Mvôj milý denníček - a zase varím

Varila som nedávno a veľa, ale nuž, junior má prázdniny, babún uhorkovú sezónu a aj s náhodnými okoloidúcimi sa minie
Ale minule som to urobila prefíkane, z každého jedla som odobrala a vrazila pixlu s tajomným názvom, trebárs ryžbožol (rizoto), papraďkrupic (zeleninová polievka s knedličkami), ktoré som robila s masťou z mangalice, ako moja babička, a sú sťa pampúšik, a i keď je to teraz zase inak, a prírodné mastivo je zas brané na milosť, tak mne tie fázy rozličného zatracovania a o pár rokov brania na milosť, rozličných potravín, môžu byť ukradnuté, lebo taký raciol olej, je určite vyrábaný z pneumatík )

A tak sa potraviny rýchlo minuli, a moji chlopi sa pýtali ako je to možné, a ja som poznamenala, že prepáčte, ste obaja sťa kyseliny, a bol tu henten a tamten, a babún s juniorom sa začali prieť, ktorý z nich je väčšia hodula žravá, a ja som sa potuteľne usmievala, lebo v pixličke s nápisom huhnkarimatkakaporot, sa v mrazáku ukrýva pekná dvojprocia ich obľúbenej akože číny, z kuracích prsov, karí a kápie a iného

Dneska babún vyjadril túžbu, že sa mu leča chce pojesť, a tak som povedala, že dobre, môžem ti urobiť lečo z dvoch múkových párkov, troch paprík, alebo pôjdeš na trh, a kúpiš slušné potraviny na tatolečo, podľa receptu môjho otca, a babún šiel a kúpil

Niežeby som vedome bola eko, a vedome čokoľvek robila, ale keď čítam článok o tom, že treba jesť veci, čo vyrastú povedľa, v okolí nášho domu, a priľahlého okolia, asi som tak naprogramovaná, žiadne morské oné nemám v obľube, ja tak šošovicu, kapustu, slaninu, klobásy, jahody voňavé, slovenským slnkom prehriate, žiadne mexické, čínske a iné veci, zjem, ale nehrabem sa nadšene po tom, milujem jablká, hrušky a čerešne, mango mi ozaj zbytočne je ponúkané, halušky určite skôr ako suši, atď....

Na trhu, ja zas neviem, že by som to robila vedome, ale podporujeme drobných pestovateľov a chovateľov, lebo z istých vecí, z veľkoprodukčných sietí sa variť chutne proste nedá, nemá to chuť, nemá to vôňu, párky sú ako papundekel preliaty vývarom z párkov normálnych, tak isto šunka, údené je hanebné, akési mäso bez chuti, pjeknej konzistencie, ale nie je to údené, ani náhodou,

a tak už dávno kupujeme skvostný jogurt, smotanový, v nevýraznej bielej pixli, kam sa hrabú rajá a holandy, lebo robíme veci z jogurtu, tarator, uhorkový šalát, dipy, kde to chce ten nesympatický podmaz, fitnocentrovo neprípustný, klíčkový ľudkovia zdravo žijúci, by omdleli, vedome sme s tetuškou, čo to na trhu predáva, neslušne nezdraví Ten jogurt je manna nebeská....

Aj paradajky od tetušky z trhu, čo voňajú, štipľavo slniečkovo paradajkovo, sú ohromné, konečne chutia inak, ako keď zahryznete do nejakej tesco farebnej buriny, uhorky chutia rovnako ako broskyne, paradajky rovnako ako kukurica.....a nič nemá vôňu, žiadnu, len sáčkovú, a vyzliekanie uhoriek, zo sáčkov, čo sú samá voda a žiadna chuť, je len zúfalý spotrebiteľský striptíz, a ak k tomu pridáme cesnak, čo je skôr ako nádor nevaľnej chuti, čudnej konzistencie, tak z toho robiť uhorkový šalát, to je na rozvod a rodinnú klimatickú bezútešnosť
Aj marhulky, od tetušky na trhu, sú možno skromnastné opticky, ale sladké ako med, a nedajú sa zrovnať s kyslými onými z Tesca, marhuľkovo sa len opticky tváriacimi, podľa mňa sa z toho ani lekvár nedá urobiť......Aj cibuľka, slnkom prehriata, a skromné papričky či mrkvy, čo oproti tým reklamným vyzerajú ako nedomrlé zákrpky, sú skvostné, voňajú, proste voňajú....
A tak babún sadol na motorku a dovliekol, šťavou pretekajúce paradajky, papriky, skvostnú klobásu domácu (naposledy, keď junior doniesol niečo ako čabaj klobásu z tesca, mala som chuť spáchať samovraždu), mäkučké, mladučké, skvostné cukíny, slaninku takú echt mastnú a aj prerastenú , a ja ručičky boskávam tým výrobcom trhovým, a pustila som sa do tatoleča, čo musí mať aj slaninku, aj klobásku, aj dobré paradajky, papriky a aj cukíny mladé.....

