13 000 km - časť štrnásta, Niagara

Sieťou diaľníc a betonových mostov sme sa dostali na Niagarské vodopády. Tvoria ich vlastne tri vodopády, dva na americkej strane v štáte New York a jeden v Ontáriu, na strane kanadskej. Naše kanadské sú najväčšie a volajú sa Podkova (Horseshoe Falls). Americké sa volajú Americké ":-)" a Závoj nevesty. Vodopády ležia, teda skôr skáču, alebo padajú na rieke Niagara. Číselká o ich výške, šírke, veku, hydroenergetickom využití nech si fajnšmekri vodnej energetiky vyhľadajú. Ja len dodám, že su ľadovcového pôvodu a vyzerajú presne tak, ako sú zobazované na fotkách, filmoch, či fototapetách.

Park kráľovnej Viktórie vedie popri vodopádoch na našej strane a poskytuje krásny výhľad aj na tie americké. Upravené trávniky, architektonicky krásne kvetinové záhony, všetko tip-top evokujú miesto na svadbu snov. Všade davy turistov a z trošku gýčovitej atmosféry to vytrhávajú veveričky hopkajúce po stromoch a privádzajúce do šialenstva nášho psa, ktorý vyskakuje s ohlušujúcim štekotom do metrovej výšky, pokúšajúc sa vyšplhať za nimi.

Všetko pre turistov, Niagarské vodopády vo všetkých možných prevedeniach na šálkach, tričkách, obrazoch, kalendároch, doplňte si, čo vás napadne. Zároveň si môžete kúpiť aj zaručene pravé indiánske mokasíny, traperskú čiapku s líščím chvostom, indiánske šperky, lapače snov. Korálky podľa ceny musel navliekať sám Winnetou, ktorého ináč v Kanade nikto nepozná.

Okrem prechádzky popri vodopádoch, si môžete vybrať niekoľko spôsobov, ako sa nimi pokochať. Vyviezť sa na vežu Skylon a pozrieť si panorámu z jej vyhliadkovej terasy, vidíte odtiaľ hádam až do Toronta. Myslím, že je tam aj viac podobných veží. Túto možnosť sme nevyužili. Cesta tunelom vedie aj popod vodopády. Môžete si sadnúť na koleso podobné London Eye a z výšky sa opäť kochať pohľadom na vodopády. Zvolili sme čln Maid of the Mist (Panna hmly?) a zabalení v modrých pršiplášťoch, ktoré nám venovali, sme plávali oproti revúcemu živlu, nepočujúc si vlastné slovo. Výdatne osprchovaní, ale nadšení, sme mávali žltým pršiplášťom na americkej strane.

Ešte sme absolvovali múzeum histórie vodopádov aj s filmom, nafotili snáď stovky fotografií a vybrali sme sa cez Niagara Pathway na sever, skalnatým údolím Niagary, ktorá teskne hučí do noci v pesničke Eduarda Ingriša (samozrejme som si to vygooglila, až taký expert na trampskú hudbu nie som) . Celkom hore, na brehu jazera Ontário leží mestečko Niagara on the Lake. Prekrásne snobské mestečko so starými meštianskými domami, nádhernými reštauráciami, utopené v kvetoch. Popozerajte si obrázky u uja Googla, stojí to za to. Po hlavnej promenáde sa prechádzali väčšinou dôchodcovia, asi po dni strávenom na golfe. Taká tá trieda lekárov, právnikov, bankárov, teda zamestnaní, kde sa v Kanade o prežitie na dôchodku nemusíte báť. Luxusnú reštauráciu sme opäť z prozaických dôvodov vynechali (nepatríme do výššie uvedenej kategórie a naši chlapci sú mimoriadne žraví), kúpili sme si skvelý Chicken Pie (cesto plnené mletou kuracinou) v miestnej pekárničke a aj nejaké koláčiky (aj moja maličkosť je žravá, najmä na sladké) a obdivovali sme výklady obchodíkov so suvenírmi, či luxusných butikov. Prešli sme sa k jazeru, kde práve bola svadba. Biely altánok ozdobený girlandami kvetov, dlhé biele stuhy trepotajúce sa vo vetre, rady stoličiek v bielom saténe, nevesta a ženích bosí bežia do jazera v zapadajúcom slnku, aby ich fotograf mohol zväčniť. Biela vlečka šiat sa vlní po piesku, závoj veje vo večernom vánku. Celé ako z katalógu na šťastie, ale takto naživo strášne romantické. Toto manželstvo musí vydržať do smrti. V spúšťajúcom sa súmraku odchádzame cez obytné štvrte. Perfektne zastrihnuté trávniky, nádherné kvetinové záhony, pod prístreškami obrovské motorové člny, chudobné toto mestečko rozhodne nie je.