Spomienky na Paríž - čriepky, pre Lubu z Calgary

Najprv by som chcela zopakovať, že na rozdiel od teba, i keď sme v Paríži boli 14 dní, tak sme tam čiastočne boli aj pracovne, a okrem Paríža, sme sa motali na tom futbalovom ihrisku, ale boli sme aj v Bretónsku a pri Atlantiku na výlete, vďaka našim štedrým hostiteľom, a babún si tam svoje aj ozaj odmakal, takže turistika, vnímanie nového, a pre nás exotického sa musela zladiť s pracovným programom......takže preto som zažila v Paríži aj činnosti prazvláštne, kedy som pri úľubnom pohľade na ajfelku, vešala prádlo na balkóne, na úrade, či miešala cibuľku v hrnci uprostred Paríža, s tým, že múzeá síce, každý zažije, ale také, ako ja málokto

Iste chápeš, že prehliadka impresionistov, s tvojim potomkom, bolo pre mňa to isté, ako prehliadka Lúvru s babúnom, jeho ak niečo nebaví, historično okamžiku, je mu ukradnuté, a je celkom možné, že som dlhoročným súbytím s babúnom nasiakla, a keďže on pozná len secesiu a altdojč, tá secesia si ma uzurvala a tak som sa o impresionistov, dadaistov, surrealistov vôbec nepokúšala

Tie hausbóty na Seine som už opisovala, strašne sa mi to zdalo neskutočné, aj s tými schránkami na pobrežnom múriku, a hlavne som bola vyvalená, že sa tam ozaj normálne žije, teda ja osobne som zažila momenty, keď som čučala, popľujúc tú Seinu, na domácnosti na lodiach, kde sa večeralo, umývali sa riady, písali sa úlohy, polievali sa kvety a dívali sa na telku rodinnú, na lodi, ja kalným Dunajom odchovaná som si pripadala sťa Alenka v ríši divov, miesto bájnej rieky, tichý potôčik a na ňom domy, plné života

Inak ma dojala tvoja poznámka.....(tam nastal moment odpľuvnutia)....skoro, ako keby som vytvorila novú tradíciu, pripadala som si ako matka novej tradície krstu Seiny, slovenským pľuvancom, i keď v tvojom prípade, už šmrncnutý istou kanadskou odrodilosťou, aj tak sa to ráta, tak sme už dve krstné mamy Seiny
Okolo Sorboni som sa ocitla už ozaj temer v noci, bolo veľa práce a bola už tma a asi už mali všetci po skúškach, lebo bujaro tam bolo.....V uličkách okolo univerzity kypel život, boli otvorené všetky osviežujúce záležitosti a aj obchodíky, vkročili sme do uličky s cieľom povečerať, a už to, že bolo hádam 11 hodín večer, a tu v Bratislave by žil hádam len posledný vypaľovač v centre mesta, ma udivilo a zrazu predo mnou tresol o zem nejaký chlapíčok taniere, s pekným bledomodrým dizajnom a ja som si hovorila, že to sa asi hádajú, ale Danka ma umravnila a povedala, to sú také tradície, tuším Gréci, a nevšímaj si a mne tých tanierov bolo ľúto, a šli sme ďalej, a štebotalo to krížom krážom a pri výklade s kabelkami sa mi zdal poza pult predavača nebývalý pohyb a hovorím si, tam je asi nejaké ópiové doupje, a tu ma ťukol ktosi zboku, a ponúkal mi šľuka z niečoho podozrivého, ale odolala som, lebo som temer dôchodkyňa a mám ísť príkladom
Nakoniec sme sa navečerali, stiesnení sťa sardinky, v nejakom neviemčom a okolo nás mlaď slávila svoju mlaď, a Danka povedala, rezeň nemajú babúnka a ja som povedala nevadí, lebo sa na mňa tisla mladosť, na ktorú som temer zabudla, a na záchode som si s ázijsky vyzerajúcou pubertiačkou vy,enila hurónsky smiech, lebo sme iný spoločný jazyk nemali a s výrazom žurdújímesanmamí či tak nejako, mi vtlačila do dlane prezervatív, lebo noc bola mladá
A Danka mi síce nezohnala rezeň, ale dva kúsky bravčového v záľahe dobre ochutenej zeleninky, v sardikovej reštaurácii ma ukojili, a šli sme domov, a babún čo už v rámci svojich biologických hodín, mal už asi 5 hodín spať, sa zadíval so mnou na výklad s kabelkami a povedal mi, kúpim ti moja

Pozrela som sa na neho a babún prehodil výhybku zo študentského levelu na reál a povedal, no ja viem, ja som tvoja kabelka a tak to je, nemám kabelky, nemám pre ne použitie, ak niekam ideme, využívam chorobnú potrebu babún outfitu v miliónoch vreciek na čomkoľvek, aj na trenkách, a babún zoberie moje doklady, kapesníky a niekedy okuliare, a ani to nie vždy, sliepňam v pohode aj cez jeho, a nosí ich aj 4 kusy kadetade

Návšteva študentského života uličkového bola vlastne naša rozlúčka, so spontánnym svetom, kľudu, vôní a priateľského džavotu, a chystali sme sa na návrat domov, kde každý šteká na každého, nikto nikoho nemá rád, každý každému závidí, domov, do homofóbneho prostredia, kde sa frndžalicou tradičnou, všetci pokúšajú krstiť svoje potomstvo v rámci akéhosi nejasného piadestálu klasickej, peknej, rodiny, do náručia daňového úradu a bohorovných rozhodnutí väčšiny za jednotlivca.....

