sa v tejto osvietenej dobe robilo s carodejnicami, ani nejdem radsej opisovat)...
Takze ked rybarova zena prezila nahubok, potapanie, tak si konecne vydychla v klietke zavreta, a hovorila si, tak pre tento krat to mam za sebou....
V podstate bola v patovej situacii, lebo manzel chcel peniaze za ryby, a bolo mu jedno, ze to je velmi tazke, bez kriku, a zakon krik nedovoloval a bolo mu jedno, ze rybarova zena tak nic nepreda, a kamaratky sa vdacne pridali k opluvaniu, tesiac sa, ze nie su na jej mieste, tu nepomohla ani logika, ani vysvetlovanie a ani argumentacia, a dokumnet konci tak, ze redaktor, co to vsetko v jemnej forme prezil, povedal, ze keby zil v tej dobe ako zena, tak sa za rybara nevyda ani pod tvrdym natlakom.....*biggrin*

georgina

4. apríl 2013 - 15:28

No jo, a netreba ísť ani tak ďaleko do minulosti a do iných krajín, my si vystačíme, národ sobě, a naozaj sa to deje stále a všade.

Minule sme sa s mužom rozprávali, ako sa asi cítili ľudia, ktorí celý život žili na svojom, X-tá generácia po sebe, zveľaďovali, starali sa, prikupovali po troškách a potom BUM! Prišli nejakí ľudkovia, oznámili im, že to už nie je ich, a ak sa im nepáči, môžu sa ísť sťažovať na lampáreň.

A potom tých X neznámych ľudských tragédií, keď platilo kto nie je s nami, je proti nám, teraz som si spomenula na knižku, kde je jeden takýto príbeh tak napísaný a opísaný, až ma srdce bolelo, idem pridať...