Raz to muselo prísť

Pridané používateľom dulka dňa 19. február 2014 - 21:08

V novembri sa moja dcéra stala úspešnou vlastníčkou vodičského preukazu. Všetci sme jej gratulovali, všetci sme sa tešili s ňou. Ja som sa začala tešiť, že už nebudem musieť robiť osobného šoféra.

Tak samozrejme, dohoda bola, že zo začiatku nebude jazdiť sama. Keď som s ňou prvý krát sadla do auta a uvedomila som si, že som plne v jej rukách, veru nebolo mi všetko jedno Mosking . Občas jej to zdochlo, občas som ju musela pri cúvaní usmerniť, kde má vlastne točiť volantom. Kanále, ktoré trafila som pomaly prestala počítať *biggrin*, aj keď som neskutočne trpela spolu s mojou Zuzkou (ako volám svoje autíčko), keďže som si ju zaobstarala len minulý rok, takže je to ešte také mláďatko, ktoré si híčkam.
Moja dcéra zrazu chcela pravidelne so mnou chodiť na daňový úrad, do poisťovní a všade tam, kde som sa pohla, za jediným účelom - odviezť ma. Koľká ochota *biggrin*.

No čím ďalej z jej úst nástojčivejšie vychádzala otázka: "a kedy už budem môcť ísť sama?" Zrazu som si to nevedela predstaviť. Zrazu by som jej radšej naďalej robila toho osobného šoféra. I vždy som si ja našla nejaký budúci čas - kedy. Ešte troška, pojazdíme, ešte doladíme cúvanie ... .

A dnes to prišlo. Dcéra išla na plaváreň s otázkou: "môžem si zobrať auto?". Nuž, dala som jej kľuče, papiere a vyzerala z okna, ako zvládne cúvanie, predstavovala som si ju samu v aute, počítala minúty, kedy zavolá, že prišla v poriadku. Konečne telefonát, v hlase toľká hrdosť, že to zvládla Clapping . Mám z toho zmiešané pocity. Len viem, že sa nemám báť :-).

Dievčatá, poprajte jej so mnou veľa šťastných kilometrov, keď sa mi už takto osamostatňuje :-).

Kategória:

Komentáre

loulou

19. február 2014 - 21:20

Ejha, veľká to vec, tak prajem celý život bez nehody Smile
Spomínam, ako som prvý krát mohla ísť sama ja niekam - otec zahlásil, že až keď najazdím 10 000 kilometrov s ním. To boli preplakané jazdy, pravidelne prvý rok som vystupovala z auta so slzami ako hrachy. Bol na mňa strašne tvrdý, vždy hovoril, že si dieťa zabiť nenechá a nenaučiť ma poriadne jazdiť, je ako ma rovno dokaličiť.
Našiel si toľko priestoru, že vždy, keď som išla do školy - do južných Čiech, tak išiel so mnou, ja som šoférovala a on sedel vedľa mňa, tam ma vyložil a šiel nazad sám- 900 kilometrov dokopy vždy prešiel na otočku, za to si ho veľmi vážim. No a jedného dňa to prišlo, vyhlásil, že už šoférujem ako chlap (v šoférovaní bol vždy sexista) a že môžem ísť sama. Joj, to bol ten najsladší pocit, na pumpe pred Nitrou som si dala cigárko a kávičku, úplnú pohodičku som si spravila.
Takže sa viem vcítiť do kože Tvojej dcéry, nech si to užíva Smile (ale nech nezabúda na opatrnosť - oči treba mať všade)

dulka

19. február 2014 - 21:25

Veď to, nezabúdať na opatrnosť :-). Aj ja si viem predstaviť, že si to užíva (určite viac ako ja Mosking ) Ďakujem Smile

georgina

19. február 2014 - 21:30

Náš mladý muž si tiež teraz robí vodičák, skúšky má budúci týždeň. Kedže mal v januári ešte "len" 17 rokov, sám si ešte dlho nezajazdí (do 18-tky môže ísť len so spolujazdcom šoférom). Takže som relatívne pokojná.
Zatiaľ :-D.

Dulka, jedna x-krát overená skúsenosť.
Začínajúci vodič je najprv extrémne opatrný (čo je často viac na škodu ako na osoh), po čase si začína viac a viac veriť, až nadobudne pocit, že UŽ TO VIE.
V tomto momente je prenesmierne užitočná malá nehoda. Pokrčené plechy, možno nejaká modrina. Samozrejme, šok.
Potom prichádza vytriezvenie - hej, viem šoférovať, ale to neznamená, že môžem robiť sprostosti.

Takže prajem tvojej dcére veľa, veľa šťastných kilometrov a aspoň ťuknutý blatník na parkovisku (ja viem, tvoja Zuzka, ale naozaj sa to v konečnom dôsledku oplatí.)

dulka

19. február 2014 - 21:50

Geo, v prvom rada prajem mladému mužovi, aby mu skúške dobre dopadli. Áno, viem, že máš pravdu, aj ja som v druhom štádiu (keď už som si, ale že fakt verila) trocha pokrivila plechy na ocovom aute :D. Takže, chápem, ako to myslíš :-).
Ďakujem za prianie - ten ťuknutý blatník by som nejako zvládla, dcéra, napriek tomu, že je staršia ako Zuzka, pre mňa predsa len neporovnateľne dôležitejšia Smile

georgina

19. február 2014 - 21:56

Ja som lepšia - v druhom štádiu som otočila auto na strechu :-D.
To vieš, keď už niečo robím... Tak nech to stojí za to WinkDirol

A presne, dieťa v jednom kuse je dôležitejšie ako auto v jednom kuse :-).
Aj ja ďakujem za prianie pre mladého muža :-).

dulka

19. február 2014 - 22:06

Auto na strechu? To sa Ti ako podarilo *ROFL*?

georgina

19. február 2014 - 22:12

Pomerne ľahko.
Fičala som si po zasneženej ceste, ako keby sa nechumelilo :-D.

