Indiáni a vši

Myslela som si, že s nástupom prázdnin a dovoleniek, tu nastane svätý kľud, ale doba je zlá....:)))))

Dietky nie sú na dva mesiace vyhostené do pionierskych táborov, žiadne príjemné dovolenky v Soči či na Balatóne, je tu celý deň nervno, lebo unudené dietky lezú na nervy rodičom, a po okolí, každý večer, žúruje kdekto, v rámci nedostatku financií na dovolenku, a opekajúc lacné špekáčky, sa depresia letná, zaháňa aktívnym hulákaním ľudoviek, špeciálne upravenými na túto dobu, lebo akurát sa tuto niekomu nepodaril strom na kráľovej holi v pôvodnom znení, a plným hlasom som si vypočula, že tam nestojí strom zelený, ale strom boha mu :))))))))

Tak som si zaspomínala na svoje prázdniny u mojej babičky, čo síce bola otročina, ale nuž, naši mali ozaj svätý pokoj a nečerpali si dovolenku zbytočne

Moja babička bola chudobná, a môj dedo bohatý, ale ako to už býva, a Danka Stílová to ozaj podrobne mapuje, stretli sa pri pasení kráv, lebo môj bohatý dedo aj také robil, a deduš si všimol moju babičku, čo teda vôbec nebola na zahodenie, ako si hreje skrehnuté nôžky v akurát vyrobenom kravskom lajne, lebo nemala topánky a zimno bolo, a môj dedo sa zaláskoval do devuchy, s kravskými výkalmi kolem členkov, a rodina sa búrila, lebo grunty bolo treba spájať a tak podobne, a napriek všetkému sa zobrali, z lásky

A tak i žili, babička vydesená vojnovými nedostatkami, pôvodnou svojou biedou, neustále zhromažďovala potraviny doma dopestované, či vychované, a môj dedo, bohém, potom, čo mu komunisti všetko zobrali a dva dni ho nebolo, a keď sa objavil, tak podpísal družstvu, čo chceli a boli na mizine Dedo nikdy nepovedal, čo sa dialo, ale pamätníci hovorili, že sa blbci pri moci vyhrážali strieľaním dcér v rozpuku či inými pikantnosťami .....

Dedo sa zamestnal v murárskej partii, a chodil po hradoch a zámkoch, ľadových revue, lebo sa mu v konečnom dôsledku páčilo, že nemusí drieť pri dobytku, nekonečných poliach, lebo to čo sme sa učili v škole, ako bohatí gazdovia zdierali chudobných, nebola v našom prípade pravda, nikto nebol, čo by slúžil, a na oranie, žatvu či iné práce sa najímali ľudia, a tým sa platilo, ostatné robili od svitu do mrku sami, paralela s dnešným svetom je tá, že ak drieš, tak aj hádam máš, odriekaš si, chosnuješ, gazduješ, vážiš si všetko živé, či každé stebielko, tak máš.....drieš, a drieš....

Babička to nikdy nepredýchala, nuž si predstavte, že ozaj tvrdo pracujete, a zrazu niekto príde, a zoberie vám to, len tak, kone, voly, kravy, stroje, polia, lesy, vinohrad, čerešňový sad, a ten sad bol výnimočný, tam bolo asi 8 druhov čerešní a jedlých gaštanov, vozy zvané rebriňáky, pluhy, ...... lebo sa treba podeliť, s tými, čo také nemajú, lebo treba si byť rovní.....a ten čerešňový sad vyrúbali, aj s tými gaštanmi, a babka plakala.....

A nikdy sa neprestala báť chudoby, a tak, v rámci toho, čo zostalo, chosnovala ďalej, vážila si každý kvietok, lebo sa nosili na oltár panenke Márii, vážila si každú bobuľu, lebo sa dala vysušiť, zavariť, a v rámci toho mála, čo zostalo, urobila zo svojho hospodárstva sebestačnú záležitosť...

