Spomienky na Paríž - a zase Ajfelovka a prúser v Lúvri

Pre Ľubku z Calgary,
ehm, máš také presné údaje o čomkoľvek z Paríža, že sa nebudem opakovať, myslím, že ty si presne ten typ, čo cestopisne úžasne opíše veci, čo tam zažiješ tak, ako ja by som nedokázala .....

Jedného dňa, mi Danka povedala, máme strašne divú akciu v úrade, a tak by ste mali ísť do Lúvru, Kajo vás odvezie a tak sa i stalo, Kajo nás doviezol pred Lúvr, a povedal, že asi 3 hodiny nebudú k dispo a že si máme ochutnať umelecko hostorické miljú, múzea kráľovského....

Osameli sme s babúnom a ja mu hovorím, som stavár, a viem že som rustikálny typ, ale aj na fotke to bolo strašné a in natúra je to ešte strašnejšie, a hovorila som o sklenenej pyramíde, strašne sa mi to nepáči povedala som.....

http://sk.wikipedia.org/wiki/Louvre
keby Lubka nestihla všetky podstatné záležitosti cca v auguste, proste nebudem písať o požiaroch kariatídach, dostavbách, prestavbách, sa mi nechce....

Ale moja, po tej pyramíde lezú potápači, a babún pravdu hovoril, pračudesne oblečení ľudkovia, v ozaj takých oblečkoch, sa plazili po nesympatickej pyramíde, pucovali sťa o dušu, až som si spomenula na svoje zasranuškané okná, a aj keď francúzštiny neznalí, aj tak sme pochopili, že Lúvre je zavretý, už sme si zvykli, aj Notrdam, bol v rekonštrukcii, proste Paríž, keď sa dozvedel, že tam prídeme, sa hermeticky, pre istotu, uzavrel,

A teraz čo, doprdele, povedal klasicky babún, zostali sme bez mapy, síce s mobilom, ale v rámci akcie 3 hodiny nefunkčným, a do metra by mňa osobne nedostal nikto, mňa čo sa okamžite stratím aj v Petržalke, a márne mi Danka vysvetľovala, že je to strašne jednoduché, že si len musíme kúpiť lístoček na mjau mau selize a tak, strašný des to bol,
aj pre babúna, čo keď mal vyzdvihnúť našu návštevu z letiska vo Viedni, si to zúfalo strihol týždeň pred tým, nanečisto, s našim kamarátom, spriateleným taxikárom, a potom sa ozaj pre tých známych dotrtúlil do tej Viedne, čo na ňu čumím z terasy, v pekné slnečné dni, takí sme my turisti spontánni

Aby som to zbytočne nenaťahovala, lebo by tento spomienkový traktát mal asi 18 častí, do Lúvru sme boli pripodnesní ešte raz, a už bol otvorený....

Prešli sme vstupnými ceremóniami, šacovaním, prehliadaním, a nečakali sme Ľubka, ozaj, ja neviem, prečo, bolo nás tam asi tri kusy, a dostali sme sa do útrob múzea múzeí a babún mi so širokým úsmevom hovorí, ja mám nožík....

Babún nenosí žiadne neviditeľné nožíky, sú to žabikláče, ktorými sa dá zabiť byvol či krokodýl, vytesať pamätník, či tehly na nenáročný panelák v skalistom pobreží, nejakého ostrova aj s vodovodnými prípojkami.....

Vo mne by sa krvi nedorezal, akurát nedávno tam nejaký magor skúšal dorezať, obliať alebo tak Monalízinku a ja hovorím, babún, ty ma chceš zabiť, alebo čo a živo som si predstavovala osem francúzskych, po zuby ozbrojených kukláčov, čo nám ležia na zátylkoch a ako sedím v base

Ale babún nevzrušne poznamenal, ale nedošli na to že? A ja som si hovorila, že v rámci života s babúnom, by som mala robiť odbornú poradkyňu bezpečnostným zložkám na celom svete

A babún by sa unudil pri expresionostoch, a zo štýlov, historických, umeleckých, pozná úporne len secesiu, a secesné je pre neho všetko, aj otlčený šerbel z Oravy, s jemným kvietkom, alebo pozná okamžite ako kunshistorik, štýl altdojč, a to je hocaká masívna almara či stolík s kravskými rohami....

Tak som múdro usúdila, lebo som už bola dosť stará, že Lúvr s babúnom nemá zmysel, a že pri akýchkoľvek barokových, renesančných a iných veciach, by síce babún hľadel s porozumením, ako mimozemšťan na praženicu, a zrejme by mi hovoril, že je to pekné moja, ale usekla som svoje potreby, s tým, že babún ma živí, živí ma aj v Paríži a že ho zabiť, rovno pred Monetom, by bolo hrozne nerozumné

