Ahoj Lubka, pozdrav z pekelnej Bratislavy

Dneska bol nesmierne hektický a nesmierne horúci deň, a tak mi hádam geo odpustí, že si tu robím z jej blogu súkromný pokec s tebou, ale nevládzem skúmať kde som čo písala a o čom....

Ďakujem za tvoje spomienky a ver mi, ako keby si kúsky nášho života prežívala, tiež som spala s miláčikom tri dni na matraci v kuchyni, tiež sme skúšali režimy zavádzať a obhajovali sme svoje svorkové vodcovstvo, ale nuž, márna snaha
Tiež si spomínam, ako som si v slovenskom kožuchu zabalené, nesmierne ustrašené a nesmierne močom a neviem čím ešte zapáchajúce stvoreniatko domov niesla, a náš huskynko bol taký neurotik, že som ho chvíľu nosila v mikyne s veľkým vreckom, sťa klokania matka, lebo by som nič neurobila

Mrzia ma tie snové linky, nechápem, ale bolo horko, varila som do 4 ráno a pôvodne tam bol len jeden riadočok, ale predstav si Hačiko, a toho čiernobieleho z 8 statočných a zelený, vŕzgajúci chrumkavý trávnik s margarétkami, a to je môj sen skoro reálny.....

Tak isto som s údivom čítala, o tvojom sne s chalúpkou, lebo skoro presne to isté som písala cca pred dvomi rokmi a jednalo sa o to, že s kamarátkou Renou sa chystáme na vejminok do chalúpky pod stráňou, a bude tam pokoj, zvieratká, a musím to nájsť niekde v archíve, tak ako ten článok o Bibe:)

Dneska sme mali návštevu a boli tu dobšinčiatka, ale z tej druhej kategórie, tak som si po dlhom čase skutočne fajn pokecala, uvoľnene, nemusela som premáhať únavu, nechuť, pretvarovať sa, kontrolovať sa, a som síce strašne unavená, ale tak príjemne, a napodiv, sa stále ešte usmievam:)

Je jedna hodina v noci, a vonku počujem huhulákanie nejakej kapely, z mesta, a neviem kde, tu na kopci je všetko hrozne počuť, asi v Petržalke, a rozmýšľam, že aký je vlastne deň, lebo veď je stred týždňa a chudáci ľudia naokolo, ja spávam so štupľami v ušiach, tak som v pohode, a možno je nejaké voľno zajtra, alebo čo, a ja to neviem, lebo ja mám voľno vtedy, keď mám porobené papiere, a stále je strašne teplo a miláčik si konečne pokojne ustlal pod lavicou na terase, a ja nemôžem ešte ísť spať, lebo babún ma zlodejparanoju, lebo už nás tri krát vykradli a musím počkať, kým miláčik prevetraný, zalezie do šatníka, lebo je miláčik
A to huhulákanie je také normálne, ale keď nie je dobrá konštelácia hviezd, tak cez víkend počuť to dum dum dum techno a to je horšie, ako čínske mučenie, kedy pevne priviazanému občanovi, vyholili kus lebky a nechali mu kvapkať vodu v pravidelných intervaloch na to vyholené miesto, dni, týždeň, zaručene sa každý zbláznil a teda pri zlej konštelácii víkendovej....

Dum dum z mesta, a na okolí, opekačky, okrúhle výročia a nesie sa zľava iziséééép, izisééép a zprava hešthéshijá heštéshijá phohár vhínka vhypíjem, a zdola harmonika, alebo cigánska kapela alebo tak a stierajú rosu na kolejích, lebo sú taký trampsky orientovaní Je to divoké.....

