Ako som sa skoro vydala za naftmagnáta - 1. časť

Moji známi sa všetci potia, a nadávajú na horko, ja sa síce potím tiež, ale teplo mám rada, behám bosá, oblievam hadicou seba, okolie, dom, nábytok a smädné rastlinstvo, ale zas je pravda, že sa nepotím po MHD, a príjemne ma potešila ponuka Tesca, že mi čokoľvek prinesú domov

Mali sme debatu na túto tému s kamarátkou, a ona tvrdila, že šak je to drahé, a ja som tvrdila, že ani náhodou, možno zaplatím 4 cca eurá za dopravu, ale ak by som šla na nákup fyzicky, kúpim k tým 14 položkám na mojom zoznamčoku ešte 25 iných vecí, lebo akcia, lebo lebo.....:)))))

Je horúco a ja to mám rada, konečne nie je zima, možno preto, lebo som sa v lete narodila....
Môj otec staval nejaký most v Komárne a moja mama pocítila, že to na ňu ide, zbalila kabelu, a v noci, pešo, došla do pôrodnice odpriľahlej, a bol tam ospalý vrátnik, a keď zbadal moju mamu, cítil potrebu klásť otázky:

A vy tu čo robíte? A moja mama povedala, idem rodiť, a vrátnik skoprnelý sa pýtal :

A sama????? A moja mama povedala, a koho k tomu potrebujem, brucho mám so sebou
Tak som sa narodila, v lete, ako dcéra, a ako dcéra som bola vychovávaná, učila som sa variť, prať, upratovať, žehliť a ako nadštandard, z nedostatku synov v rodine, som otcom bola vycepovaná v oblasti kladív, vŕtačiek, klincov, miešačiek, niežeby ma to bavilo, ale strašne sa mi to zišlo

A ako dcéra, postupne dospievajúca, som pocítila ťažobu odovzdávania genetického fondu, a bolo jasné, že sa mám vydať za príjemného, pracovitého, nežného, milého, mojich rodičov a ich latifundie ľúbiaceho chlapa, čo nás všetkých, tak hromadne naplní šťastím, pekná to blbosť že?

V rozpuku mladosti, som v rámci pudu sebazáchovy, keď ma konečne vypustili naši medzi ľud posposlitý, informovala rodičov len o nápadníkoch, ktorý by im nespôsobili nejaké obvzlášť šokujúce stavy, a teda, informovala som ich samozrejme takmer o ničom

Neviem, čo by povedala moja mama, keby som ju oboznámila so skutočnosťou, že som asi dva mesiace chodila s bubeníkom punk rockovej kapely Zóna A,
a z akéhosi záhadného dôvodu, lebo tak to bolo, sa na mňa lepil kdekto....Možno pre moju totálnu naivitu, neskúsenosť, som proste bola neskutočne iná, sťa svätý obrázok v anarchistickej drogovovo neustále zhulenej komunite, a pútala som maskulínum pozornosť, spravidla k smrti vydesená

A ako to už býva, samozrejme, že som si zobrala toho najmenej vhodného partnera, z pohľadu mojich rodičov, babúna, čo bolo to najhoršie, z toho výberu, o ktorom teda vedeli:))))) Ale vyskytol sa ešte jeden, čo bol ešte nevhodnejší, ako babún.....

Mala som problémy s chrbticou, nuž šport, a vo veku, hmmm, nemám šajnu akom, musím podumať, 15, 16 rokov, som bola poslaná na liečenie do Mariánskych Lázní, a ako to v našej rodine už býva, dva kufre a prísľub poslania čohokoľvek, čo treba....

