13 000 km - časť trinásta, cesta do Orangeville

Presúvame sa z Ottawy na západ, do mestečka Orangeville, kde máme zabezpečený nocľah na niekoľko ďalších nocí. Približne medzi mestami Brockville a Kingston, asi na 80 km sa rozprestiera oblasť nazvaná 1000 ostrovov. V skutočnosti je na kanadskej i americkej strane rieky Svätého Vavrinca reťaz 1864 ostrovov. Sú tu maličké súkromné ostrovy obývané jednou rodinou, ostrovy neobývané i pomerne veľké až 100 štvorcových kilometrov. Súkromné ostrovčeky skrývajú v spleti zelene prekrásne rezidencie a súkromné lodeničky. Rieka vytvára romantické zákutia a polostrovy, obmýva skaliská porastené zeleným šáchorím. Je to skutočne čarovná krajina. Zastavili sme sa na chvíľku okúpať sa. Pri osamelej plážičke zastavil aj starý zhrdzavený trak. Vystúpil rovnako starý majiteľ. Vo vráskavej tvári mu svietili neuveriteľne modré oči. V náručí vyniesol staručkú bradatú kóliu, šedivú a poloslepú. Pomaly cez kamene s ňou zišiel k rieke, zložil ju na breh, sadol si k nej. Otočil sa k nám a povedal, že psík má 17 rokov, vždy mala rada vodu. Teraz, keď už nevládze, prinesie ju sem každý deň a spolu sa tešia zo života. Partneri az po hrob. Presne tam patrili, medzi tie skaliská obmývané modrozelenými vlnami.
Mesto Kingston je utopené v zeleni a kvetoch. Gaštany a javory, na tie som sa nemohla vynadívať. Staré kamenné mestské domy ovešané kvetinovými košmi a porastené brečtanom. Počas prechádzky centrom zablúdite do jednej z najznámejších a najstarších kanadských univerzít – Queen’s, či prejdete sa popri našom najstráženejšom väzení na nabreží jazera Ontário. Na výletnej lodi sa môžete kochať západom slnka nad jazerom veľkým ako more, majákmi, ostrovami a čajkami. Zažili sme to až o dva roky neskôr, keď sme sa do Kingstonu vrátili. Cez mesto Belleville sa dostávame do Trentonu. V Trentone sídli naša najväčšia vojenská letecká základňa. V roku 2009 bol do funkcie veliteľa guvernérom uvedený plukovník Russell Williams, bývalý pilot lietadla našej kráľovnej. Po nejakom čase sa začali objavovať v okolí prepady domov, pri ktorých mizlo len spodné ženské prádlo. Neskôr sa objavili prípady sexuálneho obťažovania a vyvrcholilo to vraždami dvoch žien. Páchateľom bol veľmi sympatický, spoľahlivý a šťastne ženatý plukovník Williams, ktorého uchýlkou bolo ženské spodné prádlo. Takto smutne preslávil toto pomerne nezaujímavé mestečko. Keď som dnes hľadala na internete jeho meno, našla som na you-tube dvojhodinové video s jeho priznaním. Na nete už naozaj nájdete všetko. Počúvam kultivovaného muža s obrúčkou na prste. Bavia sa s vyšetrovateľom akoby rozoberali včerajší futbalový zápas. Pozerám na mnohonásobného útočníka a dvojnásobného vraha, takto predsa vrahovia nevyzerajú. Bože, koľko temných zákutí je v ľudskom živote.
Z Trentonu sa presúvame do Oshawy. Toto 150 000 mesto bude na minimálne päť ďalších rokov domovom nášho najstaršieho syna. Bude tu študovať jadrové inžinierstvo. Dymiace komíny jadrovej elektrárne v Darlingtone, pár kilometrov od Oshawy potvrdzujú, že sme tu správne. Zbežne si pozrieme areál tejto malej a mladej univerzity. Je mi tak čudne pri srdci, keď si predstavím, že náš najstarší bude v týchto cudzích budovách doma. Malé Aveo má zadné sedadlá i kufor naplnený synovými vecami. Precestovali s nami pol sveta, aby konečne našli svoje miesto v internátnom sklade. Tu budú čakať do konca augusta, keď sa premiestnia na internátnu izbu. Veľkáči tu jednu noc prespia, lepšie to tu poprezerajú. Lúčime sa a my traja a pes na Jeepe pokračujeme do Orangeville. Prechádzame popri Pickeringu s ďalšou jadrovou elekrárňou. Je tu už vlastne predmestie Toronta. Potom sa už vezieme preplnenými šesť-sedem pruhovými diaľnicami s betonovými príjazdmi zo všetkých strán, obchádzame Toronto a je to tu škaredé, matrix kolón áut ženúcich sa odtiaľ sem a odtiaľto tam. Šialený svet.
Orangeville je mestečko asi s 30 000 obyvateľmi, s jednou hlavnou ulicou. Náš bed and breakfast je za mestom obkolesený farmami na ceste končiacej v akejsi mestskej prírodnej rezervácii. Dorka sa tomu veľmi teší, konečne si môže pobehat po zelenom hájiku obkolesujúcom vodný rezervoár. Náš prechodný domov je starý farmársky dom obývaný staršou paňou. Evidentne je veľmi osamelá a berie nás skôr ako súkromnú návštevu, ako platiacich hostí. Nejasne spomenie dcéru, ktorá žije kdesi. Za domom je bazén a snáď päťdesiat árov zelených pasienkov. Naša domáca spomína časy, keď kdesi inde mala kone. Sama vraj veľmi dobre jazdí a kone očividne miluje. Jej dnešný pozemok je podľa miestných pozemkových predpisov príliš malý pre koňa. Schodište v dome vŕzga, ale izby sú útulné. Zatiaľ obývame jednu z nich a zajtra prídu aj veľkáči z Oshawy. Ráno s úľavou zisťujeme, že naša domáca kamsi odišla. Na jedálenskom stole nás čakajú raňajky a odkaz, že sa vráti až večer. Po raňajkách preskúmeame okolie. Naše najmladšie sa už o chviľu čvachoce v bazéne. Dorka vyhlásila vojnu kocurovi pani domácej, ktorý zmizne v zeleni stromov, dúfajme, že sa vráti. Prechádzame sa po cestičke medzi susednými farmami. Na cestu vybieha vlčiak a hlasno si s našou psicou vymieňajú názory. Stádo čierných kráv lenivo prežúva. Letná pohoda ako vyšitá. Neskôr sa autom vyberieme do mesta, obzrieť miestne reštaurácie, ktorá z nich nám dnes uvarí večeru. Mestečko je pokojné. Zastavíme sa v informačnom stredisku a zisťujeme, že ochotná pani s kopou prospektov má české korene. V potravinách kúpime niečo na neskorý obed a ešte sa potúlame v zelených uličkách. Nakúkam do dvorov, ani Orangeville sa nevymyká kanadskej nechuti k záhradkárčeniu, nevidíme žiadne úžitkové záhrady. Večer si potom v miestných novinách čítam článok o hnutí, ktoré chce spopularizovať pestovanie zeleniny v miestných záhradkách, zatiaľ sa im ich osveta evidentne nedarí.