Mám taký rituál, v lete, po sprche sadnem na terasu a dívam sa, a nado mnou sa križujú trasy lietadiel, vytvárajúc takú puf puf blikajúcu pavučinu, kotviac ju o hviezdy, vezúc ľudí do dovolenkových destinácií, a ziapu cikády, kobylky a cvrčkovia, a včera, v tom horku, ziapali cikády priam hystericky, sa im nečudujem, musia sa množiť na rozpálenom šporheľte vyprahnutej trávy tropického Slovenska.....
A podľa hviezdy, čo je tam furt viem, že či ponocujem mocmoc alebo len tak zľahka, nie je to hviezdy, lebo sa hýbe, nie je to lietadlo, lebo sa hýbe strašne pomaličky a niekto veci znalý mi tvrdí, že to nie je ani satelit, lebo tie nesvietia, je to hviezda čo je skutočne každú noc tam hore, a vlečie sa zprava doľava, a začína za susedovie smrekom.....neviem, čo to je....

A niekedy blbne Slovnaft, a na obzore horí, vyzerá to ako západ slnka v Austrálii, a niekedy, keď sa ženú búrkové mračná z Rakúska, strieľa čosi ohnivé ohňostroje spoza mračien, vyzerá to technicky dokonale, ako lejzrová šou, ale robí to len matička príroda, a v tom lejzri včera mi začali lietať nad hlavou vrtuľníky....
Nemám rada hmyz v mojej domácnosti, ale záľahy babôčiek na echinácii, jašteričky, strašne neskutočné, s tyrkysovou hlavou, žltým bruškom, hnedými nohami a hnedozeleným chrbtom, a pravidelný výskyt, čohokoľvek, robia môj život poriadne kalendárne pochopiteľným, ale tento rok je to inak....
Tak, ako naša slivka rodí kvantum sliviek každý tretí rok, a pod....tak sa zjavoval každý rok nával iného hmyzu, bol rok chrústový, bol rok zlatoňový, ale tento rok nič, nie sú motýle, neboli chrústy a zlatoň bol len jeden.....aj výnimočné roky, kde nám na slnečníku každý večer na terase cvakali čeľusťami modlivky, a lietali aj smrtihlavy, tiež nie je momentálne na rade.....
Ani okupácia cvrčkov nebola tento rok pozoruhodná, cvrčky sme tento rok vyhodili len z košíka za dverami, spomedzi záhradných rukavíc, a jeden číhal nad vchodovými dverami, a lov cvrčkov je dôležitý, lebo ak sa vám cvrček dostane do bytu, tak je to ako to kvapkové mučenie, mesiac trvalo, a neviem z čoho ten tvor žil, kým sa precvrlikal cez celý dom, ale zas je pravda, že miláčik, je napriek svojej hmotnosti veľmi lovecky mrštný a dneska mal dobrý deň, posledného nočného motýľa uchmatol tesne pod lustrom v kuchyni.....

Môj život funguje skôr podľa daňového kalendára, než podľa toho ľudského, ale na jedno sa môžem vždy spoľahnúť, ak sa začnú rojiť okrídlené mravce spod parapetu v kancelárii, kde dobre im je pod záľahou babúnových papierov, je čas kvartálnej DPH A nemilosrdne ich kilujeme, i keď si spomínam na kamarátku Danku, čo ma raz videla vysávať krídlaté mravce pred vchodom a prísne ma napomenula: Oni tu boli skôr ako ty, a predstav si, že v rámci svadobného tanca juniora s nevestou, ich vysáva nejaký obrovský magor vysávačom, a som sa zahanbila a nechala ich loziť a lietať, a od vtedy bývajú s nami, pod parapetom v kancelárii

Babún vyhlásil chrobáka zvaného fúzač, za triedneho nepriateľa a je chránený, teda niektoré druhy, ale je to chrobák nádherný, ako z Ferda mravca vylezený, lenže oproti fúzačovi je červotoč príjemne hryzkavý kamarát, fúzač vyrába larvy, hrubé ako prst a tie hryzkajú sťa metalová kapela, a larve trvá 5 rokov, kým sa vyliahne a predstavte si tých 5 rokov a vaše trámy, proste ementál a strecha padne na hlavu človeku, pri sledovaní obľúbeného seriálu Priznám sa, že som bola sklamaná, keď som prvý krát držala na dlani svätojánsku mušku, myslela som si že je to krídlená víla z Petra Pana, ale je to škaredý chrobák, a teda, zase to platí, krása nie je všetko, a fúzač je agresor gigolo chrobákový

