Americký psychológ Abraham Harold Maslow (1908 – 1970) vytvoril teóriu pyramídy ľudských potrieb. Dole, v najširšej základni, sú základné potreby, úplne hore, na špičke, je sebarealizácia.
Podľa Maslowa až keď máme uspokojené základné (fyziologické) potreby, obraciame sa na uspokojenie potrieb vyšších. Pociťovaný nedostatok alebo frustrácie na nižšej úrovni nám teda bránia postupovať vyššie. Ak sú naopak všetky naše základné potreby naplnené, prechádzame automaticky na vyššiu úroveň a predchádzajúce stupne už nevnímame ako svoju prioritu.
1. Fyziologické potreby
Sú to základné potreby nášho organizmu: dýchanie, pitie, jedlo, sex a vylučovanie. Rovnovážny stav organizmu, v ktorom nám nič nechýba (ani "neprebýva"), nazývame homeostázou.
2. Potreba bezpečia
Vo chvíli, kedy sú naše fyziologické potreby relatívne uspokojené, začneme prahnúť po pocite bezpečia, ktorý si spájame s predvídateľnosťou diania vo vonkajšom svete, s akýmsi poriadkom a konzistenciou okolo seba, že nás nič príliš nerozrušuje ani neprekvapuje, snažíme sa mať veci pod kontrolou. Túžime po istom zamestnaní, poistení a chránenom účte v banke.
Naša spoločnosť nadbytku a právnych noriem väčšine vcelku dobre umožňuje uspokojenie týchto dvoch základných vrstiev. Potreba bezpečia v sebe zahŕňa ochranu pred zločinom, finančnú istotu, zdravie a pocit pohody a zabezpečenie pomoci v prípade úrazu alebo choroby.
3. Sociálne potreby
Ak máme uspokojené prvé dve vrstvy, prirodzene smerujeme k túžbe po citovom naplnení - priateľstvo, intímny a partnerský život, podpora a komunikácia v rámci rodiny.
Potrebujeme pocit spolupatričnosti, byť prijímaní takí, akí sme, druhými ľuďmi. Máme potrebu milovať a byť milovaní. Ak nie je táto naša potreba naplnená, pociťujeme osamelosť, sociálnu úzkosť a depresiu. Potreba spolupatričnosti môže dokonca prevýšiť naše nižšie potreby. (Napr. anorektička obetuje svoje fyziologické potreby a dokonca aj zdravie pre pocit prijatia a spolupatričnosti.)
4. Potreba úcty, rešpektu a uznania
Máme potrebu rešpektovať a byť rešpektovaní, ale aj potrebu sebaúcty. Chceme sa cítiť prijímaní a pozitívne ocenení, chceme sa cítiť užitoční, chceme vynikať vo svojej profesii a záujmoch. Nezrovnalosti na tejto rovine sa prejavujú ako komplexy menejcennosti, nízka sebaúcta. Ľudia s nízkou sebaúctou potrebujú neustále prejavy rešpektu a uznanie všetkých ľudí, túžia po sláve a popularite. Človek, ktorý sa cíti sebavedomý a schopný, nevyžaduje uznanie všetkých, ale len od jedinej alebo niekoľkých málo osôb. Ani sláva a úspech nemusí človeku dodať zvonku pocit sebaúcty, pretože najprv sa musí sám vnútorne prijať - vážiť si najprv sám seba. Psychická nerovnováha (napr. depresia) môže človeku brániť vo vytvorení zdravej sebaúcty.
5. Rastové potreby
Tieto potreby, súvisiace s rastom našej osobnosti, sa od predchádzajúcich líšia. Nižšie potreby môžu byť naplnené, nasytené tým, že obrazne povedané, "hladina v nádrži dosiahne na pomyselnú linku", a my sa cítime uspokojení.
Rastové potreby sú však potenciálne otvorené "do nekonečna" - súvisia s dlhodobou životnou motiváciou. Tu platí, že "aj cesta môže byť cieľ" - samo hľadanie niečoho nám dodáva pocit zmyslu. Tu nie je mierne napätie vnímané ako frustrácia, ale ako naopak energizujúci, motivačný faktor, vyrastajúci z hĺbky osobnosti.
