Bordel doma = šťastné deti, alebo babúnkúra na vejminku

Babún robil náš záhradný prístrešok, ktorý som si po 10 rokoch vymodlikala, a kto vie, možno tam na staré kolená skončíme.
Teda konkrétne podlahu, ktorá je teraz krajšia než tá, čo mám, v kuchyni

Vybehol si pre nejaké veci a hovorí mi, poď na slniečko moja, si nevyspatá čo, a ja som zívala do slnečného doobedia ako slon, lebo nespím poriadne, a babún mi ukazoval struhátko na tesárske ceruzky, čo zakúpil, lebo tie ploché ceruze červené, už majú struhátko, a nepýtajte sa ma ako to funguje, lebo neviem a babún strúhal, a mňa to prebralo....

Poznám ten jeho pohľad, keď kúpi nejakú strašnú blbosť, a skúša obhájiť jej akútny nedostatok v našej domácnosti, a tak sa nedarilo, a babún strúhal a ja som povedala, keď ostrúhaš do konca tú poslednú, možno sa zadarí, a chytil ma vnútorný chichúň, a vedela som, že to aj tak bude matlať nožíkom, ale to struhátko malo taký šmirglíček na konci a babún, aby si zachoval dekórum, ostril na struhátku ten ceruzový končok, a povedal, verila by si tomu moja? A ja že nie, je to zázrak techniky, a už som bola hore, lebo to ma baví, keď babún blbne

Potom sa babún unavene zdvihol, a niečo ma pošteklilo v spomienkach, lebo babún je opálený už včuľ, a povedal, prídi za mnou moja, niečo si tam pohrabkáš, a ja som ako vždy povedala, jasne, o chvíľu prídem....

Ale keď som osamela, aj s našim novým struhátkom, tak som zase zabehla do svojho módu, a prádlo, a papiere, a hrnce, a okná, a rozkrútil sa mi kolotoč v hlave, taký ten detský, ihriskový, a ja som sedela uprostred, a mihali sa okolo mňa kolotočové sedačky, a jednu som v mysli zastavila, a bolo to pranie...

Hovorím si idem prať, je pekne, teplo, a taká pracia sedačka kolotočová, je ako srandovná skrinka, kde pootočíte kľúčikom a vyskočí na vás klaun na strunke, rehotajúci sa, a začne to, vydesene som skonštatovala, že horné závesy neboli prané už od neviemkdedy, a babička sa v hrobe obracia, a na tom a tom chýbajú gombíky, a už nemám aviváž, a musím asi aj žehliť, a ......

Vošla som do svojho domu, ako chutné sústo do levej klietky, a zadívala som sa na otvorený šatník, kde sa rozpačite krčili kožuchy a snehule, a aj šály a rukavice a nehlučne ma žiadali, aby boli vymenené za letné záležitosti, z krabíc na policiach trčal transparent, kde letná obuv štrajkovala pred bránami môjho svedomia s tým, že okamžite majú byť umiestnené do dosahovej vzdialenosti.....

Strašne veľa síl a premáhania ma stálo, keď som si povedala, že na to seruškám, a obúvala som si záhradné tenisky a obliekala záhradnú vestičku s tým, že určite pôjdem do gazdinpekla, a vliekla som sa k babúnovi do záhrady, skoro depresívne....

Ale to ma prešlo, lebo hrabkať nebolo čo, všade náradie, kozy a stavebný materiál, ale babún ma poveril ozaj zodpovednou úlohou, a povedal moja, toto si zober, a podával mi drôtik s kolieskom, a na tom koliesku boli kusy železných pilín, a som síce technicky veľmi zdatná, ale až po nejakej chvíli mi doplo, čo sa odo mňa očakáva

Babún rezal kovové veci, a z toho sú kovové piliny, a padalo to na staré drevené rošty, a aby si miláčik niečo kovové nezadrel, tak sa odo mňa žiadalo, aby som popoťahovala tým magnetom, po tých roštoch, a ja som to robila....

Neskutočne srandovné to bolo, a pripomenulo mi to môjho dreveného káčera na kolieskach, z detstva, ktorého som ťahala za sebou, a káčer pri tom klapal krídelkami, a skoro som si už povedala, že dosť bolo srandičiek, a že vytiahnem priemyselný vysávač, povysávam to, potom povyťahujem rošty, zoškrabem, sajrajt do vreca naložím, keď dobehol vydesený junior, lebo urobil prúser.....

Prisahám na budhov pupok, že keby ma s touto správou zachytil pri vyťahovaní prádla z práčky, pričom mi zľahka prihorieva cibuľa, a zároveň myslím na faktúry a rebrík, lebo márne umývam jedno okno, tak by sa mi rozbúšilo srdce, začala by som sa potiť, zase by som mala chuť zdrhnúť na kraj sveta, a márne by som skúšala svoj huspenoidný stav mimikricky vydávať za pevné brnenie....

Ale teraz, neviem, čo sa stalo, moja chronicky vydesená duša zo mňa vyletela a s nesmiernym údivom sa zhora dívala, ako úplne pokojne, vyťahujem z infantilného magnetu kovový krúžok a hovorím, aha ho, tesneníčko, a ešte som sa usmievala
Nejako ma nepochytil žiadny záchvat, zavesila som káčera na slnečník, jednoduchým úkonom som zabránila kohútej vojne medzi babúnom a juniorom, niečo som napísala, niekam som zatelefonovala, junior odbehol, dobehol, vec bola vyriešená a odchádzal do svojho brlohu, ako šťastné dieťa, lebo sa nekonala žiadna inkvizícia, ani citové vydieranie, ani hulákanie a ani nič....
Bola som na seba hrdá, ako keby som vyhrala olympiádu v hode kladivom a zároveň sa do mňa detektívna duša sťahovala naspäť, a čudovala sa, aké to bolo jednoduché.....

