Ako som si našla príjemnú, tučnú ordináciu

Nechodím k lekárom a viem, viem viem, som veľmi nezodpovedná....

Ale keď už ozaj nie je vyhnutia, tak sa s ľahkou nevoľnosťou, ťažkou nesúhlasnosťou, vypravím, a tak som čakala v čakárni, pred ordináciou, a počúvala veselé a smutné príbehy, dôchodcov a iných, a poniektoré veselé ozaj boli, lebo sa v kútiku pod fíkusom spomínalo na lekára balkánskeho pôvodu, ktorý bol skvostný odborník, ale rád, a každému, ukazoval svoj ukazovák, hrubý sťa kôl v plote s tým, že ten ukazovák sa nachádzal v análnom otvore samotného Živkova, a kto iný by to mohol tvrdiť, a ten ukazovák nadobúdal zľahka páchnuci, historický význam :)))))))

Sedela som a nevedela som, čo ma čaká, lebo som tučná stará baba.....Predstavovala som si celú plejádu lekárov, ktorí mi v svojich ordináciách sypali popol na hlavu, a niektorí ozaj oprávnene...

Spomínam si na mladého ortopéda, čo chodil po ordinácii strunkovito, teda vyzeral, že v každom svale má strunky, a v opálenej tvári sa mu pri pohľade na mňa zračilo úprimné, priam bratské zúfalstvo, a strunkovite zdravo poskakoval, až sa jeho športovo ostrihaná hlávka dotýkala neónového osvetlenia, kde z troch neóniek dve nefungovali, a kryt len tak visel, až som si hovorila, že ešte raz poposkočí, a kryt aj s tými zdochnutými muchami máme na hlave
A určite pribehol do práce na bicykli, a po 35 kilometroch, nemal na tvári ani kvapôčku znoja, zato ja som sa potila ako prasa, a pán doktor, ma priam synovsky nabádal, k striedmejšiemu spôsobu života, a fakt som asi mesiac potom chrúmala mrkvu a chodila som hore dolu po schodoch, s prázdnym košom na prádlo a sem tam som do neho voľačo prihodila, aby som nevyzerala až tak infantilne, ale prešlo ma to časom, ja viem, viem, viem, som si plne vedomá, mala som zotrvať, a môj život by bol bohatší, menej boľavý a upachtený
Ale tak isto si spomínam na robokopa, čo mi s krvavými očami, po nejakej preflámovanej noci, prísno ďobkal do výsledkov laboratórnych, a pochybujem, že keď mi vyčítal cholesterol, cukor, fajčenie a iné, že vôbec trafil prísnym ostrým písadlom, do príslušného riadka, a ja som si hovorila, že aspoň si daj žuvačku, lebo z neho ťahalo bravčové koleno a pivo rezané s džekom od danielsov, a z polozavretého doktorského súkromna, sa niesla vôňa fajnej cigary, ktorú kvôli mne nehodnej, nestihol dofajčiť

Spomínam si, aj na nádhernú pani doktorku, fakt ako obrázok, a my, v župančokoch sme čakali, na chodbe, keď priplávala, sťa skvostná jachta, a ani nezavadila o nás pohľadom, a z ordinácie sa jeden po druhom tmolili paralizovaní župančekovia, siahajúc po mobiloch, a každý kuňkal do telefónu sťa zajačik v pasci, a dostala som sa na radu, a po dvoch formálnych otázkach, sa mi tá víla pozrela do útrob, a spýtala sa, koľko máte rokov, hľadiac na mňa, sťa na zdochnutú veľrybu na pláži, lebo v takej polohe som sa nachádzala a ja som povedala, koľko mám, a ona sa s úplne studeným výrazom vyjadrila:

to aby som vedela, ako nemám vyzerať vo Vašom veku,

a v tých slovách bolo toľko opovrhnutia, a chladného odsúdenia, a ja som si hovorila, že som si na podvozok mala nainštalovať aspoň bižu od Swarovského, a možno by som bola tým pádom esteticky prípustnejšia,
a skvostná jachta napísala dva riadky, nič sa ma nepýtala, tresla pečiatku a odišla......
Tak som tam ležkala a nevedela čo robiť, lebo vo fabrike na zdravie vás neinformujú, priebežne, ste len diagnóza, číslo, a pokiaľ nemáte niečo óbr extra zaujímavé, čo sa dá zúročiť v odborných časopisoch lekárskych, európskeho významu minimálne, trebárs tretie oko, alebo ďalšie dve čeľuste,......

