Kanadske Vianoce - 4.cast

Niekde skor som pisala, ze Vianoce tu u nas su komercne. Teraz skusim byt pozitivna a pochvalim, co je tu na sviatkoch pekne.

Ak chcete vlastnorucne vytaty, cerstvy vianocny stromcek, kupite si ho od lesnikov za skutocne velmi symbolicku cenu, teda, kupite si povolenie na vyrub a odveziete sa na urcene miesto. Pravdepodobne su to mlade lesy a vyrubom stromcekov sa prerieduju, alebo neviem, ale kedze ekologiu Kanada miluje, urcite to bude koser.

Kanada je oooobrovskaaaa a prazdna aj tu okolo velkeho mesta. Veziete sa autom aspon hodinku do ludoprazdnych lesov a tam sa brodite snehom a hladate vhodneho spolocnika na vianocne sviatky. Su to len borovice a este takej zvlastnej zltozelenej farby, ale su len vase. Odpilite, nalozite na sane a zase tahate daleko, daleko k budke, kde vam ju zaviazu. Na tomto “baliacom “ mieste predavaju horucu cokoladu, vacsinou je tam urobeny svah na sankovanie, hraju koledy a je to strasne fajn.

Nase studene pocasie, aj ked nan vacsinu roka nadavame, na Vianoce nema chybu. Zamrznute riecky a jazierka sa zmenia na klziska, okrem toho kazde sidlisko ma svoj hokejovy rink, ktory miestni nadsenci poctivo udrziavaju. Zvlast mam rada jeden nas park – Bowness. Velke jazero aj s privodnymi kanalmi sa stane velkym klziskom. Pozicaju vam tam korcule, aj nabrusia tie vase, vonia horuca cokolada, hra hudba. Uprostred ladu je velke ohnisko a kopa dreva, postojite, zohrejete sa, prihodite polienko. Uvidite tam bruslit nadejneho Gretzkeho aj osemdesiatrocnu babicku, aj mna viac-menej len tak pianko sa prechadzat na korculiach po lade. Mozete mat vybavu prvoligoveho hokejistu aj korcule po starom otcovi, mozete bruslit v pyzame, nikomu to nevadi.

Vianocne trhy v nasom skanzene historickej dediny. Historiou sa tu mysli dvadsiate storocie. Ak ma nieco 200 rokov, to je uz cosi. Tulate sa krasne gycovito vianocne vyzdobenym mesteckom, ulickami sa nahlia damy a pani v kostymoch spred sto rokov. Pred saloonom si dvaja kovboji vybavuju ucty v “smrtelnom” dueli. Jedna budova je premenena na obrovsku vlakodrahu. Vlaciky tu neodmyslitelen patria k Vianociam. Nakladne aj osobne krizuju celu Kanadu, rozlozenu na niekolkych stoloch, aj kralovstvo Santu a minaju aj Betlehem. Jezisko v jaslickach ma urcite rovnako rozziarene oci ako desiatky deti nalepenych okolo. Ani ja ich neviem odtrhnut od detialne vypracovanych domov, kostolikov, skol, postaviciek.

V dalsej hale caka Santa na obrovskom kresle a rad deti sa trpezlivo posuva, aby mu kazdy zasepkal do ucha, na co nesmie zabudnut. V obytnych domoch vas vitaju tetusky, jedna prave dopiekla kolace v kuchyni zo zaciatku minuleho storocia, dalsia nacvicuje s kostolnym zborom koledy. Hraju svoje roly bravurne. Vesela sedemdesiatnicka si utiera ruky do zastery a zasvatene mi sepka, ze ci som pocula, ze Lisa si chce otvorit obchod s chlebom. Taka absurdnost, aka gazdina by chlieb kupovala. A este prida novinku, ze Liam si otvara akusi cudnu stajnu, kde ma velke nadoby s ropou a bude nou plnit tie nebezpecne stvorkolesove tvory, co sa uz kde tu objavuju. A vraj tie stvorkolesove tatose nahradia kone, kto uz len taku hlupost vymyslel, chichuna sa pobavene. V miestnej skole bezia posledne hodiny pred Vianocami, radsej len nakuknem, lebo pani ucitelka s cvikerom ma na tabuli akesi cudne matematicke priklady a kyva na mna prstom. Ospravedlnujuco sa usmejem a zdrham. V kovacskej dielni, rozduchava kovac pahrebu, treba vela novych podkov. V synagoge slavia Chanuku. Teta pri dverach, ked pocula,ze sme z Ceskoslovenska, rozpravala nam polhodinku o zidovskych tradiciach, precitala nieco jidis a ukazala nam aj toru zvinutu na jahnacej kozi. V katolickom kostole praska kozub a tiez zneju koledy. Z indianskyh tipii zostali len oporne palice, predsa len je pohodlnejsie stravit zimu v dome s oknami a dverami. Z pekarne rozvoniavaju skoricove kolace, vystojime dlhy rad a potom na lavicke lepkavymi prstami odtacame tu sladku dobrotu na styl nasich osich hniezd. Po uliciach spiezovcami zvonia vozy tahane mohutnymi chlpatymi konmi, plne deti. Este nakukneme na farmu, pozdravit soby a somarika Bretta, ktory vraj pluje a hryzie. Diva sa sice potutelne, ale da sa pohladkat.

Nase starsie deti v tomto parku stravili niekolko letnych prazdnin, zarabajuc si peniazky na univerzitu. Vsetky tie tety a ujovia od vypravcu na parnom vlaku, cez zenicky pecuce kolace, su dochodcovia dobrovolnici, veseli a spokojni, zabavaju sa ako male deti a robia radost tym detom skutocnym. A dochodcami myslim vekovu kategoriu od sedemdesiat vyssie. Celkom by som to tym slovenskym dopriala.

Sice sa to deje az po Vianociach, ale patri to k zimnym radovankam. Festival ladovych soch. Uskotucnuje sa kazdy januar na Lake Louise v Skalnatych horach. Jazero je opat zmenene na obrovkse klzisko, v strede je postavena ladova pevnost a na brehu mozte obdivovat nadherne sochy z ladu. K tomu sceneria honosneho hotela The Fairmont Chateau Lake Louise a stity Skalnatych hor.

Uz som si myslela, ze koncim, ale este jedna cast bude.