Neznášam to jednodetno ozávidenie

Ty sa máš, máš len jedno dieťa, máš to jednoduché....Neznášam túto vetu, lebo som to v živote nemala jednoduché....a zase som ju počula....

A najviac to neznášam vtedy, keď mi to povie človek, čo o mne nič nevie, možno matka príroda nechcela a čuduj sa svete, aká to drzosť, možno som vedome nechcela ja sama....

Pripadám si, ako keby nad našou planétkou fungovala nejaká bocianmafia, a ja som teda mala to šťastie, že nad našim domom sa nepozastavil bocian mafiuš, a hádam pomaly násilím, mi do dvorčoka nevypustil zo zobáku dieťa...

Odmietam byť nejako menejcenná kvôli tomu, že mám len jedno dieťa, je to každého dobrovoľné rozhodnutie, každého výsostne ozaj súkromná vec...neznášam toto lakonické rýpanie sa v mojej vagíne, čo mala asi viac robiť,
než urobila...

Isteže, mohla som porodiť dieťa a uviazať si ho ako indiánska skwau na chrbát a nahadzovať popri kojení do miešačky a verím tomu, že sú stovky žien, čo by to urobili, ja som to proste nepovažovala za rozumné, obaja s babúnom sme boli na živnosti, teda lotéria, ale zároveň som musela pracovať, chcela pracovať, bavilo ma to, lebo sa mi zdalo nerozumné sa zadlžovať....ale nestalo sa, proste to tak je...

Ale môžem spokojne dýchať, lebo moje síce jednodetko, má kde bývať, viem mu zaplatiť školné, viem mu zaplatiť zubára aj psychiatra, ak treba, viem mu hádam, ak nás Fico úplne nevycicia finančne, našetriť na malý bytík, kde sa môže rozmnožovať on sám, ako sa mu zachce....A aj sama budem mať na milú pani, čo mi na staré kolená v penzióne bude plienky meniť, ak bude treba....a tuším, neviem, nepamätám si, sme nikdy na neho nebrali žiadne peniaze od štátu, rodinné prídavky sa to tuším volá....a mám aj na to, aby som svojej mamke mohla kúpiť práčku a šunku....

Také bolo moje rozhodnutie, či matka príroda, či osud tak chcel, lebo som sa druhému dieťaťu v dobe, ktorú som považovala za vhodnú, nebránila, ale proste sa nepodarilo a nemám sa len kvôli tomu, že nemám viac detí, mám sa kvôli tomu, že som celý život tvrdo makala, tvrdo si odriekala rôzne potešenia a radosti...a basta

Kategória:

Komentáre

Toto tiež poznám - ľudia, ktorí ledva vedia, ako sa vlastne volám, usilovne strkajú nos do výsostne mojich záležitostí a múdri sú pritom jak rádio...
Ach, jo... Unknw

Čo takto - ži a nechaj žiť?

Nuž tých tysamášov je viacero, napríklad: ty sa máš, že si doma a NIČ nerobíš, alebo ty sa máš, že si vieš vymyslieť novú kuchyňu, my za to platíme drahým architektom (ehm, srandovné to bolo, ), atď...ale najviac ma nervózni ty sa máš, že máš len jedno dieťa, to je pravda Lol

Cudne nebabunovske.

??? Lubka, nechápem síce celkom, ale skúsim reagovať... Kedysi dávno, za starých dobrých časov Dikobrazu, som si vtipy, kreslené, čo sa mi páčili vystrihovala, a Jiránek, môj obľúbený autor, nakreslil motokrosové depo, kde sedela namosúrená manželka, so zlostne založenými rukami a pred ňou sa vyskytoval znehodnotený, sajrajtom ohádzaný manžel, a text bol takýto: " Minule, když jsem vyhrál, tak to jsem byl zlatíčko zablátičkané, to jsem nebyl čuně zaprasené Lol So mnou je to asi tiež tak nejako, ak mám napumpované ajrbagy, pozitívnou energiu, vtedy prežijem aj čelnú zrážku s akýmkoľvek blbcom, bez ujmy na zdraví, a svet sa mi zdá zlatíčko zablátičkané:))) Ale inokedy, keď nemám dosť energie, je pre mňa svet čuně zaprasené ROFL Asi tak....