na vizitách, sa na tvárach lekárov neodráža nič, ani skromný záujem, tí vzadu dvaja pokeciavajú, a primár, čo sa skúša tváriť otcovsky, povie niečo vtipné, všetci sa automaticky zasmejú, a potom ako suita za pápežom, cupkajú v svojich bielych talároch, v duchu si hovoriac, už nech je to za nami, a sú aj takí snaživí, čo pri vizite, diagnózy sekcia mambulus ivertinus, pohodia snaživé slovko, poboskajúc tým prstienok pápežprimára, ale v tejto hre nejde o pacienta, je to šachová partia snaživého ľahostajna v boji o miesto pri pápežskom tróne.....

A začal nový trend, nekecám, platiacim pacientom na súkromných izbách, dvojkách či súkromných aj tak príšerných jednobudoároch, teda v nemocnici, kde som bola, nezovšeobecňujem, sa nedávajú priepustky na víkend, lebo nuž hádajte prečo? Také vyvalené, temer zdravé župančoky, v nadštadnartnej dvojke, ktorým už dolu stepovali manželia s teplou dekou v aute, neboli prepustené, lebo záhadne mali nejaké neviemčo zlé, jedna mala čosi v moči a druhá v krvi......

Po chvíli som teda neisto zliezla, a pridala som sa k župančekovým menejcennostiam na chodbe, a potom vyplávala nádherná bytosť, z doktorskej izby, a jej cípy bieleho plášťa viali ako napnuté plachty, tej skvostnej jachty, lebo pod plášťom mala určite také to fitkové outfitum, a už ju čakali kamošky s vitónkami, a pradami a dobrými manikúrami, a vnorila sa ladne do útrob fabriky na zdravie, bez známky emócíí, a nikto z nás, župančekových bezcenností, v nej určite nezanechal žiadnu stopu

Tie dve z dvojky, Zojka a Jojka, povedzme, potom hulili dva dni v ženských sprchách, hneď vedľa mňa, a nechápali, a vôbec, bolo to tak zahulené oddelenie fabriky na zdravie, že aj spaľovňa odpadov sa mohla oproti tomu hrdiť sviežim ozónikom, hulilo sa v doktorských izbách, na požiarnom schodisku a aj v sprchách, a ja som sa driapala domov, a nešlo to, vraj som ozaj vážny prípad a tak, a v sobotu, keď Zojka a Jojka opäť hulili v sprchách, som sa odhodlala, a vbehla a požiadala o cigaretu, som silný fajčiar, ale do nemocnice som šla s tým, že tam sa nesmie, a ozaj som tam nefajčila, aj keď som mohla, mala som svoju izbietku papundeklovo luxusnú, a tak sme tam hulili a už sme nechápali všetky tri, ale v nedeľu prišla nádej, že sa bude prepúšťať.....
Ráno som sa obliekla, jak tuleň sa prevaľujúc po posteli, bolelo to strašne, ale domov som chcela, a o 8 som čakala, na chodbe, ako iní župančekovia, až do 4 po obede, bez jedla, lebo už ma prepúšťali, ale za celý deň som musela doplatiť....:))))))