Tak sa musím hrdo priznať, že vrtuľníky sme si dopestovali sami, babún zakúpil raz plastovú nádobu na kompost, narvali sme ju až po vrch, skonštatovali, že je to pekná blbosť a ostatné harambúzie zo záhrady sme odstraňovali inak, a na kompostovač sme zabudli.....
Raz babún do toho nahliadol, a zavolal ma, a obaja sme čumeli na nesmierne prerastené, tučné larvy, a pripadala som si ako v nejakej dažďopralesovej destinácii, kde aj naša príjemná stonožka má dva metre a je hrubá jak stehno, a babún hovorí, čo to môže byť a ja že nemám ani šajnu, zatvor to, kým sa to s nami nespriatelí a nerozhodne sa to žiť s nami v domácnosti,
a tak sme to zabuchli, ale ten rok sme všade zbierali roháče, a babún, ak necítil potrebu, mi toho tvora pripnúť na tričko ako brošničku, lebo to ho náramne baví, keď jačím :)))))))
Tak mi ho ukázal a je to nádherný chrobák, a tak večer, keď som na terase v bohabojnom časovom rozmedzí, teda hviezda, čo je tam furt, je pred susedovým ihličnanom, sediac na terase sledujem roháčvrtuľníky, čo majú ozaj úctyhodné rozmery, a keď letia nado mnou, tak len mávam rúčkou heš heš môj, ale som matersky hrdá :)))))))
A tento rok je čudný, zmizli vrabce, sýkorky, drozdy, len semo-tamo počujeme špliechanie vo vtáčích kúpaliskách, zmizli poštolky a nie sú muchy, a tak nie sú ani netopiere, nie sú ďatle a ani sojka nebola ešte, nebola ešte ani jedna užovka, na chodníku, zmizli hrdličky aj žltochvosty, keby nebolo cikád, tak tu už nič nespieva, len tak to teplo strašné vlní vzduch nad nočným nebom, pri nočnej lampičke tu píšem, na faktúrach sa mi usadil veľký nočný motýľ a miláčik nechce dnu

Tak vidíš Ľubka, chcela som len krátku správičku a je to entomologická poradňa, tiež nemám rada pavúky, okrem Pištu v kúpeľni a jedného križiaka, Joža, za našim oknom v obývačke, ale o tom inokedy a aj o tom, že lienky hryzú ako prasa a že na ulici, uprostred Bratislavy sa objavila líška, ležérne opretá o susedov automobil, a že babún a jeho iní poľovno podkutí kamaráti len kukali, a besno komunikovali o besnote, a líška je ešte stále živá, lebo sa nepatrí robiť poľovačku v meste, keď na ulici šantia deti na bicyklíkoch

Musela som sa pozrieť do kalendára, keďže ešte stále čosi huhuláka, lebo som si myslela, že kvôli rusom v 68 mom, ale ešte nie je výročie, a už mladí nevedia, o čom to bolo....

Tak ja som bola v tábore, nahnali nás zrazu do chatky 8 ks, aj keď tam boli len 4 postele, a tri dni a tri noci, sme nesmeli von, jedlo nám nosili, na toaletu za chatky do kýblov, a tie tri dni a tri noci, po ceste, čo by človek dopľul, jadzili tanky, obrnené transportéry, a hulákali Rusi, tri dni a tri noci, a vedúci chodili s jedlom vydesení, a hovorili, že je vojna.....

Do tejto malej zemičky, sa zrazu násilne napchalo
http://www.nezapomente.cz/view/okupace_vojsky_varsavske_smlouvy
750 tisíc vojakov, 800 lietadiel, 6300 tankov, a 2000 diel, a mám doteraz pocit, že presun toho všetkého som za tie tri dni a noci zažila a počula....
Aha, miláčik zaľahol a tak idem tiež, prepáč za ten chaos písmenkový, ale je fakt horko :)))))))