13 000 km - časť ôsma New Brunswick

Opúšťame Nové Škótsko a presúvame sa cez provinciu New Brunswick do Quebecu. New Brunswick má asi 750 000 obyvateľov. Spolu s provinciami Novým Škotskom a Ostrovom princa Euarda tvorí Canadian Maritimes. Vnútrozemie provincie je husto zalesnené, popretkavane riekami a jazerami. Je tu veľa kempingov a v dnešnom slnečnom dni s veľmi príjemnými 28 °C vyzerá ako jeden veľký národný park. Najznámejšími mestami provincie su hlavné mesto Fredericton, Saint John a Moncton. New Brunswick je jedinou oficialnou bilingvalnou anglicko-francúzskou provinciou. Quebec je frankofónny a ostatné provincie sú anglofónne. Mestám sa vyhýbame, Fredericton sme si už pozreli na ceste z USA. Diaľnica medzi Frederictonom a Edmundstonom je vytesaná v svahu. Krajina je veľmi pekná, mierne hornatá, pestrá. Zastavili sme sa v dedinke Hartland, kde je najdlhší krytý most na svete, dlhý 391m. Je postavený cez Saint John River. Drevená zastrešená konštrukcia je vraj zložená zo siedmych malých mostov. Nejdem sa tu púšťať do technickych detailov, vyzerá to celé ako drevený tunel s trojuholnikovou strechou. Most bol postavený v roku 1901, niekoľkokrát ho poškodil oheň, či ľad na rieke. V roku 1945 pridali na boku chodnik pre peších. Legenda hovorí, ak si pár chce uchovať pekný vzťah, má sa v strede mosta pobozkať. No, kým tam premávali len kone a vozy, povedzme. Dnes pri automobilovej premávke to môze byt celkom slušný adrenalínový šport a možno si pár uchová lásku až za hrob, keď ich prejde auto.
Pokračujeme v ceste a na kopcoch z juhu nás sprevádzajú desiatky veterných turbín. Míňame dedinku s nezapamätateľným francúzskym názvom s hrdým podtitulom “Kráľovská hranolka” a s upútavkou na miestne múzeum zemiakov.
Prichádzame k mestečku Emundston. Žije tu necelých 17000 obyvateľov. Edmundston sa nachádza na hraniciach s Quebecom a 95% obyvateľov je frankofónných. Presvedčila som sa o tom v miestnom McDonalde. Pýtala som si Big Mac menu. Predavačka s absolútne nechápavým výrazom krčila plecami predstierajúc, že netuší, čo chcem. Pokúšam sa znova tentokrát s mojím najlepším francúzskym prízvukom si prajem menu “káthre”, posilňujem to štyrmi vystrčenými prstami a ukazujem na stenu za ňou, kde sú očíslované jedlá zobrazené. Opäť bezmocné pokrčenie plecami, zdá sa, že tu sa nenajeme. Ale tá milá dievčina mi po francúzsky povie, čo rozumiem napodiv aj bez znalosti tohto jazyka, že zavolá kolegyňu, ktorá hovorí po anglicky. A naozaj sa zozadu vynorí iná dievčina, ktorá Big Mac, moje vztýčené štyri prsty a ukazovanie na stenu za ňou bystro pochopí a nablokujem menu číslo štyri.
Edmundston je hlavným mestom fiktívnej republiky Madawaska. Madawaska je riečka, ktorá sa tu vlieva do Saint John River. Madawas kak sú slová z jazyka pôvodných obyvateľov a znamenajú miesto dikobrazov. Republika vznikla kedysi v prvej polovici 19. storočia, keď sa vyjasňovali, aj trošku násilnejším spôsobom, vzťahy medzi USA a anglickými a francúzskymi obyvateľmi dnešnej Kanady. Využijúc tento chaos, nejaký pán John Baker vyhlásil v tejto oblasti vznik samostatnej republiky Madawaska, menoval sa za jej prezidenta a jeho manželka ušila zástavu s orlom uprostred červených hviezdičiek. Miestni obyvatelia sa dodnes hrdo hlásia k tejto tradicii, starosta mestečka je zároveň prezidento Republiky Madawaska a na domoch veje zástava s orlom a aj iné prečudesné francúzske historické zástavy.
Časť mestečka pozdĺž rieky je veľmi pekná, lemovaná víkendovými domčekami. Z turistického sprievodcu viem, že je tu niekde botanická záhrada. Po dlhšom hľadaní a neúspešných pokusoch konverzovať s domácimi obyvateľmi, ktorí našu angličtinu evidentne považujú za akýsi absolútne neznámy jazyk, sme záhradu našli. Okrasné kríky zostrihané do rôznych bizardných tvarov, rozkvitnuté záhony a časť nazvaná Ekonomické rastliny. Nachádza sa tu asi päť odrôd jabloní s ich názvami a jabĺčkami popadanými v tráve. Poznám nechuť Kanaďanov k záhradkárčeniu a záľahy akoby umelého, na vzhľad perfektného, nalešteného ovocia v supermarketoch. Napriek tomu váham, či neupozorniť personál, že to v tráve sú jablká, také isté, ba chutnejšie, ako tie z obchodu. Potom to neurobím, pomysliac na našu jazykovú bariéru, Ľútostivo zavrhnem myšlienku na plytvanie, jablkový koláč, či kompót a aspoň si nenápadne uchmatnem jedno jabĺčko na zjedenie.
Ubytujeme sa v moteli, kde zastal čas niekedy v sedemdesiatych rokoch. Televízor pripomína našu čierno-bielu Dajanu, náš vôbec prvý televízor. V kúpeľni nesvieti svetlo. Majiteľ napodiv rozumie našej angličtine. Nie je problem v žiarovke, ale vo vypínači. Pokrčí plecami a odíde. Nakoniec ten jeden večer sa osprchujeme aj po tme. Ale on sa vracia, nesie kovovú, stolovú lampu, strčí ju v kúpľni do zástrčky a položí na umývadlo. Ja, elektrikársky analfabet, zíram v nemom úžase. Nikoho z nás elektrina nezabije a ráno odchádzame do Quebecu živí a zdraví.