Potom som priniesla babúnovi niečo na zub, a otvorili sme si pivko, zo 7 schoda, teda tak akurát vychladené a hovorím starký, čo ten náš pes tam šmejdí, a babún povedal, počíta klobásy, a ja som sa smiala, lebo miláčik zodpovedne prehliadol miestnosť, kde na štangli visia klobásy domáce, a potom sa unavene zvalil, ako Cerberus, pred vchod do svätyne

A babún začal rozprávať, že tu bol nedávno Feďo, a pozeral na prístrešok a pýtal sa na cenu a potom zaujúkal a čhóóó si nepovedal....A mňa začali obmývať spomienkové mdloby, lebo každá aktivita, typu babúnkamarát end company, pri prestavbe nášho domu, dopadla vždy katastrofálne, buď to nefungovalo, alebo to bolo strašné, alebo sa to aj tak rozpadlo

Ten človek, čo ten prístrešok staval, si tú cenu sakúmprásk zaslúžil, je to skvostná stavba drevená, čo ma prežije, ale v duchu som si predstavila, ako by to vyzeralo, keby to stavala babúnkompany....

Horda chlapov by niekde na Záhorí vyrúbala poloilegálne nejaké borovice, potom by to cca dva mesiace, ťahali niekam na nejakú spriatelenú pílu, potom by sa hojne oslavovali dosky, plné miazgy a života a naťaplalo by sa na to niečo, potom by sa to rok stavalo, a potom by sa to krútilo, praskalo, a nakoniec by sa to rozpadlo
A babún povedal, sami si to dorobíme, že moja, a mne sa tak uľavilo, ako človeku s chronickou zápchou pri úplavici......

Spomínaš si na Robiho, povedala som, a v rámci toho, že som celý život aktívne pôsobila na 5 stavbách, a len jedna bola nová, som dokonale fundovaná posudzovateľka stavebná, a už síce neodnesiem ani pol pytla cementu, ale pamätám si.....

Robiho mi dohodila moja kamarátka Zora, moje životné prístavisko, a Robi prišiel, vypočul si a začal obkladať moju kúpeľňu vysnívanú, vzdala som sa dovoleniek a iného, ale to som chcela mať.....A obkladal mojimi vysnívanými obkladmi a ja som zatuhla hrôzou, na prvom rohu bola plastová hrča, vtedy iné lišty neboli a zaúpela som, thóó ja nechcem, a Robi prerobil, brúsil rohové dlaždice do správneho uhla, tíško nadával na neskutočne krivú
miestnosť, ale nuž celý dom je krivý, a viete čo, aj sme na neho raz zabudli, už sme skoro išli spať, a z poschodia sa dotrúsil Robi, a povedal dobrú noc, a urobil skvostnú prácu....ozaj skvostnú, aj viac by som mu teraz zaplatila.....

Máš pravdu moja, povedal babún, a pohladkal si ubolené kolená, a ja som si hovorila, že sme zajedno v tom, že dobrú prácu si treba vážiť a ohodnotiť, a dívala som sa, ako babún robí podlahu, nado mnou štebotali nervózni rodičia, vtáčí, čo majú hniezdo pod prístreškom, lebo na babúna boli zvyknutí, tak som poodstúpila, a potom som sa opäť dívala a hovorím, strašne si sa zmenil, a babún sa spýtal, ako to myslíš moja a precízne vložil kolíček medzi dosky, meral, vodováhu pohadzoval, a ja hovorím, kedysi si vodováhu nepoužíval, a mne na poličkách lietali hrnčeky smerom dolu a babún hovorí, to vážne moja?

Zasmiala som sa, úctivo poodstúpiac, aby vtáčí rodičia mohli večerať, vážne, tvojou vodováhou som bola ja, vždy si ma volal a ja s náručou plnou prádla som ti recitovala hore, dolu nižšie vyššie a pýtala sa ťa, že kde máš vodováhu, to vážne moja, povedal babún :-).

A potom prišiel kamarát Jožko, a doniesol takú chlapskú vec, a babún to asi osmestokrát pochválil, Jožko pochválil babúnovu prácu a ja som sa začala zbierať, lebo chlapci si chceli ukazovať
To je čas, kedy sa každá rozumná žena vzdiali, a chlapci šediví, lebo len cena ich hračiek sa mení, si ukazujú a hovorím Jožko, idem hore, v práčke mi hnije prádlo, cibuľa je na uhlík, a babún ti chce ukázať veci, ktoré nesmiem vidieť, a Jožko sa zasmial a povedal mi, ale veď on ti všetko povie, aj keby mal frajerku, aj to ti povie, a babún sa tetelil, a ja som zmizla, lebo Jožko mal pravdu, najviac sa dozviem, keď sa nepýtam

Potom som ešte nejaký ten pohostinný kód zapla, v svojej mysli, chlapci pojedli, a Jožko ma objímal, ako vlastnú, na rozlúčku a babún povedal, ďakujem ti moja za krásny deň a objal ma...a ja som celý deň nerobila vôbec nič

V babúnreči to znamená dokopy valentýn, zlatý prsteň, ružové lupienky, romantická súlož, ....a už si nespomínam, lebo tie veci už pre mňa nie sú dôležité, je to povinné čítanie klasických partnerských pohnútok, ktoré ak nefungujú, potrebujeme návod, na použitie, zamlada, ale v mojom svete, je najkrajší darček, čo sa dá dostať, pohľad na starého chlapa v montérkach, v unavených očiach smskujúceho, ohromný balík emócií, zabalený do:
krásny deň to bol, že moja? Aj zajtra prídeš?