Spomienky na Paríž - umelecká mlaď a reprezentácia štátu

Spomeniem Versailles, kde som bola dva krát, a ozaj sa nebudem zaoberať historickými súvislosťami, spomeniem len pikošky....
Prehliadka zámku bola proste celkom taká istá, ako akákoľvek prehliadka iného zámku, ale Danka to istila, lebo sme sa proste motali, skupinka turistická si fotila, a motali sme sa ďalej....
Zaujalo ma to, že niektoré veci boli pokryté igelitom a všade prítmie, lebo najväčším nepriateľom vzácnych poťahov a tkanín, je slnko....
Prepracovali sme sa k postieľke Ľudovíta, a v pozadí boli nádherné, hodvábne akože tapety, a Danka povedala, že veľa vecí súvisí s ročnými obdobiami, a že tie tapety sa proste na jar, na leto, jeseň a zimu vymieňali, no boli to proste na rámoch napnuté vymeniteľné dekorácie....

Priznám sa, že som bola dopredu informovaná, že vo Versailles je ozaj málo pôvodného zariadenia, to čo tam bolo, tak v rámci revolučného rozkokošenia, vyhádzala revolučná masa a podpálila či rozkradla, a zase som si spomenula na svojho deda, ako rozprával, že sa v rámci víťazstva proletariátu, raboval istý zámok na Záhorí, a víťazstvom opitá proletárska mlaď, vŕšila vzácne maľby pod okno, a potom do nich skákala z balkóna, urobiac si takú ničivú trampolínku, z niečoho, čo sa už nikdy nedá nahradiť, zo svojho vlastného dedičstva, historického, si urobiac smetisko, a paradoxne, šliapajúc po predmetoch buržoázno - feudálnych, sa v rámci konečného, historického dedičského konania, možno teraz ruvú za šedivé vlasy, kvôli srandovnej masovej debilnosti, sa pripraviac o skvosty, mysliac si, že keď šliapu po vzácnej soche, šliapu po krku feudálovi
A tak som sa pozerala na Ľudkovu posteľ a chcelo sa mi skôr do verejnosti neprípustných, zadných komôr a chodbičiek, tajných, kadiaľ sa nielen premávali po nociach korzetami zošnurované favoritky mocných, ale také ráno, tak v také ráno tam netrpezlivo postával nočníkonosič, a keď sa kráľ zobudil, dobehol s nádobkou a čakalo sa, čo sa urodí
A keď sa urodilo, tak dobehli dvaja vykladači hovienkoví, a prehŕňajúc sa v kráľovskej stolici, riešili, či je všetko v porádku, a napodiv, okolo majestátnej postele boli aj kreslá a stoličky, lebo proste to bolo privilégium, mocných a kráľovskej korune prítulných, byť pri rannom rituáli Slnkokráľa, a kráľ pokecal so svojou dojkou, ktorá mala prístup k jeho lôžku, spolu s ministrami a vojenskými zložkami, a nuž nečudo, videl tú osôbku oveľa častejšie, než vlastnú matku, a potom tam v úzadí stepovali raňajkovači, stepovali obliekači a česači, a keď odbili hodiny, tak kráľ konečne vyliezol zo spálne a robil, čo uznal za vhodné
Ozaj, keď sme už pri tých hodinách, často som videla, že hodiny, masívne, mramorové a iné, mali zvláštne figurálne motívy, a Danka povedala, že to zase súvisí s ročnými obdobiami, proste na jar trčala na hodinách jedna soška, v lete druhá.....
A tak som si zakúpila, teda nie ja, babún na blšom trhu zohnal, jedinú vec, čo mi navždy Paríž bude pripomínať, mramorové hodiny, ozaj idú, a je na nich soška milej dievčinky, bronzová, s nápisom ....d eté, teda v preklade radosť z leta, a neboli lacné, a babún nemal viac peňazí, ako na túto jedinú sošku, tak je niekde inde, aj pastierik, jesenný, patriaci k našim hodinám, aj zimný hrdina a aj jarné dietky s baránčokom.....o trhoch blších či starožitných nabudúce, pripomeňte mi, už začínam mať z toho bordel
Nebudem zabŕdať do Trianónov a iných vecí, tak si prečítajte, alebo nájdite lepšie info
http://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1mok_Versailles

Ale zabŕdnem do inej veci, čo ma ozaj strašne prekvapila.....
http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/4841/trianon-a-radovanky-marie-ant...