A prevelice som sa potom čudovala, že som dostala šmyk, tesne minula strom, vošla do poľa a tam sa auto v brázde jemne a pomaly prevalilo najprv na bok, a potom úplne na strechu.
A ja som zostala visieť v bezpečnostnom páse dole hlavou.

Škody na zdraví - žiadne.
Auto išlo do totálky.

dulka

19. február 2014 - 22:17

Škody na zdraví žiadne - tak to znie pri Tvojom opise až neuveriteľne Shok

georgina

19. február 2014 - 22:24

Strážni anjeli mali príplatky za nadčasy :-D.
A hej, bolo to neuveriteľné. Aj ľudia, čo vtedy vzápätí zastavili na ceste a bežali k môjmu otočenému autu, neverili vlastným očiam, keď som sa odtiaľ vyhrabala bez jediného škrabanca.

Ale teda ti poviem - účinok to malo!
Doteraz sadám za volant s rešpektom a dôsledne prispôsobujem rýchlosť a štýl jazdy poveternostným podmienkam a stavu vozovky ;-).

dulka

19. február 2014 - 22:36

Tak tomu verím Smile

georgina

19. február 2014 - 22:49

SmileWink

darinka60

20. február 2014 - 8:10

Geo nech sa mladému mužovi zadarí,držím palce.
Susedovie synko mal v oktobri 17,vodičák urobený,tak museli na polícii podpísať dáke papiere pod dozorom ktorých 2 spolujazdcov bude jazdiť.Ja som si naivne myslela ,že je to s akýmkolvek šoférom,není to tak,len s tými môže ktorých na zapísaných v papieroch.
Naše dietka majú vodičáky,MM ich "preveroval"usúdil ,že staršie dietko UŽ môe jazdiť samé ,mladšie dietko len pod jeho dozorom.

georgina

20. február 2014 - 8:14

Viem, že pri neplnoletom šoférovi treba čosi spisovať a že a sú tam dokonca nejaké podmienky, ktoré musia spolujazdci spĺňať. Neskúmala som aké, mladý muž to preveril a oznámil, že v pohode.
Tak hádam nebude potom na polícii trapas :-D.

A ďakujem za držanie palcov :-).

lydusha

20. február 2014 - 14:41

jaaaaaaj mam v pamati:-) Lucia dostala vodicak a ja som si zrazu uvedomila ze jej NECHCEM pozicat MOJE auto!!! Som bola lakoma mater hladajuca vyhovorky preco NIE! No ked som isla s nou ako dohlad, bola som vystresovana, histericka, nervna, jaciaca osoba...Takze chcem nechcem, MUSELA som sa dokopat k tomu ze ooook, chod si sama.... Vedela som, ze ak ju nenecham, nic sa nenauci...takto sa musela spolahnut sama na seba a jazdit tak, ako sa citila...Nastastie pre mna...inak by som prisla o nervy alebo by ma vlastne dieta prizabilo ked som spustila vreskot. BRZDIIIIIIIII, SPOMAAAAAAL, SMEROVKAAAAAA, PODRAAAAAD....:-D Po Rhodose nas vozila ako stary grek a ja som si uvedomila, ze mam vazne sikovne potomstvo:-) Lebo ja by som na Rhodose nesoferovala ani keby bolo vyludnene mesto... Biggrin

georgina

20. február 2014 - 14:59

BiggrinBiggrinBiggrin Priam ťa vidím! BiggrinBiggrinBiggrin

Ale máš recht - je to skvelý pocit uvedomiť si, že dietky sa nám vo svete nestratia, že sú šikovné a poradia si SmileWink

dulka

21. február 2014 - 19:06

No však toto, Lydusha. Je to pre mňa dosť ťažké, pustiť MOJE auto z ruky. Ale tak - uvedomujem si, že musí jazdiť, inak by jej bol ten vodičák na nič.

eva m

20. február 2014 - 15:37

ajaj, zaciatky soferske Smile
nech sa mladej dari Smile
ja som zacinala vselijako xixi, len nie dobre Biggrin
moj muz dodnes tvrdi, ze ma v autoskole nic nenaucili - hm a ma pravdu... Vsetkoo az skusenostami, kilometrami najlepsie - SAMA!! V tomto bol mo muz osvieteny, ziadne ze nepoziciam ti auto som nikdy nepocula. Rovnako svokor, pustil ma soferovat, bol trpezlivyyy - a ze to veru potreboval Biggrin
Nasi sa veeelmi bali, lebo som splasena, ale ked si zvazili, zemoj muz mi dal do ruky auto a dovolil vozit JEHO milovanu dceru (spolocnu, isteze Biggrin ), tak asi mi to teda ide a odvtedy sa boja menej Smile .

dulka

21. február 2014 - 19:08

Ďakujem, Evka :-). Rodičia sú kapitola sama o sebe. Moja mama sa so mnou vezie v pohode, ale keď veziem svojho oca, ten brzdí ešte aj na sedadle spolujazdca a ten strach, čo má v očiach :D. A to aktívne jazdím už 20 rokov :D.

eva m

22. február 2014 - 16:36

Biggrin

georgina

12. marec 2014 - 21:51

Náš mladý muž si bol dnes na polícii vyzdvihnúť svoj celkom nový vodičský preukaz a potom nás odviezol domov.

Veľmi čudný pocit... Toť predvčerom (či tak nejako) som ho nosila na rukách a dnes šoféruje.
Ale išlo mu to veľmi dobre SmileSmile :-).