Čriepky zo života, alebo mvôj milý denníček

Sedela som upachteno na terase, a povedľa driemal sused, nezamestnaný to otec neznámeho počtu detí, momentálne žijúci s deťmi iných otcov, (žiadne etnikum, aby bolo jasné) pod čerešňou, uprostred dvojmetrovej buriny a kričí:

Katááá, akurát mi padla čerešňa do huby, a matka to 11 detí, chronicky nepracujúca mu kričí:
Ešte ti nase...ie drozd do huby a máš to aj so zápražkou :))))))))))))

Lezú mi na nervy, ale toto ma dosť rozveselilo A Katáá pridala na decibeloch, a kričala na niekoľko svojich dietok - a kde vám mám zobrať na zmrzlinu ha? Tvoj, tvoj a ani tvoj otec neposlali prídavky, poniektorí sú v base a Katáá ma k dispo niekoľko árovú záhradu, kde pri troške námahy už mohla rásť cibuľka, šalát, paradajky...

Akurát mi vpadol niekto cudzí zase do života, hlasno halekajúc, pani domáca, odpočívate, odpočívate?
A chcela som sa naštvať, ale môj zúboželý energetický potenciál, a aj sused, ktorý ležal pod čerešňou za moje dane ma donútili prehodnotiť svoj prepotený zovňajšok a kričím babúnovi, idem do sprchy, opováž sa niekoho pustiť hore....

A tak som sa osviežila, domorodé nohy premyla čistou vôdkou, a tu počujem babúna, ako kričí, no čo moja ešte si holá???? A vykuknem decentne cez okno, a pod oknom štyri vycerené chlapské ksichty, jeden trošku kolienka stískajúci, lebo som vydala prísny zákaz cikania po záhrade

A neverím, že by ma niekto chcel vidieť hanbatú, ale tá predstava, bola určite srandovná, a uvoľnila som záchod a myšlienkové pochody, na naozaj intelektuálnu tému, ako to chlopi s tým cikaním majú jednoduchšie

Môj gynekológ, ma popri prehliadke cepujúc, aké je dôležité hento a tamto, totálne prekvapil, lebo si popri látorení o mojej nezodpovednosti proste cvrkol do umývadla, je to kamarát aby bolo jasno a nevidela som ho, len počula A chlop sa proste niekde prilepí a tvári sa že číta plagátik o výročnom koncerte mladých hobojových talentov, a uľaví si, no skúste to urobiť v ženskom prevedení

Raz dávno, som sa musela zúčastniť jednej VIP akcie, golfové ihrisko, asi 600 ľudí, na pódiách halekali VIP umelci a mne tam nebolo dobre, tak som sa skúšala zašiť, a v jednej malej miestnôstke som načapala VIP umelca, ako kradne popolník a ten to veselo komentoval, viete my si takto odvšadiaľ nesieme nejaký suvenír
A otvorili sa brány švédskych stolov a VIP spoločnosť sa vrhla na jedlo, s rovnakou razantnosťou, ako zástup bezdomovcov, čo už mesiac nič nemal v ústach, v charitatívnom útulku svätej Alžbety a mne zase bolo studno, ako vtedy, v Trenčianskych Tepliciach...

Ani neviem, ako som sa tam vtedy ocitla, bol festival, samá národný umelec, tvoriaci hudobné poklady našej histórie, a jedlo sa a zlatým klincom boli flambované jahodové poháre, a zhaslo svetlo, čašník vážne a decentne, viezol vozík s horiacimi pochutinami a svetlo sa zažalo, a ja som vypliešťala zrak

Národní umelci i s polovičkami, vyzerali ako na výročnej schôdzi bobrích budovateľov hrádzí, tak strašne mali napchaté škrane a manželka toho najnárodnejšieho, si pchala do kabelky asi 5 biftekov, a keď zistila, že sa na ňu dívam, tak mekotala, že to pre našu Fifinku, sa to aj tak vyhodí, a čo to majú zjesť tí dolu? Tí dolu bol personál .....

Tak aj na golfovom ihrisku mi hanebno bolo, a ani som nič nejedla, z princípu, som taká blbá, ak je dav neslušný, nemienim sa k davu pridať

Lenže mi bolo treba na záchod, a strašné rady pred záchodmi, a už tma bola, a v stave úplného zúfalstva ma kamoška nahovorila, že nech zalezieme do krovia na parkovisku, a tak sme i učinili, kvokla som si, nesmierna úľava mi zaliala údy, a tu sa zrazu zapli svetlá drahého fára predo mnou, a ja som prestať nemohla, a majiteľ auta chvíľku kukal, a potom povedal, na tak sa dorobte, decentne zhasnúc svetlá, a ja som sa smiala, lebo mi dovolil cikajúco domasturbovať, a keď odchádzal, ešte mi zamával rukou a strčil mi do ruky vizitku, lebo bol správny podnikateľ

Tak som chlopom dovolila, aby sa išli "dorobiť" ale bolo mi povedané, že netreba, že to už vybavili cez plot k susedom, a ja som si povedala vy prasce a pochopila som, prečo má tá žihľava 4 metre a stonky hrubé ako moja ruka
A tu sa sused unavene zdvihol, spod tej čerešne, lebo je to namáhavé, celý deň nič nerobiť, a ruka v ruke so svojou láskou, šli podvečer na zaslúžený drinčík

Pekný deň to bol

Videla som nedávno dokument o Jožkovi Urbanovi, bohémovi so zložitou povahou, ktorého voda nás držala nad vodou dlhé roky, až do úmoru, ale napísal aj oveľa skvelejšie veci, mne sa veľmi páčia....

V jednom rozhovore povedal, že sa nedá nasilu vyškrabávať zo seba zvyšky vecí, čo už boli napísané mnoho krát, že treba nechať plynúť život, a odžiť si veci nové, a potom zase príde čas sadnúť si a písať...

Z duše mi hovoril, mám pocit, že som už napísala všetko a to mnohokrát, že už nemám čo povedať, a nemám čo napísať, asi treba ten život nechať plynúť a tak je to správne.....