Majka Antonka nemala teda o zábavu núdzu, ale strašne jej chýbalo rodné Rakúsko
http://zena-in.cz/clanek/marie-antoinetta-nestastne-dite-marie-terezie

A tuto citujem :
Dedinka vo Versailles

Jednou z kráľovniných vášní bola jej málo známa vášeň - túžba po vidieku. Pretože nemohla žiť ako vidiečanka, dala si postaviť podľa vlastných predstáv dedinu v zámockom parku vo Versailles. Jej architekt Richard Migue v ňom vytvoril komplex stavieb vo vidieckom štýle, so stajňami, mlynom, stodolou, holubníkom a všetkým, čo patrí do dediny. Kráľovná to pomenovala Hameau, v preklade Dedinka. Nebola to kulisa, žiadna Potemkinova dedina, ale kópia dedinskej reality. Pestovali tam zeleninu a plodiny, ktoré išli do kráľovskej kuchyne a potom na stoly, vyrábali potraviny, chovali kravy. Boli špeciálne vybavené a stále čisté. Dámy sa ich naučili dojiť aj piť čerstvé mlieko. Dojili do porcelánových nádob a vo vidieckom oblečení. Je jasné, že Dedinka mala ďaleko ku skutočnému dedinskému životu, pretože v tejto bolo všetko vzorné, dokonalé a kráľovnine izby luxusné zariadené, hoci vonku sadila kvety a zručne narábala motykou. Učila to aj deti a keď chcela kúpiť na skutočnom vidieku viacej panstiev s tým, aby ich zdedili, dvorská šľachta bola pobúrená, lebo ani kráľovná nemohla kúpiť žiadnu nehnuteľnosť, iba ju dostať do daru a užívania ako šperk.

Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/4935032/rehabilitacia-kralovnej-po-dvoch-storocia...

Tak tuto som sa ocitla a mala som chuť zaujúkať hollarijó a strčiť si plesnivec za ucho, a fakt neviem nájsť žiadne fotky, resp. sa mi nechce Ale skúste, volá sa to Hameau....
Tak som postávala temer v rodnom kraji, vo Versailles, na mostíku pred mlynom, s rákosovou strechou, a podo mnou sa povaľovali strašne prežraté kapre, a po nich pobehovaly kačky, lebo ako všetci ostatní, sme ich kŕmili bagetami, a bol tam vinič, kukuričné políčko, proste to udržujú tak, ako to kedysi vyžadovala tá nenávidená rakúšanka, a sedeli sme s babúnom na lavičke, pred celkom rakúskym vidieckym domom, opásaným kvitnúcim neviemčím a ja hovorím, Hansi, komen zí mit mír do šláfzimera, (poď so mnou do spálne) a babún sa smial a tiež sa mu zachcelo po nemecky pošprichovať, a povedal, hast du lust médchen jo, ja hollarijó :))))))(máš dievča chuť? )

Ašte aj v kočíkárni bolo super, nuž predstavte si kočiare zimné, letné, snehové, detské, dámske, no niečo ako vozový park dnešného milionára, filigránsky zdobné, a aj smútočné, a to teda klobúk dolu, žiadny milionár nemá doma v garáži aj luxusný pohrebák.....:)))) Ale to si treba nájsť, to je trochu mimo všetkého.....
záhrady inokedy, to nechcem odfláknuť....