Tak som sa veľmi rýchlo naučila, že tie obrovské vajíčka, s tými obrovskými oranžovými žĺtkami, čo mi babička robí na raňajky, nie sú len tak, smažili sa tie vajíčka na starej, zvonku do čierna hrboľatej pánvici, čo ešte možno rukým osloboditeľom, čo sa chovali ako prasce, slúžila, a ja som si uvedomovala, že tie sú o tomto všetkom....
Úplne malé kuriatka sa kŕmili nadrobno nasekaným šalátom, varenými vajíčkami, a iným, a tie väčšie dostávali šrot, žihľavu, a ten šrot sa vyrábal aj pre sliepky či prasatá, na veľkej mašine, čo šla ťažko, a spomínam si, ako na tej povale, mi tie šúľky kukurice pripadali tvrdé ako betón, keď som šrotovala, a pamätala som si, ako sme ju v humne vylamovali, pričom mi svietilo slnko pichľavými lúčikmi,

cez netesnú krytinu strechy starej povaly, ako ukazovátkami počasia, do nechute, robiť to, a veľké sliepky dostávali nadrobno nasekané listy repy, chlieb, zrno, a škrupiny vajíčok...a husy a kačice, a zajace a krava a prasatá a a a.....

Bála som sa prasiat a ich divokého búchania do dvierok, a varila som šrot so zemiakmi, zvyškami mlieka po mútení masla, lebo aj kravu sme vtedy ešte mali, kozie mlieko........s babičkou, na starom sporáku v letnej kuchyni, a bála som sa obrovskej sečkovice, kde sa sekalo kadečo pre všetko to hladné, a napriek všetkému, mäso nebolo každý deň....

Boli polievky a béleše, teda kysnuté koláče s ovocím a vlastnou smotanou či tvarohom, a ak bola zabíjačka, moja babička dokázala veci rozdeliť tak, aby zostali, až do tej ďalšej a vôňa škvarkov či sterilizovaného mäsa, vo mne zaplašila môj pobyt na začiatku zabíjačky, pod tou najväčšou prúžkovanou, páperovou duchnou, so zapchatými ušami, a mohli prejsť mesiace a babička mala vždy klobásy, údené, masť, škvarky, .....taká bola dobrá gazdinká.....

Boli šišky a kuracie polievky, a z mäsa vyvareného sa robili fašírky, boli prívarky a šúľance s vlastným makom, a v nedeľu, boli aj rezne a iné....

A ja som rástla uprostred gazdovania mojej babičky, pláchajúc si nohy v potoku, kde sa prali tkané koberce, uprostred mláďat zajačích a mačiatok, obklopená vôňou lekvárov jahodových, malinových a aj ríbezľových, a detsky naštvaná, že sa nemám čas hrať, som unikala do senníka, s knihou to dobrodružnou, a niekedy, a zas aby som nekecala, veľmi často, som chuligánčila....

Za našim humnom bola poľná cesta, prachová, ale červenkastá, neviem prečo, možno nejaký tehlový prach, alebo kus austrálskej pôdy na Záhorí, a my sme sa hrali na indiánov....Nuž ja som mala dlhé, skoro po pás vlasy a teda, aby ste sa nemýlili, žiadna Nšo-Či, ja som bola Vinetúúúú

A so mnou chodilo jedno kura, volala som ho Holo, lebo malo holý krk, a ostatné sliepky ho chceli zakilovať, a ja som ho adoptovala, a Holo chodil so mnou ako pes, aj pre deda do krčmy

Tak Holo a ja sme sa vybrali na ihrušky indiánske, a tá červená prachová vec ma zaujala, a rozhodla som sa, že my indiáni, musíme mať červenú pokožku a tak sme sa tým červeným prachom namatlali
Biele tváre sme ponaháňali a jednu neskutočne nesympatickú, bielu tvár, taký ufňukanček, žalobníček a hrozne zlomyseľný papľuh, sme v rámci víťazstva priviazali o strom v neďalekom lesíku....