A tak sme sa ráno, s ľahko boľavými hlávkami balili, a na úrade bola moc tvrdá oficialita, a Danka spomínala, že ako pri inej podobnej oficialite, kde sa to hmýrilo na úrade oficiermi, Kajo bol postavený k bráne s príkazom, nepúšťať nikoho bez pozvánky, a Kajo bol neoblomný, aj keď prišiel izraelský oný s ochrankou, izraelský oný bol Kajom vpustený ale ochranka, ktorej aj zo zadku trčali zo tri samopaly, bola celkom slovensky vykázaná, a von:))))))
povedal Kajo, a ani prúser nebol, nakoniec, brali to zrejme ako našu koloritnú úchylku, lebo na tak malý štátik by to bola absurdne ohromná drzosť

Tak sme sa smiali, tlačili suveníry do kufrov, a na úrade sa odohrávala podobne oficierska oficiálna záležitosť, nostalgicky sme s babúnom posedkávali v tepláčkoch a zľahka pokyckaných tričkách, lebo už sme sa temer na cestu prezliekali, keď tu zrazu dobehol kumulátor, teda šoférokuchárovrátnik a povedal, tak to už skončilo, ale zostalo strašne veľa jedla, poďte sa najesť, a tak nuž čože by sme sa nenajedli, pred cestou s Rijanárom

Tak sme sa v tepláčkoch odobrali pojesť prebytky, aj to som sa čudovala, že nejaké zostali, v rámci rozpočtu úradu, a Danka roztvorila nádherné veľkodvere a my v tepláčkoch, sme sa ocitli v pomerne živej spoločnosti, dám s diadémami vo večerných róbach, a pánov v parádnych uniformách, a diplomatov či iných nadspoločenských bytostí

Tak Danka zavelila strategicky na ústup, do priľahlých služobných miestností, lenže sa nedalo......

Tak si predstav Lubka, ohromnú miestnosť, plnú skvostných obrazov, svietnikov, dekorácií a honosného stolu, a my 4 ks buranov v teplákoch, už to vyzeralo, že zabehnem za dvere, ale zaujala som dámu, v róbe a v ušiach mala diamantovú nebižutériu, a začali sme komunikovať, a ja netuším doteraz, v akej reči, lebo ja viem len prešpurnemecky, počítačanglicky a rusky, ale v ruštine to nebolo, lebo by mne, čo mi v 68 mierila mesiac hlaveň tanku rovno do obývačky, asi blivno bolo, a široká ruská duša, do mojej smrti pre mňa zostane len patologicky smiešnym patetickým žvástom, .........neznášam ruštinu, alergia nevyliečiteľná

A tak sme stáli, dáma, vo večernej róbe, s diamantami a ja, vo vyblednutom tričku s mickejmausom, s kvačkou po moc, moc dobrej šťavičke od paradojočok sterilizovaných, plnených mannou nebeskou, na hrudníku a ustupovala som, a dáma sa mi venovala, žvatľali sme, kútikom oka som videla babúna v teplákoch, s vybúlenými kolenami, ako komunikuje so skvostnou bytosťou, čo vyzerala ako monacký knieža, a na hrudi to malo toľko metálov, že ozaj ešte jeden, a už mu to musia vešať na gate:))))))

Lenže som sa upokojila, lebo som videla Danku, v tak isto teplákoch, ako komunikuje s nejakým admirálom, čo mal pozlátený asi každý pramienok vlasov, a v kľude si poťahuje z cigarety, v teplákoch, tváriac sa diplomaticky normálne, a ustúpila som do služobnej miestnosti, padol mi zrak na kumulátora, a chcela som ho zabiť, ale pred ním sa týčila ohrievaná vec plná mäska šťavnatého, tak som vraždu odložila a aj ostatný, teplákový ansámbel sa v strategickom ústupe spolu so mnou nafutroval

Sadala som svojou úctyhodnou zadnicou na kufor, lebo sme sa už fakt chystali na cestu domov, v okne mi svietila nostalgicky silueta ajfelovky a ja hovorím, to bol teda trapas, a Danka lakonicky poznamenala, a prečo, veď normálka, a Danka sa diplomatovo vyzná a tým pádom sme Paríž opustili s tým, že liberálna radosť zo života prenikla až do kruhov diplomatických, a vystúpiac na pôde rodnej, homofóbnej, zapšknutej, susedsuseda nenávidiacej zeme, s tradičnorodinnými žvástami kňažských posvätení prístupna, kde sa už málokto smeje, len tak, sme chvíľku s babúnom premáhali pocit, že sa otočíme, a ideme naspäť
Preto sa raz do Paríža chceme zase vrátiť