Tak som sedela v čakárni so stiahnutým sebavedomím, no dobre, tak zadnicou a dostala som sa na rad, a vkročila do ordinácie
Tam ma čakal okrúhľučký pán doktor, simultánne žujúc jablko a ovievajúc sa mojou kartou, a usmieval sa tak, že keby nemal uši, usmieva sa do kružnice, kolem celej hlavy a sestrička, čo mala tváričku sťa obrázok, a tiež nadváhu ma usadila, a pán doktor sa spýtal, čo Vás trápi a už som čakala, podľa tónu hlasu, že pridá to babúnove moja, a ja som povedala, a pán doktor počúval, pýtal sa, zmietol jablkové jadierko z môjho rozsudku smrti, teda laboratórnych výsledkov, a zadíval sa.....
Tíško som sa začala automaticky krčiť, ako každý tučný, starý, nesympatický pacient, i keď posledné zápisy v mojej karte už sú niekoľkoročné, a čakala som prednášku, ako zaťažujem naše zdravotníctvo, štát, rodinu a nezodpovedne riskujem, ako na mňa pred nejakými rokmi bliakal cigarofajčiaci s krvavými očami, ale nič také sa nekonalo:))))
Pán doktor odhodil ohryzok, a jeho basketbalový výkon sa stretol so smiechom sestričky, čo povedala, ako vždy pán doktor, bravúrne, a ja som sa cítila ako vo filme, Vesničko má středisková, a ani som nedutala, a pán doktor pohliadol na môj cholesterol, a povedal, že to nie je až také kritické, ale keď nabudúce budem krájať slaninku, tak len malý kúšťočok, a k tomu kóóópu zeleninky, a ten malý kúšťočok ukazoval bacuľatými prstíkami, a špúľiac pusu zodpovedne, ukrajoval z toho rozmeru o milimetríky, a potom sme sa rozhovorili o slanine, údenom mojej babičky a aj kuracej roláde

Potom sa riešil môj cukor, a zase som dostala otcovské bac, bac a ponaučenie, ale tie moje červené krvinky, no zas katastrofa, aj keď už nemajú prečo byť katastrofa....
Pripravila som sa, lebo som od detstva chudokrvná, na rady, a recepty a už som si chystala reč, že zo železa XY je mi zle, a nechcem to už brať, a tak sme počas toho, ako mi sestrička brala krv, riešili, čo všetko obsahuje železo, čo by som mala konzumovať a spomenula som si na lekára, čo žiadal moju matku, aby som jedla surovú pečienku, a pani dochtor z hematológie, čo ma zavalila tabletkami tak, že som už len grcala potom, lebo mala nejaký kontrakt, s kýmsi, a podľa mňa to prehnala, lebo sa asi chystala na dovolenku na Maledivy, a sponzor žiadal sto tabletiek denne a ja som bola dobre na to vhodná, a naordinovala mi tri krát denne dve tabletky

Pokeciavali sme o černiciach, brusniciach, paradajkách a červenej repe, a pán dochtor povedal, že je dobre, že ľúbim špenát, taký cesnačkový, ale že na to vsetrebávanie železe treba....., a ja som netrpezlivo povedala, viem, musím aj vitamín C, ako stará anemická harcovníčka a pán doktor povedal, ale aj červené vínko....

A moja latente alkoholická dušička sa potešila, lebo surová pečeň a železo v tabletkách, sú jedna vec, ale decka dve, kvalitného suchého, červeného, denne to je dobrý počin a mne dobre bolo, marhule sme ešte prebrali, a pán doktor povedal, ale nič netreba preháňať, kúšťočok slaninky a pohárik vínka, a ukazoval prstíkmi tú správnu mierku, ovieval sa opäť mojou kartou a ja som mala chuť povedať dobre ocko, a vyrazila som domov s presvedčením, že tam chcem chodiť, aj keď mi úplne nič nebude :)))))))
A tak som si našla svoju tučnú ordináciu, a dneska žujem marhule, ako o dušu, a slaninku som si ani neufikla, a teším sa na to, ako opäť zachuraviem, mám totiž pre pána doktora výborný recept na kysnutý koláč od mojej babičky