A ešte sme dobyli našu stodolu, a podarilo sa nám ešte indiánsky si zakrepčiť pri indiánskom ohníku, samozrejme ilegálnom, a mne sa ho podarilo založiť vďaka tomu, že babička mala doma tri sporáky a nemala ústredné kúrenie

V čase zezváňania večerného, som pochopila, že je prúser, lebo ja som bola najstaršia, a popri mne u babičky bolo ďalších zopár rozmaznaných vnúčat, o ktoré som bola nútená sa pripostarievať, tak som dobehla domov, a babička sa so mnou nepárala, nemajúc kúpeľňu, usúdila, že ten najväčší sajrat zo mňa dostane jedine radikálne a strčila ma pod pumpu, a ja som jačala, ale nejasne ma mátalo, že som na niečo zabudla....:)))) Zvyšok sa zmyl v starej plechovej vaničke, kde som bola okúpaná posledná, lebo ostatní boli oveľa čistejší a voda, stále teplá, v zásobníku starého sporáka to istila, lebo babička bola napriek všetkému, nesmierne čistotná

A potom som skonzumovala vynikajúcu zemiakovú omáčku s fašírkami a prezliekala som sa do flanelového pyžamka, a stále som mala pocit, že sa neskutočne spúserieva a potom mi doplo

Babička bola zamestnaná rozmaznancami, a ja som vybehla, skoro už potme, krížom cez humno, a za pätami Holo, moje kurapes, a vbehla som do lesíka, a prosíkajúc ufňukančeka aby to nikomu nepovedal, som ho doviazala od stromu, ale on bol veľmo naštvaný, a nevidela som to nejako moc nádejne, pretože toto sa mi asi neprepečie....

Tvárila som sa, že som zatvárala sliepky v kurníku, unavená babička s nami absolvovala anjeličku môj strážničku a tak som ho neštandartne prosila, aby mi pomohol a aby to nejako celé zašmotŕchal

Druhý deň som bola usilovná ako včielka, behala som pre múku a olej, babičkine nôžky chrániac, odbehla som k tecenke tej či onej pre to či ono, aj do kostola som zbehla s ľaliami, aj na poštu, aj .... len aby náhodou babička nevošla medzi dedinskú pospolitosť, kde v rámci vtedajšieho baby kecajú po kostole - internetu sa zvesti šírili rýchlejšie, než blesk, a stále som nakúkala za bránku, a dočkala som sa.....uvidela som ufňukánkovú mamičku ako sa ženie k nášmu domu, panika ma chytila a vliezla som do kurína a zacpala som si uši

Možno preto, že som bola v strese, a celý deň som makala sťa otrok, ma v tom kuríne, odkiaľ som nejasne počula zvuky reči, babičky a tej druhej, zachytil nepochopiteľný spánok, zaspala som

Zobudila som sa vtedy, keď na dvore bol ruch, ako ma všetci hľadali, a vyliezla som z kurína, a praskla mi gumička na lienke (nuž taká plastová vec, jediná estetická, čo vtedy bola) v tesnom závese s Holo, mojou psosliepkou a dvomi vajcami v rukách, aby to vyzeralo, že som opäť usilovná a babička ma objala a zaujúkala : panenko skákavá, šak ty si samá veš

Nekompromisne som sa dostala opäť pod pumpu, a kňučala som, aby mi neustrihli vlasy a babička ma odderatizovala, navliekla do pyžama, a v duchu som si hovorila, že ježiško, aj každý deň budem behať s ľaliami, za pánom farárom, aj s vajcami a iným, len nech mi neustrihnú vlasy, a ráno...

Ráno prebehla divoká deratizácia v kuríne, a Holo sa so mnou nebavila dva dni, kvôli slepačej potupe, popráškované sliepky na mňa zazerali, lebo mali utrum všací, a pod krídlami mojej Holo sa ukrývala krivda, lebo ona mala tých vší vraj najviac :)))))))