Tak som začala variť, a pustila som si rádijko, a ujo IĽko, guru to počasový, akurát hovoril, že nehrozia búrky, a bude ustálené počasie a mne došlo smiešno, lebo okolo nás akurát začali biť hromy blesky, ale aj pri mojom intenzívnom ňuchaní narkomanskom k paprikám, zobkaní do paradajok olympských, som pochopila, že ujo Iľko, hovorí o počasí v Pekingu

A vrazila som veci na šporhelt a začala som sa kochať, vrátili sa ku mne moje vetry, začalo pršať, posunula som si kresielko k východu terasy, a uvedomujúc si zodpovedne, že v kotníkoch nemám žiadne kovové šróby, som vystrčila nohy do búrky a dažďa, a ozaj mi trieskali hromy kolem kotníkov, a extáza ma pochytila, aj som si nahlas jukla, aj ten pocit, dažďa na starých nohách, ma primäl k pocitu, že žiť je úžasné, a aj sa mi gate premočili a šla som pomiešať lečo, krumple, omáčku a nakoniec som chuligánsky nezbedne zbehla na chodník, a pršalo na mňa tak úžasne a zase som si jukla, utekajúc domov, nechávajúc za sebou mláky, a miláčik udivene na mňa hľadel z dažďového sucha terasného a ja som mu povedala, si síce samuraj pes, ale si blbec, že také neľúbiš

Cez skype sa mi zrazu ozvala stará známa, pani čo už mnoho rokov žije v Kanade, a tak sme pokecali, mamina stará kamarátka mi hovorila, že ako sa moja mama má, a ja že dobre, a písala iné veci, a spomenula som si na Lubu z Calgary, a napísala som jej, že mám tam spriaznenú dušu a mamina kamarátka mi napísala, je to dobre, ty jej dávaš niečo ako home a teraz si nepamätám ten výraz, ale niečo ako splínspravodajstvo a ona ti ukazuje Kanadu, kde je aj dobre aj zle, ako všade....

Je skoro pol 12 v noci, som sama, junior s babúnom bivakujú v suchých zábavných destináciách, a mne kvapká voda z nôh, lebo nemôžem inak, ako sa teškať infantilne z búrky, ťapkám po chodníku radostne a teším sa sťa pionier z červenej šatky, lebo je fakt echtovná, tá búrka, to sa fakt Zeus nesmierne hnevá na manželku Héru, ktorá mu neuvarila skvostný cukínový prívaročok, na sladkokyslo, s čerstvým kôprikom, ktorý idem vychladiť, ale zároveň odložím pixličku s tajuplným názvom cukkôpsmot, a povedľa sa mi už chladí pixlička s názvom lečeggtato, a už toho nemám veľa, len paršalcib a uhorcesšal, a ešte fašces, a uvažujem, že síce nemám normálne rohlíky do fašces, ale nuž stane sa niečo ak tam dám grahamové zrnové čojaviemčo, príjemný experiment, a vlhký miláčik pod mojimi nohami domorodými súhlasí

Práve som uložila pixličku s tajuplným názvom pečamzem, teda pečené zemiaky, na americký spôsob, a ja tak je toho plný lavór, ale nuž u nás toho moc nezostane, ak nastane búúúm, moja tuto Pindiačik prišiel k nám porobiť oné, a niečo na zúbok by si mohla, ale možno príde aj Findiačik, a hádam sa neurazíš, keď príde aj .....a navalí sa 5 chlopov, nervóznych a unavených, pracovne a ja tu musím suplovať mne neznáme manželky, mamičky a frajerky:))))))
a budeme riešiť také tie technické veci, často mi babún z ničoho nič povie, a ja som pripravená, tak na týždeň a nebudem zúfalo čosi klohniť, a musím priznať, že nemáme vajcia, už skoro, a ráno ich bolo 20 ks, ale lečeggtato a ešte fašces, a sme bez vajec