Do sebarealizácie patria kognitívne potreby (potreba vzdelania, poznania a cestovania, potreba porozumieť svetu okolo seba, rozširovat a prehlbovať svoje intelektuálne schopnosti a poznanie), estetické potreby (potreba krásna, umenia a príjemného prostredia) a sebaaktualizácie (potreba naplniť svoj potenciál, využiť svoje schopnosti, stať sa tým, kým môžeme alebo máme byť) a túžba po tvorivosti a produktivite.
Charakteristika sebeaktualizujúcích sa ľudí podľa Abraháma Maslowa:
• vítajú fakty a skutočnosti reálneho sveta (vrátane seba) namiesto aby sa im vyhýbali,
• sú spontánni vo svojich ideách a aktivitách, predovšetkým ale vo svojich vnútorných myšlienkach a impulzoch,
• nie sú konformní, ale ani nekonformní (neplávajú s prúdom, ani nie sú za každú cestu "iní"),
• ich motivácia vyrastá zvnútra, z potreby rastu a rozvoja, uskutočnenia svojho potenciálu,
• sú tvoriví a originálni; nemusia mať nutne nejaké špeciálne nadanie, ale sú schopní sviežeho, naivného a priameho pohľadu, čím sa podobajú deťom,
• radi riešia problémy, vrátane problémov druhých; vo svojom živote sa sústreďujú na riešenie konkrétnych problémov; sú schopní investovať svoju energiu pre to, čo cítia ako svoje poslanie,
• cítia blízkosť s druhými ľuďmi a vážia si život,
• majú svoj vlastný vnútorný morálny systém, nezávislý na vonkajšej autorite,
• sú prenikaví a pozerajú sa na všetky veci pomerne objektívne,
• majú svieži prístup a sú schopní oceňovať, zakúšajú údiv, radosť a úžas v každodennom živote,
• majú filozofický zmysel pre humor - humor, ktorý neubližuje alebo neponižuje druhých; sú schopní robiť si srandu sami zo seba, obzvlášť ak sa správajú naivne alebo sa snažia byť veľkí tam, kde sú v skutočnosti malí,
• sú demokratickí - v zmysle priateľského prístupu k ostatným, bez ohľadu na sociálne postavenie, farbu pleti, vzdelanie, vieru či politické presvedčenie; veria, že od každého sa môžu niečo naučiť; cítia sa byť pokorní a uvedomujú si, ako málo vedia v porovnaní s tým, čo je známe ostatným,
• prežívajú hlboké medziľudské vzťahy, prekračujú ľahšie hranice vlastného ega - spôsobom, ktorý by si niektorí ľudia ťažko mohli predstaviť; skôr zakúšajú hlboký pocit blízkosti k menšiemu počtu ľudí; súčasne sú však schopní láskavého alebo aspoň trpezlivého prístupu takmer ku komukoľvek,
• majú potrebu samoty, ktorú si užívajú,
• sú nezávislí, autonómni na kultúre a módnych vlnách, ani nie sú extrémisti,
• akceptujú seba, prírodu a ostatných sa všetkými nedokonalosťami a slabosťami; neodsudzujú ani nezavrhujú, naopak majú k druhým úctu,
• nie sú samoľúbi, zaujímajú sa o diskrepancie medzi tým, čo je a mohlo alebo malo by byť ohľadom ich samotných i spoločnosti
• odmietajú úplne podliehať kultúre, v ktorej žijú, ale naopak sa stotožňujú s ľudstvom všeobecne, sympatizujú alebo cítia hlboké a srdečné emócie k ľudským bytostiam ako takým,
• majú vysoký stupeň zrelosti, zdravia a naplnenia - až sa zdajú byť akoby "iným ľudským druhom",
• neobávajú sa neznáma, naopak príjmajú pochybnosti, neistotu a provizória, ktoré sprevádzajú vnímanie všetkého nového a neznámeho,
• sú otvorení vrcholovým či mystickým zážitkom, intenzívnym emóciám, cez ktoré transcendujú seba samých; otvorenie horizontov, pocity extázy, úžasu; pocity nebývalej sily a moci, súčasne s pocitom nevídanej bezmocnosti; vedomie zakúšania niečoho veľmi podstatného, ktoré transformuje a posilňuje každodenné žitie.