13 000 km - časť šestnásta, Toronto

Ideme do Toronta. Opäť vyrážame do sveta asfaltu a betónu. Pavučinou diaľnic uháňame krajinou mrakodrapov, komínov, stožiarov a žeriavov. Pruhy sa zbiehajú, aby sa zase rozdelili, nekonečné prúdy aut tečú ako farebná rieka všetkými smermi. Prechádzame cez Caledon so 60 000 obyvateľmi, Brampton 500 000, Mississauga 700 000, Etobicoke 350 000. Názvy miest sú len na mape. V reále nevidíte, kde končí jedno a začína ďalšie. Hodinu jazdíte po okraji Peržalky gigantických rozmerov. Predmestie Toronta nás vita lešeniami, plotmi, konštrukčnými zónami. Pomaly sa posúvame do centra. Zaparkujeme pri univerzite a vyberieme sa na prechádzku.

Torontská univerzita patrí v Kanade k tým starším. Bola založená v roku 1827. Ako väčšinu klasických univerzít, tvorí ju akoby samostatné mestečko v centre mesta. Prechádzame sa pomedzi sivé kamenné budovy s vežičkami, porastené brečtanom. Kostolíky aj krčmičky, nakúkam do tmavých útrob a zavanie odtiaľ seriózne ticho a zatuchnutý vlhký vzduch stariny. Už tie budovy budia vážnosť, každému je jasné, že sa nachádzate na akademickej pôde. Oblúkové podchody, chodníky lemované živými plotmi, pedantne ostrihané kríky, množstvo stromov a kvetinových záhonov. Zatúžim mať znova osemnásť, s chvejúcim srdcom otvoriť jednu z ťažkých brán mosadznou kľučkou ochytanou generáciami predo mnou, vojsť do tmavej chladnej chodby a za jedným z úzkych okien v starej kamennej stene nájsť svoju internátnu izbu. Túlať sa s láskou svojho života zelenými zákutiami, sedieť so skriptami a zvýrazňovačkou kdesi v tráve a súkať do hlavy múdre písmenká, ktoré pravdepodobne nikdy v živote nepoužijem. Aj keď sú letné prázdniny a len kde tu prebehne študent, tie stare budovy zostanú navždy mladé, naplnené odvážnymi snami, plánmi, sľubmi, láskami, nepokojom a revoltou mladosti.

Prepracúvame sa na sever univerzitného mestečka. Tam sa nachádza Baťovo múzeum topánok. Založila ho v roku 1979 Soňa Baťová, manželka Tomáša Baťu mladšieho.
Tomáš Baťa po opustení Československa založil v roku 1939 obuvnícku továreň v Ontáriu. Priviezol si z Čiech nielen stroje, ale aj robotníkov s ich rodinami. Postavil fabriku a okolo nej mini mestečko Batawu, s bytmi, školou, kostolíkom, obchodom, domom kultúry a samozrejme obchodom s topánkami. Mali sme možnosť sa tam pozrieť minulý rok. Dnes je to takmer mesto duchov. Po príleve lacných topánok z Číny nebol Baťa schopný konkurovať svojimi kvalitnými, ale drahšími topánkami. Továreň zavrel v roku 2000 a v roku 2001 zavrel všetky obchody v Kanade. Ja, ale chcem veriť, že najmä preto, lebo ho srdce ťahalo späť do Európy, kam jeho kvalitné topánky patria. Soňa Baťová dodnes budovu továrne udržiava, dymí sa z nej a okolo sú vysadené kvety. Stisla som kľučku, bolo zamknuté. Miestni hovoria, že tam chce otvoriť domov dôchodcov.

Baťovo múzeum topánok je jedno z najkrajších a najzaujímavejších múzeí, ake som kedy videla. Kráčate históriou topánok od praveku až po tenisky olympijskych víťazov a golfové topánky politikov.Človek by neveril, koľko príbehov a aký kus dejín ľudia odšlapú v topánkach. Určite ho pri návšteve Toronta nevynechajte.

V centre Toronta si prídu na svoje milovníčky nakupovania v obrovskom nákupnom móle. Priznám sa, vynechali sme ho. Určite však nevynechajte CN vežu. So svojimi 553 metrami držala 34 rokov primát najvýššej veže sveta. Stojí za to aj prejsť sa prístavom. Na konci prístavnej promenády sme objavili vnútorné ihrisko pre psov. Nikdy som nič podobné nevidela a ako majiteľku psice, ma to zaujalo. Konečne sa naša Dora po týždňoch v ľudskej spoločnosti pohrá so svojimi štvornohými kamarátmi.

Vošli sme dnu. Veľký hangár nesie poetické meno Cesta labiek. Vo vstupnej hale nás upútala tabuľa s inzerátmi a reklamami. Svoje služby ponúkajú firmy, čo Vám budú psa venčiť aj kúpať. Inzeráty na obchody so zaručene priírodnou a cenou tomu zodpovedajúcou stravou pre psov, na nadštandardné veterinárne služby, kadernícke psie salóny, špecializované masážne centrá pre psov, psychologické služby pre psov, v tom momente už začínam uvažovať skôr o psychiatrickej pomoci pre majiteľov. Ale ďalej nasleduje špecialný psychológ, ktorý Vám psychoanalytickými sedeniami pomôže vyrovnať sa so stratou vášho štvornohého miláčika, reklamy rôznych pohrebných ústavov s ukážkami urien, náhrobkov a posmrtných odlačiek paciek. Zlatým klincom je médium, ktoré vás zaručene spojí s dušou vášho zosnulého psíka. To už som o potrebe psychiatra pre majiteľov presvedčená.

Trošku zneistení pristupujeme k recepčnému pultu, kde chceme zaplatiť poplatok za hodinové naháňaie sa v psej telocvični. Milá slečna nám podsunie štvorstranový dotazník, kde sa podrobne pýtajú na vlastnosti nielen nášho psa, ale aj mojich príbuzných do tretieho kolena. Vysvetli nám, že Dora musí prísť na preskúšanie komisiou, či je na hranie sa s inými psami vhodná. Najbližší termín majú budúcu stredu. Nechcem im kaziť radosť poznámkou, že to už sa bude preháňat na lúke v Calgary. Potom ju zadelia bud na dni s malými psami, alebo na dni s veľkými psami. Našťastie narážame na zásadnú prekážku, že hrať sa tu môžu len psy vykastrované a sterilizované. Dora nie je sterilizovaná, ani inak zaváraná. Na tvári recepčnej sa objaví zdesenie, akoby som jej oznámila, že má besnotu. Poďakujeme sa a odchádzame.

Po ceste von si ešte čítam úmrtné oznámenia v zlate a na kriedovom papieri. Boxér Angus odišiel do psieho neba zanechajúc za sebou zdrvenú mamičku Katie, otecka Johna, strýkov, tety, rodinných priateľov a lásku jeho vykastrovaného života kokršpanielku Nelinku. Aj bišonka Sally už je v psom nebi, oznamuje to papier s anjelíkmi a Bella odišla po hrdinskom boji s rakovinou kostí a dvoch operáciach (každá niekoľko tisíc dolárov). Sedemdesiatpäť percent detí na svete nemá dostatok jedla, nuž každý máme iné priority.