Za zakladateľa permakultúry sa všeobecne považuje Austrálčan Bill Mollison, ktorý sa v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia začal zaoberať skúmaním fungovania pralesa. V pralese sa jasne prejavovala zarážajúca produktivita a dynamická rovnováha prirodzených ekosystémov. Základné princípy, ktoré v pralese vypozoroval, sa potom snažil použiť pri navrhovaní záhrad a takzvaných jedlých pralesov (food forrests).
Spolu so svojím spolupracovníkom z Tasmánskej univerzity Davidom Holmgrenom neskôr rozvinuli koncept permakultúry, ktorý zahŕňal celkový dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Koncept permakultúry (permaculture = trvalo udržateľná kultúra) je teda inšpirovaný životaschopnosťou pestrého prostredia pralesa a jeho komplexnej, synergetickej prepojenosti. Jednoznačne sa ukázalo, že tie isté príncípy, ktoré fungujú v prirodzených spoločenstvách rastlín a živočíchov, sú funkčné aj v „kultúrnom“ prostredí záhrad, fariem a obydlí.
Permakultúra je tvorivý a dômyselný spôsob života, ktorý si berie za svoj vzor prírodu. Je to jediný systém a prístup, ktorý dáva zmysel, a môže zvrátiť a napraviť škody, ktoré ľudia spôsobujú našej planéte. Permakultúra môže byť aplikovaná v akomkoľvek prostredí a na akejkoľvek ploche. Je to ucelený prístup k starostlivosti o planétu (ľudia, rastliny, zvieratá, voda, energia ....) a podľa vzorov z prírody, získaných pozorovaním, vytvára sebestačné systémy, v ktorých sa vytvára funkčné vzťahy medzi všetkými členmi systému.
Jadro permakultúry tvoria tri etické pravidlá, ako by sa mali ľudia správať k planéte, sami k sebe ak ostatným ľuďom:
1. staraj o planétu (minimalizovať odpad, používať obnoviteľné zdroje, recyklovať, obnovovať pôdu a nie ju vyčerpávať, šetriť vodou...)
2. staraj o ľudí (a seba) (zdravie a duševná pohoda, pocit vzájomnosti, dôvery a rešpektu sú veľmi dôležité)
3. vezmi si len, toľko, koľko skutočne potrebuješ (vzájomná spolupráca v komunite a spoločnosti)
Permakultúra nás učí pozorovať prírodu, rozumieť životnému prostrediu, tak sa stávame viac všímavými a zodpovednými k ekológii, našej planéte a sami k sebe.
Komentáre
georgina
21. marec 2013 - 17:17
Trvalý odkaz
Snažíme sa na našej záhrade
Snažíme sa na našej záhrade uplatňovať čo najviac z permakultúrnych postupov
Dnes som bola nakupovať semená a skonštatovala som, že ceny sú oproti minulému roku dvojnásobné
Takže som nakúpila len nehybridné druhy a od tohto roka pridávam do našich záhradníckych postupov aj dopestovanie a uskladňovanie semien
SYLVUSH
22. marec 2013 - 17:04
Trvalý odkaz
joj ten bod tri, tak by som v
joj ten bod tri, tak by som v našich hypermarketoch kričala z plných pľúc, že ani na sviatky nemáme tri žalúdky, ale čo mi to pomôže, stále sa všetci okolo mňa sťažujú, že nemajú peniaze, ale popri tom, ak s nimi idem do hypermarketu, tak vkladajú do košíka a vkladajú a vkladajú, akoby mali zatvoriť všetky obchody a už nikdy ich neotvoriť. Mne sa všetci čudujú, že prečo nič nekupujem na sviatky. Veď kupujem, iba to, čo zjeme, väčšinu vecí mám doma, chlebík si upečiem, zemiaky a zeleninu mám, MM má mäso v chladničke, ja mám svoje strukoviny a zeleninu v mrazničke a komore, čo mi viac treba? Kedy sa to tí ľudia naučia, alebo kedy sa poučia? Hm? Ozaj bylinky už mám v kelímkoch posadené, len sa mi stévii stále nedarí. Snažím sa ju prezimovávať v črepníku, ale i tu mi skape, mamine vždy aspoň jeden črpeník zostane a o ten sa vždy pobijeme, teda pekne si ho rozdelíme. Ja by som aj bez nej vydržala, ale náš junáčik teda bez sladkého nie a nie. *:-D* Ďakujem za článok. Idem si to naštudovať. *;-)
georgina
24. marec 2013 - 15:13
Trvalý odkaz
Áno, jedlom sa neskutočne
Áno, jedlom sa neskutočne plytvá (a nielen ním).