Takže osviežení novými skúsenosťami vo Versailles, sme dobehli domov a Danka mala chmúrčok na čielku, lebo bolo treba zorganizovať akciu, medzinárodnú, na ktorú nebolo temer ani fuka, a to sa opäť vraciam k mylným predstavám, akým spôsobom náš štát reprezentuje náš štát :)))))))

Zas to bude dlhé dokelu, ale nevadí, sa mi to nechce charizmaticky tematicky deliť

O čo sa jednalo, ......v milom mestečku na veľkej rozľahlej ploche bola medzinárodná akcia, kde si každý štát mohol odprezentovať kultúru, teda na javiskových formách, kuchyňu, teda pod prístreškami rozličnými sa mohol človek popásť na kuchynských kreáciách toho, ktorého štátu, a každý štát mal svoj vlastný stan, kde si mohol odprezentovať čo chcel, a ešte tam boli lístočky, lebo návštevník stanu povedzme španielskeho, mal v nenáročnej forme zakrížikovať, čo vlastne o tej ktorej krajine vie, či napísať, alebo tak nejako, nuž asi nebude moc veľkým prekvapením, že o našej krajine nevedel nikto nič a kde sa krížikovo trafil, to bola len študentská lotéria typu, neviem ani prd, ale skúsim niečo zaškrtnúť :)))))))
Tak k milému mestečku len toľko, je tam Chateau de Malmaison, či niečo také a kúpil to Napoleón pre svoju milovanú Jozefínku, Jozefínka sa tam rozlične realizovala, bez toho, aby mala nervy, či úver a tak, a pristavala tam divadlo a celé to bolo obklopené prenádhernou, exkluzívnou ružovou záhradou.....

Tak sme šli do tohoto mestečka, a po ceste som sa dívala, ako malinkaté autíčko, niečo ako prerastený vysavač, polieva kvety po sĺpoch, a všade ozaj kvetinkovo prenádherne a na ceduliach pri vstupe do obce, tiež voľáke nakreslené kvietočky, a Danka povedala, že obce a mestá sú nejako monitorované, a v rámci stavu, kvality, ...kvetinovej výzdoby a čistoty, sú známkované, je možno možné, že aj nejaké bubáky za to boli, tak bolo jasné, že pod tabuľkou, Horneux Marikovjeun, ak boli len dva kvietky, tak obec by mala na výzdobe, čistote, prítulnosti, útulnosti, ešte ozaj mohutne popracovať....:)))))))

Po príchode do areálu sme sa hrnuli do stanu s nápisom Slovakia, či tak nejako a vošli sme dnu, a tam tri umakartové stoly, tri stojany a nič a Danka povedala, tak to je prúser, a ja že prečo, a Danka povedala, že mala prísť Lúčnica, ale nepríde, nie sú prachy, mal byť aj nejaký haluškový kuchár, ale nebude, nie sú prachy a k dispo máme zlú nahrávku hymny a dva plagáty, s tatranskou scenériou a malebným bačom,
tak sme sa trudnomyseľne vytrúsili von, ochutnali niečo z európskych kuchýň a kultúrne sme sa kochali, a pri pódiu, s portugalským ľudovým amsámblom sme sa pozastavili, lebo boli ozaj malební a vybehla čiperná speváčka a my sme všetci, koľko nás bolo, zabudli, aká je naša republika v prúseri, lebo tak niečo strašne falošné, nikto z nás ešte nepočul, a možno je to bežná vec na portugalskom vidieku, ale babún to natočil a sľúbil mi, že zajtra, to skúsi pohľadať, a potom to priložím, ako vecný dôkaz, a tak hádam pochopíte, že nekeciam :)))))))

