Jazykovedné okienko – vidlokoučing

Junior dospel, a ja som prestala byť dedka vševedka, čo všetko vie, dokáže vytiahnuť vhodnú náplasť, múdrosť alebo dobrú radu, v akejkoľvek boľavej situácii, prestala som byť kámoška do nepohody, lebo sme sa niekde stratili, ale hľadáme sa, kreslíme si na svoje životné mapy záchytné body s tým, že hádam nájdeme opäť spoločný smer, alebo aspoň malinkatú autobusovú zastávku v malej vieske jednoduchého porozumenia....

Sú však momenty, kedy sa naše mapy prekryjú spontánne, a veľmi presne, v príjemnej kópii pôvodného porozumenia, ako nedávno....

Junior nebol v dobrom rozmare, nevrlo sa dotiahol do optickej vzdialenosti a začal si robiť jedivo, a ja som účtovala, a zamyslela som sa, a povedala som, junior, strašne krásne si upratal kúpeľňu, na čo junior reagoval: Kto si, a čo si urobila s mojou matkou ?
A rehotali sme sa, lebo sa mapy prekryli, lebo som si uvedomila, že som puntičkárka a lebo to, čo junior smažkal na sporáku, strašne dobre voňalo a chcela som sa priživiť

Tak sme pokeciavali a junior povedal, poďme si zaspievať, a začal nôtiť, pesničku z platne, ktorú obaja poznáme dokonale, od doby, keď objavil starý gramofón a ja som tú platňu oprášila, volá sa: Bolo nás jedenásť.....

Nespievala som, ale chcela som, a keď sme dojedli, tak som si pesničku pustila, lebo toto máme spoločné, to odo mňa prebral a toto je fajn, nezhodli sme sa na Nedvědoch, ale Nohavica, to môžeme obaja, máme obaja radi Horkýže Slíže a Kabátov, a aj keď Alkehol nie je to pravé orechové, Matuškove pesničky, v origináli, zo zaprášenej platne, kontra tvrdé remake, bola hrozná zábava, junior mi neveril, a potom uveril a je toho veľa...

Tu je originál: http://www.youtube.com/watch?v=Ifimsaport8
a tuto junior prípustné remake : http://www.youtube.com/watch?v=3WHi8B6xYK8

A na čom sme sa zhodli bez výnimky, sú Lasica a Satinský a samozrejme Jaro Filip...
Tak som si pustila pesničku: http://www.youtube.com/watch?v=l73U3yFoMkY

A v rozkošnej produkcii L+S: http://www.youtube.com/watch?v=mNaEkBJ_kRI
Pesnička pojednáva o malebnej vieske, kde všetci pijú, okrem Ďura, lebo mu nechutí, a vieska sa mu snaží najprv naozaj empaticky dohovoriť, lebo veď je Ďuro zdravý, mocný lakomý, ako ostatok viesky a nesmie sa od ostatku viesky takto dištancovať a Ďuro odoláva, a Ďuro si nedal poradiť, darmo ho ponúkali, nechcel si vypiť, a tak mu na oplátku, pichli vidly do zadku, a od vtedy je v obci všetko v poriadku

Pospevovala som si, len sa Ďurko nesmieš báť, odpor treba prekonať, nesmieš sa ty od nás takto dištancovať... trieskajúc mojou večne zašprajcovanou zošívačkou o stôl, a uvedomila som si, že síce strašne stará pesnička, ale obsahuje nadčasové posolstvo

Tak ma napadol slovný novotvar, a to vidlokoučing, teda proces, kedy nevedomého a tápajúceho jednotlivca dovedieme bezpečne do náručia rovnako pijúcej viesky