Naši ma naložil na 16 miestne lietadielko, a ja som absolvovala svoj prvý let, skákalo to, metalo sa to, a ja som si neviem prečo, nespomenula na modlitbičky mojej babičky, ale mojej rakúskej tety, a drmolila som v jednom kuse hajlige mária mutrgotes, pite fur uns sunders, a už to cele vyzeralo, ze sa to zrúti, ale nakoniec ani nie, len dáma vzadu začala predčasne rodiť, a tak všetci kričali vzadu dýchajte a kapitán čosi bliakal, nuž dramatické to bolo, ale v mariánkach inak bola dosť nuda

Bola som ubytovaná, v ubytovni okrem mňa a mojej spolubývajúcej Hedy, 25 ročnej devy to z východu, jadrnej a papuľnatej, bývali dôchodcovia....Ja som bola v centre záujmu dôchodcovských donchuánov, babičky ma nenávideli a nuž Heda, zbierala kvety, čokoládky, fľašky vínka a nečakanú pozornosť miesto mňa
Okrem plynových injekcií neboli tie procedúry nijak drastické, a ja som presne nevedela, čo mám robiť, a tak som začala robiť to isté, čo doma, čítať, nos pichnutý v knihe, miestna knižnica prelustrovaná a napriek tomu som si všimla, nebývalý výskyt počerných, arabov, a tak, v mestočku, a raz som sedela v parku a prisadol si ujko, no dobre, mal 30 rokov:)))) a slovo dalo slovo a vysvitlo, že tam je škola, kde sa učia cudzinci česky, aby mohli poštudovať v našej socrepublike, a ujko ich učí češtinu

Tak sme spolu s profesorom čítali, chodili na kofolu, a časom sa pripájali jeho študenti, nuž chápete, bolo to pred 40 rokmi a ja som sedela s černochom v kaviarni, a veľmo som sa musela premáhať, aby mi nepadla sánka až na kaviarenskú podlahu, ale v tej dobe, kedy sa umožňovalo študovať u nás komukoľvek, chudobnému, sa čas od času vyskytli u nás jedinci, čo tuto študovali, zrejme za tvrdé valuty, a keby chceli, mohli si kúpiť celé československo, aj s priľahlým okolím

Pri jednom posedení sa k nám pripojil arab, volal sa Adnan, a v rukách neustále drmolil gorálky, a díval sa na mňa, a neustále mi nanucoval nejaké jahodové oné a ja som diabla v sebe objavila, a cuckala som veci, jedla som veci, od drmoliča nakupované, v rámci zaujímavej komunity, pod prísnym drobnohľadom pátričky drmoliaceho sponzora, netušiac, čo tým činím :)))))))

A na recepcii v ubytovni, mi začali pristávať balíky, od pochutiniek, cez závažnejšie záležitosti, a všetko to malo kartičku laska mojá, a dostala som japonský prenosný televízor, rozličné handierky, kapitalisticky špinavo texaskové, hodinky, prstienok, náušničky, ozaj zlaté, a síce, nuž ozaj, verte mi, som mala cukatúru, si to zobrať, ale môj prísny tato, s rukami sťa lopaty, ako by som obhájila, že prídem z liečenia s takýmito vecami,:))))) a v tomto veku
a úporne som Hedu posielala s tým do školy cudzineckej, a Heda to úporne nosila naspäť, až som povolila, a jednu, ozaj báječnú texaskovú košieľku som si nechala, odpárala som veci nepatričné a našila Makytu Púchov kocečku, zo svojho starého trička, ostatné si radostne Heda odniesla do Humenného

Poprosila som profesora, že som z toho Adnana vydesená, že sa ho bojím, nech mu dohovorí a dohovoril, a ja som nudu v mariánkach prežila celkom v pohode, až na klasickú potrebu mojich rodičov, priposielať veci, aby nebolo zima či teplo, a tak som ku konci pobytu nemala kufor jeden, ale tri
Tak mi profesor sľúbil, že mi na letisko pomôže nejaký študent a ozaj pomohol, a to som skoro skolabovala, došiel pre mňa Mercedes s Adnanom, na letisku sme sa rozlúčili, a ja som si hovorila, že ježišmarjá, konečne pokoj, ale pokoj nebol, a tu som si spomenula, ako presne zistím, koľko som mala rokov, ale musím pogúgliť a na prvý diel toho je viac ako dosť