Po príchode do úradu sme vystúpili v garáži a Kajo hovorí, mám tu nejaké pivo, tak sme posadali, ako také kôpky nešťastia, a ja sediac v otvorených dverách dodávky, som chytila vietor a hovorím, Kajo, daj ceruzku a papier, a Danka čo vlastne máme k dispozícii...
V kolonke máme sa ocitlo niekoľko kúskov modranskej keramiky, obrusy dodá spriatelený kumulátor (vrátnikokuchárošofér), a v chladničke sú vraj nejaké oštiepky a korbáčiky...
Tak sme dumali, že keramika je fajn vec, a že nasekáme oštiepky, a kúpime hrozno, po úrade pozbierame termosky a napatláme kávu, a Danka nadšene pobehovala a hovorí, aha čo som našla, ani neviem, načo to tu je, a boli to malinkaté špáradlové zástavočky slovenské, a na tej modranskej keramike, sa tie naše kocečky oštiepkov, s farebnými bobuľami hrozna, hrdo potom vynímali, a ešte sme poriešili korbáčiky, vyhnajúc Kaja na trh, s tým, že nech kúpi hocičo, čo by splašil aj na Miletičke, a tak sa to zdalo už celkom optimistické, aj do džbánov sme poliali akože slovenské vína, no dobre, pajchlovali sme :))))))len sme nevedeli, čo s tými stojanmi....
Hovorím Danka, ani kúsok nejakého kroja či čo, alebo aspoň valašku a Danka krútila hlavou že nie.....

A ja som si hovorila, že moje zoznamčoky, baliace, zase mali nejakú trhlinku, lebo do ferari kufra som si mala nabaliť ešte aj zo dve vyšívaná, bordúrami háčkovanými ozdobené, konopné plachty po prababičke a ten hrozný naškrobený čepiec

Tak sme rozmýšľali, v garáži, baliac do dodávky termosky a modranskú keramiku a Kajo zas povedal, mám tu ešte nejaké pivo a potom ho osvietilo a hovorí, máme tu nejakú zásielku, má tu byť o mesiac výstava nejakých mladých slovenských umelcov a dotlačil nákupný vozík plný obrazov, a únava sa na nás všetkých dosť podpísala, lebo som kukala na obal, tých obrazov a hovorím, Brunovský, Fulla, zaujímavé, žeby mali títo maliari taktiež umelecky nadané potomstvo????? Neriešila som a únava sa na nás, oštiepkom a modranským krčahom, skúšajúcim, reprezentovať republiku, podpísala a nikto sa nezamýšľal
Ale nuž aká matka taká Katka, aký otec, taký syn, povedali sme si a hovorím si, zaujímavá akcia, umelecké deti slávnych, umeleckých rodičov, nabalili sme obrazy a kumulátor ich vyvesil na futbalovom štadióne, a akcia dopadla výborne, boli sme pochválení, a posledný deň dobehla Danka, bledá ako smrť, a hovorí, prúser,

TOTO nie sú obrazy mladých umelcov slovenských, pomotali zásielky, čarbanice tých mladých sú v Bruseli, tieto obrazy sú fakt originály, a my sme chvejúcimi rukami, balili naše vzácne kultúrno, do obalov aj hádam vlastného oblečenia, ak by chýbalo, Benku obalím aj do vlastnej podprsenky

predstavujúc si, ako síce na prísne stráženom priestore, visí naše mnohotisícové kultúrno na futbalovom ihrisku, a všetkým nám bolo mdlobno, a potom, keď sme úspešne akciu dokončili, sme sa v spozdenom strachu, všetci v garáži opili, od šťastia, že obrazy nášho kultúrna predrahého, predrahé, sú tam, kde majú byť a ani Jozefínka, sa tak nebála o svojho Napoleónka, keď jej mrzol niekde v Rusku, ako sme sa báli my všetci, dodatočne a kumulátor povedal, veď ste tu všetci inteligenti, tak nechápem............ a tak sme mu hodili na hlavu plagáty s Tatrami a vycereným bačom, a zase bolo v Paríži všetko v poriadku :))))))))