Myslím si, že je to spôsobené aj tým, že množstvo ľudí už nemá ani poňatie o tom, ako si jedlo zabezpečiť. Však si kúpia, jednoduché, nie?
Ale keby vedeli, čo vlastne jedia a aký obrovský rozdiel je medzi doma (trebárs aj na balkóne, záhrada nie je podminekou) vypestovanou paradajkou a tou zo supermarketu...
To mi pripomenulo dokument, ktorý som sem ešte nepridala - Potraviny, a.s.
Idem vložiť.
babun
23. marec 2013 - 22:49
Trvalý odkaz
Geo, Sylvush, tak tuto, v
Geo, Sylvush, tak tuto, v tejto oblasti, som zakrpatela....Kedysi davno som pisala o tom clanky, napisala som clanok o dazdovej vode a biotopoch vazok, a tak podobne a babun sa toho chytil, babun to cital, tak mi naflakal do celej zahrady kadejake plastove nadrzy pod akukolvek rynu, modre, hnusne, biele, a ponatahoval hadice, a namontoval cerpadla a ja sa musim tesit, ze z hadice mi vytecie smradlavy vyronok vody *ROFL*, a nemozem s tym sprchovat terasu, lebo to smrdi, a v sudoch sa kotia komare, a babunovi ktosi povedal, ze tam treba cvrnknut trochu jari, tak mam sud, tuto povedla, s mastnymi jarovymi okami, smrdi to sta bolava noha a behaju tam uz geneticky prisposobene, jarovoodolne komarie larvy
a pozeram sa na svoju zahradku sposobom - je to zelene? je, kvitne to? kvitne, nič to po mne nechce? nechce, tak je to supeeeer 
Odkedy babun zacal micurinit, a ja som najprv protestovala, potom zurila...a vzdala som sa, teraz je to asi tak, ze babun si sadi kde chce co chce, nieco mu vydochne, lebo babun nestuduje navody a ani hnojiva a dopraje kvietkom tak, ze ich zabije
Ale som stara kulacka vnucka a nieco si este spominam, kopor, aksamietnice, a tabakovy odvar, a este si pamatam odvar z orechovych listov a mlieko na uhorky....
Mozno raz nastane cas, ze to bude ine, ale teraz, babun, nuz zahradnici, aspon nema frajerku a nekontroluje si neustale tlak ci prostatu *ROFL*, Ale po zime, kedy bol velky zaujem o bylinkove caje, tak tento rok sa tomu povenujem, som netusila, ze ta burina, co mi lezie na nervy, teda mata, je taky fajny cajik, a aj tie ostatne, sa nenechali zahanbit, vdaka mojej mama, co to susi....:)
georgina
24. marec 2013 - 15:36
Trvalý odkaz
Babun, ani nám vždy nevyjde
Babun, ani nám vždy nevyjde všetko tak, ako sme si to predstavovali, ale to akosi patrí k tomu - to na margo vašich sudov s vodou ;-).
Ale myslím si, že je to hlavne o zmene myslenia, nie brať hlava-nehlava, len mne, mne, mne, aj keď puknem, ale je to MOJE, ale premýšľať aj nad súvislosťami a hlavne následkami.
A tiež niečo na spôsob načo mám kupovať niečo, čo zvládnem aj sám - a ešte je to aj prča
Teraz som si spomenula, ako sme začali nosiť naše pestovateľské prebytky do práce kolegovcom. Však to nevyhodíme, nie?
Ako sa nám najprv fest rehotali, tak sa potom fest nevedeli dočkať, kedy donesiem ďalšie.