Spomínam si na rozhorčený článok nejakej dámy, na nejakom ženskom fóre, čo mala veľmi akútny, závažný problém, jej svokra jej totiž neustále varila a donášala domov navarené jedlo, a jej sa to nepáčilo, lebo neviemčo, a keď som to čítala, som si klepkala po prstoch, aby som nič nenapísala, a spomínala som na moju svokru, čo mi nikdy v živote nielenže nič neuvarila, ale ani nič nedala, a všetko som si od nej a jej dcéry musela kúpiť, a jej nebránilo dlhé roky, sa proste hocikedy, keď sa jej zachcelo, nasáčkovať sa k nám, s prázdnymi rukami,
a junior ju dlhé roky volal že tetuška s havinkom, lebo ho mala úplne na háku, a aj keď sme sa mu snažili vysvetliť, že je to babička, junior nástojil na tetuške s havinkom, lebo babička bola moja mama, čo ho kúpala, tlačila mu jahôdky so smotanou, čítala rozprávky, obliekala a čo mu počas choroby varila voňavé čajíky......
A tak sa moja svokra hocikedy nasáčkovala, najedla, a rodina je rodina, tak sme jej vždy nabalili, teda moji rodičia so mnou, tvrdo makajúci v záhrade svojej, spolu s jej lenivou dcérou zaváraniny, sirupy, sušené čaje, čerstvé ovocie a zeleninu, dávala som jej peniaze, a niekedy sa nacpala tak, že jej zle bolo, ale istil to fernet, aj dva štamperlíky, a keď sa odobrala na pravdu božiu, tak nás vydedila
Tak predstava svokry, čo miesto mňa varí, je pre mňa úplne úžasný stav, a ručičky a nožičky by som jej boskávala

Tak dobúrkiavuje sa, a ja ešte idem robiť tie fašírky a šalát, teda dva, lebo škoda tých prezretých paradajok, čo babún na motorke od tetušiek dovliekol.....tak milý denníček, končím, dobre mi je, skoro nič ma nebolí a takmer nič ma netrápi, tak dobre mi je

P.S. Keď sme už pri tých svokrách....

Prípad č. 1.
Junior chodil do ZDŠ, na prvý stupeň, a mal nejaké voľné hodiny, a svokra bývala tesne vedľa ZDŠ, tak sme sa dohodli, že v rámci tých voľných hodín, bude u svokry, ale raz si tá osôbka zmyslela, že nemá neho čas, a junior zostal na ulici, a keďže moja mama bývala na tom istom sídlisku, a bola to babička, tak sa junior rozhodol, že ide k nej, pýtal sa ľudí, lebo adresu poznal, zvládol jednu nesmierne rušnú križovatku, a prišiel k mojej mame s plačom a v šoku, a moja mama mi volala do roboty, že neboj sa, je tu, neboj sa.......

Prípad č. 2.
Mali sme divoké obdobie života na stavbe, kadekto sa tu motal, ja som mala divoké podnikateľské obdobie, babún tiež, a bolo treba sa postarať o juniora, a som sa spoľahla, so svokrou sme sa dohodli, že šak idú do záhrady a prišla som domov, a vidím, že stoluje partia darmožráčov, čo sa u nás tmolili, ako sa im zachcelo, v rámci babúnovho obdobia umeleckej bezstarostnosti bohémskej, a všetci žrali moju fazuľovicu, čo som varila v noci, vrátane mojej svokry a švagrinej, a žúrovalo sa, vošla som dnu a vyklonil sa junior, z izbičky, a povedal, maminka, som rád že si doma, som hladný, tá krava, moja svokra, s tou svojou dcérou mu nedali najesť.....

A tak sa vraciam k dedičným hriechom, babún sa narodil v dobe, keď jeho mama netušila, že ešte môže mať deti, narodil sa predčasne a moja svokra mi o tom s nezúčastneným hlasom rozprávala, že myslela som si, že zomrie, babún si nepamätá, na objatie, bosky, nepamätá si na rozprávky.....
Bol od ranného detstva odkázaný sám na seba, lebo otec mu skoro zomrel, a jediné čo jeho mama od neho chcela, boli veci, peniaze a služby, nikdy neukázala žiadne emócie, a ak ukázala, týkalo sa to jej dcéry, nikdy ho za nič nepochválila, keď sme prestavovali dom, chodila a hovorila, už to nie je ono, atď....
Tak ako môže taký človek prejavovať emócie, vžívať sa, samorast, čo nepoznal nikdy pohladenie, v detstve, a ak skúša, je to čudné, vyzerá to sťa umelé, nevie to, aj keď sa o to úporne snaží, inak, ako dávať veci, kupovať veci, lebo aj jeho matka bola spokojná vtedy, keď jej dával a kupoval, tak na zamyslenie milé dámy, niekedy, ak to nejde, tak to nejde, proste to NEJDE....