Verklíkové pesničky, alebo mám úplne pokazené romantično

Šmydlikala som si svoje drevené retrorádijko diavou, a v rádiu niekto hovoril o tom, že si máme denne spomenúť na to, čo nás rozosmialo...

Rozosmial ma drozd, kúpalisko je jemne prekryté ihličnanom a drozd doletel, a šplechol pokusne krídlom, úkosom pozeral, spoza šištičiek, že čo ja na to, a ja na to nič, ani som sa nepohla, potom sa tváril, ako že tam nie je a zase sa pozeral, čo ja na to, a nakoniec sa tam máchal, sťa jožin z bážin, kvapky vody lietali dookola, leskli sa tie kvapky v zapadajúcom slnku, sťa diamanty, na tých šištičkách, pleskot sa ozýval, a skromná sýkorka, bojazlivo
čakajúca obďaleč, obdivne vzdychala nad tou drzosťou....a drozd si sadol na plot a kákol si, a to ma rozosmialo, takí kamoši sme zrazu boli, že sa neostýchal, stiahnuť si predo mnou drozdogate
Nehovoriac o tom, že zadarmo býva aj s celou rodinou v podkroví našej šopy, uprostred Bratislavy

Čistila som slonovinové tlačidlá a gombíčky, na svojom rádijku, presne také mala moja prababička, a ja som každý večer bez dychu pritískala ucho na látku na reproduktore, a počúvala rozprávku o Osmijankovi, a do toho vrnela mačka, voňal starý priestor domácimi vajíčkami, drevom a pokojom, a nevdojak som preladila, a zaznela otázka, ako by ste charakterizovali sami seba, romantickou pesničkou, síce neviem, kto sa koho pýtal, ale zaujalo ma to....

Pidlikala som bez záujmu svoj moderný šporhelt, teda jeho vrchnú, čiernu a nevyčistiteľnú dosku, a neznášam ho, a popritom som rozmýšľala, o svojej romantickej pesničke, a napadali ma, nejasne, západy slnka, divé kone, lháááska, a že sa nemám hnevať, ale celé to prehlušilo čudo-judo, a mňa hneď napadla aj melódia aj slová....okamžite

Bola to detská, táborová odrhovačka, ktorú sme spievali s nadšením a hlasno, a veveričky okolo bývajúce, potom hromadne navštevovali psychiatra, text je ozaj hlbokomyseľný a má ozaj kvalitnú výpovednú hodnotu o mojej romantike
Znie asi takto:

Na hrobě seděla příšera, příšera hleděla do šera, já tady nechci spát, nemám se tu s kým hrát, zařvala příšera do šera

Trochu som sa vydesila, a potom som potriasla neexistujúcou hrivou ofinovou, sťa nespokojný kôň pod priťažkým džokejom a šla som radšej drhnúť kúpeľňu, a povedala som si, že tiež musím pohovoriť so svojim psychiatrom

V rádijku sa zmenila téma a otázka znela, niečo v zmysle, aký hudobný nástroj by vás najlepšie charakterizoval, resp. na čo by ste sa chceli naučiť hrať, a pýtajúci začal niečo o husliach, ale koniec som nepočula, lebo som napúšťala vodu do kýbla.....

Začala som spomínať, na svoje hudobné kvality, pri drhnutí záchodovej misy doleštiva, lebo ja umývam záchod strašne čľapkavo, lebo inak neviem, kopa vody, záhyby sviňuchy záchodovej, doska, doska, hento tamto, a až potom mám pocit, že to bude čisté, lebo tento záchod používajú aj naši klienti, a leštila som ho vyradeným tričkom babúna, s nápisom: V tomto tričku môžem prísť z krčmy ako – a bolo tam nakreslené prasa, a kúpila som ho babúnovi ja, ale babún aj tak môže chodiť kam chce, a nechodí ako prasa, lebo je zodpovedný a tých pár krát, kedy prišiel ako prasa, bolo tak strašne srandovné, že som sa nieže nehnevala, ale rehúlala sa ešte týždeň potom,
Inak zohnala som záchodovú kefu s chvostíkom, paráda, tá nerezová tvrdá vec letela do kýbla....

A celkom objektívne som si povedala, že hru na klavír ovládam, a kto by to hebedo doma oprašoval, a myslím si, že tak bravúrne, ako ja vyťukám medveďku, daj labku a prší, prší, to nedokáže nikto, a ak ja hrám svoje prší a prvé tóny pre Elišku, aj Mózart v hrobe si záľubne škrabká kostičky hudobne rozmaznané

Potom ma napadli husle, ale to treba držať stále vo vodorovnej polohe, a mňa už bolia kĺby a struny mi nerobia dobre, ani tú gitaru som nemala moc rada

Zamlada som si skúsila na gitare asi 5 akordov, a boleli z toho prsty, a mohla som dúchať do ladičky hodiny, aj tak som nevedela, ktorá struna bola rozladená, ale nuž, keď som zanôtila, vo večernom prítmí, na chatičke, hit, vybavený ozaj srdcolámavým textom, a nôtila som:

Má černé oči, černý vlas, když spívá ma překrásný hlas a černé šaty nové, říjkají ji lejdy Blek, hááá ha háá haa há haahá