Tak som ho dotiahla do základne Lúvrovej a skúšala som nájsť cestu k jedinej oblasti, čo ho zaujíma, a teda Egypt, Mezopotámia a tak podobne a netrpezlivý babún mi hovorí, chcem slúchadlá, a slovák s kudlou v kapsáčoch, po mne, tiež len nemčinu a trápne gymnaziálne základy franiny ovládajúcu, žiadal, aby som mu okamžite zohnala slovensky hovoriacu slúchadlovú cibuľku, čo ho prevedie tam, kam bude chcieť, a mne došla trpezlivosť a hovorím, v tomto chráme umenia si anarchistický ozbrojený terorista, a buď rád, že som ešte nedostala z teba ľahkú mozgovú príhodu, osem infarktov a že som ťa nenapchala do nejakého sarkofágu a babún hovorí živo a sú tu sarkofágy? :)))))))

A pri sarkofáge, si babún urobil fotečku a ťukal laškovne na tú sklenenú bezpečnosť prstíkom a hovorí, nuž kamoško, ty máš srdce tuto v kanope opici a ja mám srdce v gatiach, aby mi na ten nožík nedošli, a chutno sa na tom zabával, vyhnala som teda babúna z Lúvru a uľavilo sa mi

Tak sa vrátim k tomu, že Lúvr zavretý a babún sa ma pýta a čo teraz doprdele

A zase nastal ten zvláštny zvrat, kedy som ja panikár panikárov, zmerčila špicu ajfelovky a s pevným hlasom hovorím, ideme severozápadným smerom a potom južnovýchodným asi kilometer, ale prd, kecám, v mojej logickej mysli nastal jasný inštruktážny skrat, že ak sa dostanem k ajfelovke, dostanem sa domov
Tak sme sa motali, cez uličky a parčíky a v jednom sme posedeli, a babún si cvakol francúzskeho vrabčeka, lebo bol v ľahkom strese, a nebol schopný monitorovať parížske zákutia inak, ako tak, ako doma bol zvyknutý, vrabčok, veverička, jašterička, obláčik a prípadne kladivo, ak by nejaké bolo, v parížskej ulici sa povalivavuvšie
Pokoj, a atmosféra typu, život sa mi ľúbi, akýkoľvek, presne parížsky, ako sme sa tak motali, zrejme doľahol aj na babúna, čo by si doma ani žemľu v mekdonalde nekúpil, lebo sú to prasce vydieračské, a babún zmerčil kaviarničku a povedal, moja, dáme si nejaké pivko, som smädný a v mojom zornom uhle sa objavila ajfelovka, skoro na dostrel a povedala som si, že síce ma omína otlak na pravej päte, ale domov je to už ako keby som dopľula, a tak hovorím dobre....

Sadli sme si, príjemná kaviarnička, na chodníku, a babún dychtivo oslovil príjemného čašníka, okamžite sa objavivšieho, a v rámci stresu a smädu, použil jazyk svojej prešpuráckej babičky, a popýtal si cvaj mal bíííír bitte....
A dostal ho, ozaj, čašník pribehol v okamihu, a tresol pred babúna pivo, tak, že vyletelo čiastočne do vesmíru, a čiastočne sa vrátilo do pohára, a mne svitlo, a tak som povedala spasíbo, a moje pivo necestovalo : čašník pochopil naše historické, francúzsko-ruské väzby, a ja som sa pokrytecky tvárila, že rusko milujem, aby som náhodou po hube nedostala

Neviem, čo ma to napadlo, lebo u nás doma, kedy sme 40 rokov štikútali, cikali, kakali a žili, len tak, ako nám dovolil ruský brat, by som dobrovoľne ruštinu zo seba nevytisla ani v rámci zachovania života, ale ten čašník to mal inak nastavené, nenávidia Nemcov aj po mnohých rokov po vojne, neznášajú nemčinu aj tí, čo o vojne nič nevedia, a aj keď sú v rámci svojho všeobecného, historického kročajovania prítulní k dôsledkom, svojho vlastného barbarského kolonizovania, to ako keby bolo v poriadku, Nemcov nemajú radi a to ozaj....o tomto nabudúce

Vydali sme sa k ajfelke, a cez nejaké stavenisko sme sa tam dostali, a zase, zospodu vyzerá ajfelka ako šperk, a je majestátno prenádherný technický skvost....

Babúnovi vyhládlo, a hovorí, moja aj by som pojedol, a zaregistroval nejakú špazikáreň jedlovú, s menom Jules Verne....A povedal mi smelo, moja, nejaký rezník ti kúpim, ideme sa najesť

A ako to dopadlo? no čo myslíte?

Je to reštaurácia, čo má Mišelína, 90 zamestnancov a 30 kuchárov, :))))))) A babún si pozrel jedálny lístoček, a poznamenal, a už ani hladný nie som, sú normálni???? Za cenu jedného šalátu by som nakŕmil celý hladujúci svet, povedal rozhorčene babún a ja som ho tisla smerom domov, a babún povedal, ešteže máš zdravý rozum moja, pred výkladom ozaj módnym, a babún sa zadíval, a hovorí, tak som nasraný že aj od dióra ti niečo kúpim, a potom sa pozrel na mňa, ale tam šutre nemajú, že nie moja, a tajomné šutre, po ktorých túžim, tak to nabudúce.....

a pokračovanie nabudúce, lebo na ajfelke sme boli zase, inokedy, aj hore a už je to dlhé