Originálny názov: Hotel Rwanda
Velká Británia /USA /Taliansko /Južná Afrika, 2004, 121 min
Réžia: Terry George
Scenár: Keir Pearson, Terry George
Kamera: Robert Fraisse
Hudba: Andrea Guerra, Rupert Gregson-Williams
Hrajú: Don Cheadle, Sophie Okonedo, Nick Nolte, Hakeem Kae-Kazim, Mothusi Magano, Joaquin Phoenix, Cara Seymour, Jean Reno, David O'Hara, Tony Kgoroge, Fana Mokoena
Píše sa rok 1993, vo Rwande vypukla kmeňová vojna medzi Hutu a Tutsii. Celý svet na čele s OSN fatálne zlyhal a teraz sa len prostredníctvom médií bezmocne prizerá jednému z najmasovejších a najkrutejších pogromov od konca 2. svetovej vojny.
Paul Rusesabagina je manažérom hotela, ktorý za normálnych okolností slúži diplomatickej smotánke a bohatým cudzincom. Bez váhania otvorí brány luxusného rezortu bezbranným utečencom. Tých sa tam až do konca konfliktu postupne tiesni 1 268. Jeden muž tak zmohol tisíckrát viac ako mierové vojská.
Konflikt si iba za tri mesiace trvania vyžiadal takmer milión ľudských životov.
Komentáre
georgina
8. marec 2014 - 11:05
Trvalý odkaz
Film, pri ktorom som sa
Film, pri ktorom som sa hanbila, že som beloška.
georgina
8. marec 2014 - 11:12
Trvalý odkaz
Kanadský generálporučík Romé
Kanadský generálporučík Romé Dallaire (velil medzinárodným jednotkám v Pomocnej misii OSN pre Rwandu - UNAMIR, zúfalo a márne sa snažil vysvetliť svojim nadriadeným, že treba zasiahnuť) v hoteli pred evakuáciou bielych z Rwandy vysvetľuje Rusesabaginovi: "Ste špiny, ste bezcenní, nie ste ani negri, ste len Afričania. Všetky supervelmoci sa na vás vykašlali..."
georgina
8. marec 2014 - 11:16
Trvalý odkaz
Rozhovor medzi dvoma
Rozhovor medzi dvoma novinármi, potom, čo jeden z nich priniesol do hotela šokujúce zábery z krvavého diania na uliciach: "Myslím, že keď ľudia v správach uvidia záznam tohto masakru, tak povedia: Ach, môj Bože, to je strašné! ... a budú pokračovať vo svojej večeri."
margesimpson
8. marec 2014 - 12:27
Trvalý odkaz
Ano, plny suhlas. Hotel
Ano, plny suhlas. Hotel Rwanda bolo naozaj silne kafe. Mne najviac utkvelo v pamati, ako Paul volal do europy a ameriky kazdemu, koho poznal, aby sa "rozlucil".
georgina
8. marec 2014 - 19:29
Trvalý odkaz
Áno, silných scén je tomto
Áno, Marge, silných scén je tomto filme veľmi veľa.
Luba z Calgary
8. marec 2014 - 17:29
Trvalý odkaz
O tomto filme som uz pocula,
O tomto filme som uz pocula, O Johnovi Rabe este nie. Asi treba taketo filmy natacat. Pribehov silnych jednotlivcov, ktori prekonali seba, svoj povod, strach a lahostajnost je v dejinach vela, len vacsinou sa o nich nedozvieme. Mozno to neboli hrdinovia, len boli postaveni do hranicnej polohy a rozhodlo dobro v nich. Ako by to dopadlo, keby sme takto museli testovat seba.
Lenze tak, ako povedal novinar vo filme, ludia sa spravodlivo rozhorcia, poplacu si a budu pokracovat v sposobe zivota, aky zili doteraz. A v mnohych pripadoch, cest vynimkam, aj tvorcom filmov ide len o toto a kasovy zisk.
Myslim, ze si sem nedala tieto filmy nahodou. Aj dnes su kdesi takito ludia, ktori pomahaju a prekonavaju seba v mene inych hodnot, ako su peniaze a zase peniaze a moc, aby sme si peniaze zabezpecili.
My vsak vidime hrdinsku americku novinarku s plnou pusou prazdnych slov, lebo ta obehne vsetky media so svojim plamennym prihovorom a potom odkraca na hamburger do miestneho McDonalds. Robime modlu zo zmateneho studenta, ktory sa upali za imaginarnu slobodu a proti comusi, co neovplyvni a demonizujeme jeho smrt, tocime filmy prekrutene ako paragraf; este par rokov a vyhlasime ho za svateho, miesto, aby sme trestali tych, ktori ho na smrt v mene svojich zaujmov poslali. Ktori v nom vobec zapalili myslienku, ze toto je riesenie.
Svet sa definitivne zblaznil. Vojny v priamom prenose, Irak, Egypt, Lybia, Krym. Minuta po minute, senzacia za senzaciou. Vyhrazky silnych chlapcov cez media. Ak mi ty zoberies lopatku, ja ti zoberiem vedierko a ze pri tom poslapu po rukach a pieskovych kolacikov tych malych okolo, to nevadi. Este si zoberu ich naradicko na pomoc.
georgina
8. marec 2014 - 19:42
Trvalý odkaz
Ľubka, myslím si, že je
Ľubka, myslím si, že je naozaj potrebné natáčať takéto filmy. Keď pre nič iné, tak preto, aby ukázali, že jedinec zmôže všeličo, ak (presne, ako si napísala) prekoná svoj strach a ľahostajnosť.
A tiež preto, že (presne, ako si napísala) svet sa zbláznil, a nejako sa stalo, že (mnohí) ľudia už na násilí a na vojnách v priamom prenose nevidia vôbec nič zvláštne.
(Nielen) tento film však ukazuje, že je to šialený postoj. Nepomáha zakryť si oči, nepomáha vypnúť si hlavu, aj tak sa nás to týka. Všetkých.
Martin Niemöller:
Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.
Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.
Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa žid.
Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.
Luba z Calgary
8. marec 2014 - 20:24
Trvalý odkaz
Tyka sa nas to. Nuz, mna to
Tyka sa nas to. Nuz, mna to hneva a je mi to luto. A to je asi vsetko. Dalej neviem, len sem tam postovat tu, ci niekde inde. Snazit sa vidiet za roh, ked sa to zacne sypat, aby som dokazala chranit vlastnu rodinu. Tento system nemozno reformovat.
georgina
8. marec 2014 - 21:41
Trvalý odkaz
Súhlasím, nemožno. Je celý
Súhlasím, nemožno. Je celý zle.
Ale dá sa predsa u/robiť zmena. Však by už bolo aj na čase.
A to je to, čo (postupne, krok za krokom) môže robiť každý, kto vidí aspoň trochu za roh. Postovať. Hovoriť o tom, čo je zle a prečo. Nemlčať a nebáť sa a nebyť ľahostajný.