Originálny názov: La Belle verte, La
Francúzsko, 1996, 99 min
Réžia: Coline Serreau
Hrajú: Coline Serreau, Vincent Lindon, Marion Cotillard, Claire Keim, Catherine Samie, Didier Flamand, Patrick Timsit, Philippine Leroy-Beaulieu, Francis Perrin, Yolande Moreau, Denis Podalydès, Paul Crauchet, James Thiérrée, Salomé Stévenin
Napriek známej režisérke a výborným hercom je tento film vlastníkmi veľkých mediálnych spoločností tvrdo ignorovaný a v Európe sa nepredáva ani nedistribuuje.
Hovorí totiž otvorene o našej spoločnosti. S humorom vykresľuje, aký nesprávny je dnešný pohľad na tento svet. Mnohí ľudia už dávno tušia, že niečo nie je v poriadku, ale tento film si nedáva servítku pred ústa a nebojí sa povedať, že naša spoločnosť je chorá, nevie čo je láska, že je chorá aj naša veda a technika, naše stravovanie, politika a najmä to, že ešte stále používame peniaze.
Ako by vyzerala spoločnosť, v ktorej ľudia žijú v pokoji a mieri? Ako by vyzeral život na planéte, kde sa všetci rešpektujú a majú radi, a ako by vyzeralo stretnutie človeka z tejto ideálnej spoločnosti s našou súčasnou spoločnosťou?
Film začína výročným stretnutím obyvateľov idylickej, nádhernej zelenej planéty, ktorej obyvatelia sa dožívajú viac ako 250 rokov, vzájomne si poskytujú svoje výrobky, učia sa telepatii, môžu cestovať na iné planéty... V rámci ponuky cestovania na iné planéty ale nikto nechce ísť na Zem. Nakoniec sa na cestu odhodlá žena Milo.
Milo po prílete na Zem kašle z nášho vzduchu, zvracia pri pokuse zjesť obloženú bagetu a objavuje našu spoločnosť a jej zlo/zvyky... Svojou existenciou spôsobuje tým, ktorých osloví, akýsi šok „prebudenia“.
Neskôr sa Mila ocitne v pôrodnici, kde „vypne“ arogantného prednostu kliniky. Vytrhnutý z obvyklých rutinných štýlov správania slávny pôrodník zistí, ako bol manipulovaný a ovplyvnený spoločenskými dogmami a zvykmi, a tak sestričke, ktorá za ním príde a upozorňuje ho, že musí porodiť ďalšie dve deti, vysvetľuje: „Ale ja som nikdy neporodil žiadne dieťa. Ja len ťahám, tlačím, strihám, robím cisárske rezy, sledujem monitor, robím epidurálky, ale nikdy som neporodil dieťa. Nikdy som sa skutočne nedíval, nepočúval, neučil sa! Zasahoval som, len keď som musel, lebo som sa príliš bál. Pretože ja neviem, ako porodiť dieťa!“ A pošle prekvapenú sestričku, ženu, aby pomohla s pôrodmi ona. Vie to predsa omnoho lepšie ako on, muž…
Mila potom ide do jeho bytu prespať na balkóne (na rodnej planéte totiž spávajú pod holým nebom), a muž sa v spálni pýta svojej ženy: „Som hlupák, idiot, muž, ktorému na ničom nezáleží, a žije úbohý život?“
Žena mu ticho odpovedá: „Bez pochýb áno.“
A muž sa pýta ďalej: „Prečo si vlastne so mnou?“
„Pre tvoj bankový účet, drahý. Zákonná prostitúcia.“
„Vážne? Prečo?“
„Tiež žijem úbohý život...“
V jednej scéne prednostova manželka ukazuje na Milino požiadanie veci zo svojej kabelky. Milu zaujme rúž a pýta sa, na čo to je. Žena odpovedá a ukazuje: „Dáva sa to na pery. Takto.“
Mila sa so záujmom pýta: „Je to liek?“
„Nie, nie je to liek. Je to, aby som bola pekná.“
Mila sa čuduje: „Bola pekná?“
„Bola sexy.“
„Sexy?“ nechápe Mila.
„Áno, atraktívna.“
„A pre koho?“
„Pre každého.“
„Musí to byť ťažké, robiť toto všetko. Takže oni ťa potom majú radi. Och, chápem! Je to druh medicíny, a potom ťa každý má rád. Správne?“
„Áno... ale nie, nie je to celkom tak...“ odpovedá s rozpakmi žena.
„A keď si rúž nedáš, nikto ťa nebude mať rád, je to tak?“
„Áno, ale... Je to zložité vysvetliť...“ Žena je stále viac zaskočená a v zamyslení sa odvráti.
Mila sa pýta: „Je to tým, čo som povedala? Ranila som ťa?“
„Nie, nie, to nič...“
Mila sa teda radšej pýta na ďalšiu vec z kabelky: „A toto je čo?“
Žena sa usmeje a odpovedá: „Fotky. To je manžel, moji rodičia a deti.“
Mila sa tiež usmieva: „Viem, to sú ľudia, ktorých máš rada. Je to tak?“
Žena prikyvuje a Mila si pozorne prezerá obrázok. Potom sa prekvapene spýta: „Ale prečo oni nemajú na perách rúž?“
Mila sa môže telepaticky dorozumievať so svojimi synmi na rodnej planéte. Tí sa po jej rozprávaní, ako to na Zemi vyzerá, rozhodnú, že radšej pôjdu za ňou.
Na rozdiel od Mily však nepristanú v Paríži, ale kdesi v púšti - a ich dojmy z našej planéty sú úplne iné...
O tom, ako neuveriteľne ľahko sme podľahli ilúzii sveta, ktorú vyrába náš mozog, hovoria duchovní majstri, guru a šamani tisícky rokov. Naše súčasné slová majú iné významy a naše denné zlo/zvyky vládnu našim životom a kultúram, sme stále viac hluchí a splachovací…
Konfrontácia imaginárneho stretnutia ženy zo spoločnosti múdrych a citlivých bytostí s bytosťami nášho sveta (o ktorom skoro všetci vieme, že nie je tým, v ktorom by sme radi žili) prináša nepretržitú radu zistení, že skoro všetko je u nás a s nami zle. A vlastne zbytočne.
Ale stále ešte je to opraviteľné…
Film s českými titulkami si môžete pozrieť tu: http://cestyksobe.cz/archiv/archiv-2011/813.html
Zdroje:
http://dolezite.sk/The_Green_Beautiful_Nadherna_zelena_.html#ixzz1Vl7GPjUU
http://nadhernazelena.szm.com/
(Písané pre nanicmama.sk 22.8.2011)