Ono, naozaj je rozdiel medzi paradajkou a paradajkou *dirol*.
babun
25. marec 2013 - 20:29
Trvalý odkaz
geo, to je strašne zložitá
geo, to je strašne zložitá téma a nadlho, ja som presvedčená, že neskutočne plýtvame, a z mojich skúseností viem, že aj pri nadbytkoch, to vôbec nie je jednoduché, lebo by sa muselo zmeniť myslenie ľudí...
chceme slivky bystričky, ale doneste nám to domov, chceme to i ono, ale zavar, usuš očisti, sprav, potom si prídeme.....Normálne sme nemohli dostať ľudí do záhrady s tým, že si sami naoberajú, a mala som tri odberateľky, čo mali deti vo veku juniora, presne vedeli, že čo kedy rastie a dozrieva a presne vedeli, že v sobotu večer to všetko dovlečiem, a myslíš, že sa niekto ponúkol, že príde pomôcť, výživy som vyrábala, mangoldy varila, polievkové zeleniny sáčkovala, zavárala uhorky, čalamádu, karfiol, papriky, ....a každý len na hotové.....
Kedysi sme mali tri záhrady, nejako sme podedili *smile*, a dopestovali sme všetko, ozaj všetko až na citrusy a banány, a aj banány sa mi raz skoro podarili....a karfiol bol taký kadejaký....
Tak sme pestovali a makali, mali sme 120 ovocných stromov, a okrem zemiakov, sme dopestovali všetku zeleninu, ešte aj baklažány, hrozne ma to bavilo, vtedy, nejako sa to prenieslo z generácii na generáciu, že sa všetko chosnovalo, a hnojili sme kompostom a chémiu sme používali skutočne len v nevyhnutných prípadoch, na uhorky, sa lialo mlieko s čímsi, na vošky a inú pliagu orechové lístie a neviem čo ešte....
Ja som zavárala sušila, vyrábala džemy, kompóty, šťavy, čajové veci, od nemvidíš do nemvidíš, a samozrejme, mali sme nadbytok, a rozdávali sme, a najprv to bolo fajn, lenže postupom času nejako tí naši odberatelia zpanšteli
Nikdy som nemala problém sa podeliť, s nadbytkom, ale teraz tvrdím, že treba rozdávať udice a nie ryby...lebo sme zabudli gazdovať...a na tanieri veci rovno pod nos donesené si nikto neváži, a tvrdím, že som to mala inak robiť, nie ryby, ale udice....
Ak niekto odo mňa pýtal čalamádu, tú tvoju dobrú, tak som mala povedať, prídi vtedy a vtedy, dones si poháre a nejaké koreniny, naučím ťa to, čalamádu tú moju dobrú som vyrábala 24 hodín v detskej vaničke....
Ak sa ma niekto spýtal, nemáš tú dobrú masť na popáleniny z ľalie, nemala som siahnuť a dať, mala som povedať, dones si ľaliové kvety, také a také, nie z mesta, pekne z vidieka, čo najodľahlejšieho, a ja ťa to naučím....
Ak sa ma niekto spýtal, nemáš tú dobrú bazovú šťavu, nemala som mať, mala som povedať dones si bazové kvety, z čistého prostredia, citróny, a cukor, naučím ťa to....
Ak sa ma niekto spýtal nemáš mätu, šalviu, repík, ....mala som povedať, prídi si pre rastlinky a zasaď si...
Tak to inak nebude, ak budeme dávať ryby a nie udice....
Už záhrady nemáme a tu sa nedá dopestovať nič, íľovitá pôda, žula, a miláčik
Tak jediné čo môžem poskytnúť, babské recepty na liečenie toho či onoho, lebo to sa ešte dá tu u nás dopestovať, inak viem čo je paradajka, mali sme 4 druhy, vyrábala som stovky litrov kečupov a aj do čalamády išli, aj pretlak sa vyrábal, tá vôňa mi samozrejme chýba, zľahka štipľavo paradajková krása, v tescu sa to nekúpi, je to plod s láskou sadený, na slnku dozrievaný, zálistky oberané, dobre polievaný, červené mňamíčko, nuž už také necítim.....tuto to nedopestujem už....