A milé deti, tuto máte originál, a skúste si to zanôtiť vo verzii, čo sme my, nôtili pri našich zľahka anarchistických ohníčkoch
http://www.youtube.com/watch?v=ttlp1wgM7go

Ale účel svätí prostriedky, a aj keď boleli pľuzgiere na prstoch, pri mojom hááaahá, sa na mňa výrazne zadíval Ďuro Hraško, a ja som zrazu pri tom pohľade, dosahovala oktávy opernej divy, a Ďuro mi opiekol špekáčik, a v tej dobe opečenie špekáčiku znamenalo zásnubný prsteň
Ale gitara je neviemkde, Ďuro je pupkatý mrzúň, a tak ma napadlo, že by som mala dbať aj na estetické kvality, a zavrhla som harfu a flautu, no predstavte si stokilovú harfistku

Tak ma napadli dychové nástroje, napriek prefajčeným pľúcam, mi po jednom vyšetrení dúchacom, jeden pán doktor povedal, lebo počítač vyhodnotil, že konečne jeden nefajčiar, takže dúcham kvalitne a napadla ma heligónka a strašne som sa chichúňala, umývajúc podlahu, v kúpeľni, lebo heligónka by mi esteticky sedela a predstavila som si, ako dúcham do heligónky u nás v záhrade, za potlesku určite nadšených susedov, ale potom ma napadli fóriky hudobné, a heligónku som tiež zavrhla...

Traduje sa, že v hudobníkoch, dúchajúcich, vyvoláva prirodzený reflex citrón, a taký trumpetista, ktorému zlomyseľní kamaráti krájajú v našepkávacej búdke citrón, sliní ako besná ťava a moc už nenadúcha
A babún má okrem iných záľub, posledné roky ajzáľubu v citrusoch, čo sa teraz povaľujú u nás kadetade, len by som slinivku z toho dostala, ak by som sa skúšala zladiť s heligónkou fyzicky a hudobne

Zrazu sa objavil babún, pokrčený od spánku, a povedal, ďakujem ti moja, a ja že za čo, za to že umývaš záchod, a ja v nemom úžase, som zaverklíkovala v duchu, pokračovanie svojej najromantickejšej pesničky:

Z hrobu se vynořil první hnát, já tady nebudu dneska spát, jsou tady červy, lezou mi na nervy, já tady nebudu dneska spát

A hovorím choď, príroda volá, a babún povedal nie moja, nepošliapem ti to, idem do záhrady, a rozospatý babún ozaj vyšiel von, aj keď som protestovala, a pripomínala som mu iné wécé na poschodí, a hovorím ty nekultúrne prasa, ale aj tak som si zjihle pritískala mop na prevlhnutú hruď, lebo babún mi zamlada šliapal po čomkoľvek, ako sa mu zachcelo, a v šoku som zase romanticky zaverklíkovala:

Z hrobu se vynořil druhý hnát, já tady nebudu dneska spát, jsou tady stonožky, žerou mi ponožky, já tady nebudu dneska spát

Po dobre vykonanej práci som si v sprche hovorila, že viem pískať na 4 prstoch tak, že sa okamžite zbehnú moji chlopi, pes a aj zblbnutá užovka, a že sa to tiež dá nazvať hudobným nástrojom, ale striaslo ma, lebo ja som v minulom živote bola určite nomád, žila v Afrike, či pracovala pri vysokej peci, a mne je pod sprchou za chvíľu zima, kým nie je vonku 35 stupňov, zase ma premohla ružičkami prevoňaná romantika, a som si zanôtila:

Z hrobu se vynořil třetí hnát, já tady nebudu dneska spát, máte tu zímu, dostanu rýmu, zařvala příšera do šera

Môj šatník na mňa už hulákal a hrozil štrajkom, tak som priniesla svoj šamrlík, a vyliezla, a únava na mňa doľahla, a moja najromantickejšia pesnička zaverklíkovala:

Z hrobu se vynořil štvrtý hnát, já tady nebudu dneska spát, je to tu k zlosti, tuhnou mi kosti, zařvala příšera do šera

a tak som sa na to vybodla

Natriasala som si svoj detský vankúšik s medvedíkmi, preplieskala veľký páperový vankúš, čo mi do neho perie driapala ešte moja babička, a trochu skleslo som si hovorila, že ma asi necharakterizuje žiadny hudobný nástroj a ani na žiadnom by som sa nechcela naučiť hrať....

A ako som sladko zaspávala, unavená z toľkej romantiky, tak mi docvaklo, že mám svoj vysnený hudobný nástroj, a živo som si predstavila, ako na hrazdičke, upevnenej na mojom záhlaví, visí triangel, a ja zaspávajúc drncám do neho cinkavú romantickú melódiu:

V té noci stala se strašná věc, z hrobu se vynořil kostlivec, já tady budu spát, přišel mi kamarát, zařvala příšera do šera.....

A sladko som zaspala....

Ujo odborník v rádijku hovoril o tom, že sa málo smejeme, a že ak sa dokážeme smiať nahlas, je to najlepšia, teda VIP karma, tak sa smejme a ako tichú poštu to posielajme ďalej, teda náš rehot, chichúň či úsmev, bez zbytočného pátosu, rečí a prázdnych slov......