Baskadadudník, alebo moje koralové dilemy
Zase som to urobila, aj keď sa za to hrozne neznášam, krčím sa, lebo nemám rada napätie, stres, zatváram dvere, uši a aj zdravý rozum, nefunguje mi žiadna vodováha typu - máš problém moja, sekni sa napravo, dorovnaj to....krčila som sa týždne, do gule zbalená, ako pásovec zbabelý....
Spolieham sa márne na Zákon lahodného spolužitia medzičlovečného, ktorý je v tej chvíli, keď sa začínam báť, len zdrap papiera kadibudkového
a moja bublinka vodováhy, kedy sa pokúšam, sťa cirkusový akrobat, udržať skvostne na doštičke svojich skúseností a istôt, balansujúc na sude prúserových situácií, je pravidelne sprostou zradkyňou...
tak tá bublinka sa ani náhodou nechce nachádzať v lahodnej horizontálnej polohe, bublinka sa mení na zlomyseľný prd mihavý, a ani za svet nechce naspäť do stredu môjho vesmírneho pokoja.....
Ale zase to skončilo, ako obyčajne, prekypelo, a ja som zbublala, vydesená dopredu, aj dozadu, z toho, čo mienim urobiť, a dopadlo to dobre, bublina sa ustálila tak v strede, a ani veľmi nesmrdela, a bola milo pokojná, ako ešte nikdy ....
A ja stále nechápem, prečo potrebujem tú štartovaciu fázu, niečo ako milostne nasieraciu predohru, kedy moje normálne nároky, potreby, slušné vyústenia normálnych situácií, zverujem do rúk svojej prikrčenej podstate, sťa opitému murárovi, čo sa šplhá po fasáde vojenskej pevnosti chaosu zo strachu, márne sa snažiac zaostriť na podstatný rozmer....
A veci jasne viditeľné, sa mu v opitom mozgu, rozdvojujú, majú tiene, sú rozmazané, a tak, opitý murár, mojej prikrčenej podstaty, nanáša omietku ledabolú, ani náhodou nezakrývajúcu holé múry mojich strachov, je to len taký tehlový striptíz, decentne zakrytý vydesenými bombarďákmi, miesto sexi bojového prádielka, keď som naštvaná sama na seba a halím sa čímkoľvek.....
Pripadám si ako Quasimodo, čo skúša týždne podoprieť svojim hrbom Notrdam, pri búrke, aj tak vediac, že chrliče môjho dažďa rozhorčenia, spustia prúd vody očistnej, tie zobákmi a pazúrmi vybavené bytosti kamenné, sa aj tak zase zobudia a ožijú, mávajúc krídlami na streche môjho chrámového fundamentu až bájne účinne, a moje srdce tvrdne, prestane biť na poplach, lebo aj tak, nakoniec tie zvony paniky, v skutočnosti, len tak priateľsky cinkajú, ako roľničky na čiapke šaška, v bábkovom divadle .....
Baskadadudník, alebo baskada duda aduda, hovorieval môj otec juniorovi, keď hádzal piesok na jeho montérkami zahalené nohy, miesto na hŕbočku, pieskovo určenú....
Baskadadudník, povedal junior, keď videl rybku, ovejárovanú, v akváriu, ako ukradla jedlo skromnej, ukrčenej rybke, a ešte ju pluvtičkovo odfacla ďalej, lebo sa blížila jeho rybkožienka, rovnako ovejárovaná, a tiež hladná...
Tak si tiež tak pripadám, ako v akváriu, či na na korálovom útese, kde pláva babún, farebná, ovejárovaná rybka, majestátne si mávajúca plutvičkami, a ja sa krčím, pod jeho majestátnou plutvou sťa prísavník neviem aký, a zatiaľ čo babún kašle na číhajúce barakúdy, drzé manty, víriace piesok, mávajúc krídlami, a aj na slimákov, čo zdanlivo si tak len lezú, po sklených svedomiach našich súkromných akvárií, ale nakoniec si urobiac ulity, z našich vlastných odpadkov nepozornosti, tak veľké, až nás zadusia,
tak zatiaľ čo babún dýcha korálový útes všetkými pórmi, ja len paberkujem, ochranné bubliny jeho smelosti, ale keď prekypí....
Z rybky prísavníkovej sa mením na piraňu, zahryznem sa smelo aj do mŕtvoly ľudskej, nechutnej, príšerne zapáchajúcej pekelnou zasranosťou charakteru,
v okamihu, som schopná, na chvíľu byť aj slimákom, prilepeným na problém, ako slizký právnik zastrešený ulitou svojho rozhorčenia,
aj barakúdou, vyrážajúcou zo svojho úkrytu bezvýznamného, a priam na smiech, pôvodne srandovnému, ale zrazu alarmujúco ozbrojená rozhorčenými zbraňami ozaj ostrého kalibru,
viem byť zrazu tvrdým koralom, zrazu ovládam všetky bojové akvárijné techniky, a dosiahnem pokoj a cieľ....
Až sa babún, ovejárovaná rybka, čuduje a povie, moja, toto by som do teba nepovedal, čo to do teba vošlo, mi povie tá ovejárovaná rybka, keď nám zrazu zaplatí poisťovňa, z ktorej ešte nikdy nikto nevytĺkol ani halier, keď porobím poriadky s besnými suseddeckami, keď vyriešim krízovú situácia s klientom, krysou.....
Ale zas, sa z bojovej ponorky, čo dokáže presne mieriť, na zemi, pod hladinou a hádam aj do vesmíru, zmením na prísavníka, pod plutvičkou babúna si plávajúcou, a stačí, keď hore prebehne žraločie nemluvňa, mne sa roztlčie srdce a bojím sa, a fakt ma to štve, lebo sú to prestoje, lebo viem, že to babún odo mňa očakáva, lebo viem, že dosiahnem cieľ a nič iné hrozné sa nestane, lebo to aj tak zase urobím, tak nechápem, prečo si to sama sebe spôsobujem, tie dni strachu, kedy sa bojím,
a prečo hneď neperlím, ako tajomná perlorodka, presne mierenými zábleskami perlete, zdobne vedúc vojnu oprávnenú, nuž idem na tom popracovať, a už som si nainštalovala šetrič obrazovky, nádherný, akvárium s barakúdami a ostro červeným koralom 