Charitatívna embólia

Priznám sa, že čas od času sa mi zachce byť človekom, a prispejem, finančne, a trošku alibisticky si hovorím, že v peklíčku si tým istím, nejaký lepší kotlík, menej vykurovaný a hádam aj osviežujúci drinčík mi nejaký pekelník donesie:)))
Ale nie, srandujem, som presvedčená, že nebo aj peklo sú už teraz u mňa na celkom reálnej zemi, ale tak nejako, sa mi sem tam zachce, s nebom sa podeliť....

Zabŕdla som na príbeh, čo ma dojal a išla som sa kuknúť, ako tam poslať nejaký evrík, a vysvitlo, že mám niekoľko možností, a tá prvá sa mi nepáčila....

Môžem sa v prvej možnosti vyskytnúť niekde na pomedzí, medzi Majkou Marienkovou, čo zatiaľ poslala najviac a Jožinom Mrkvičkom, čo poslal o niečo menej, ale táto forma sa mi nepáči, lebo ja NECHCEM byť v medializovanej skupinke charitatívne prispievajúcej, aj s plným menom, a hovorím si, toto čo je za debilizmus, ozaj niekto potrebuje byť v zozname nejakom, kvôli celkom normálnemu, ľudskému poryvu, pomôcť, a pripadá mi to nesympatické, a ešte uznajte, dajte majla, údaje, a tak, no nedám, ja len chcem dať peniaze.....

Druhá možnosť je poslať peniaze cez organizáciu, síce ozaj organizovanú, lebo zase chce po mne majla, údaje, a ja som si povedala, doprčic, chcem poslať peniaze konkrétnemu človeku na liečebné procesy, myslím, že jemu je srdečne jedno, kto som a čo som a koľko som poslala, až by som mala pocit, že človek v núdzi, vidiac konkrétne mená na stránke, čo mu je aj tak trápna, má pocit trápnosti, lebo Marienka s tými 20 evrami, nuž asi by sa patrilo poďakovať alebo tak, prečo začína byť charita tak nesúkromne nesenzibilná, a neintímna, to nechápem, a zavrhla som aj druhý spôsob ......

Tretí spôsob mi ponúkal, že síce opäť urobím niečo ako striptíz údajový, ale budem uverejnená ako anonymný darca tak, že tak, a zase maturovať, nad tým že ako a čo....
A chytila ma charitatívna embólia, a nechcelo sa mi už nikomu nič posielať, zástava internetovej charity, ma pochytila, a rozhodla som sa, že počkám, kým ma to prejde, a zostanem pri mojich živých ľudkoch, a zajtra, nuž tak ako obyčajne, podiškurujem a dám, čo mám navyše, tej malej, čo sa ruve so životom, a aj tomu starému, čo ma rozosmeje, a poviem mu, Pištík, a nechceš náhodou môjho majla, a Pištík mi cez deravé zuby povie, ši ša šbláznila :))))))))