Ako sme s babúnom rozplakali vinič, a ako lezieme na nervy vtáčím rodičom

Tento rok trvala jar presne 5 dní. Zliezol posledný sneh, oteplilo sa a začali zúrivo kvitnúť višňa, čerešňa a slivka....Do toho skúšali dobehnúť zameškané, jarné kvietky, a primule sa proste kľudne rozložili a okvitli, ako také babúlence pokojné, ale narcisy sa na to celé úplne vykašľali, a len trčia protestne dohora zelenými stebielkotransparentami, že ani náhodouJ))

Hyacinty zrejme pohovorili s hyacintodbormi, a vytisli len riedke, strapaté vŕšky, tváriac sa ako orgován, pre istotu, lebo o 5 dní môže byť všetko inak a treba plávať s dobouJ))

Úplne zblbnuté tulipány, ktoré sa vytisli zo zeme, vyzerajú, sťa by rástli na podhubí nejakej halucinogénnej hubky, a jeden žltý, tulipodnikateľ, pružne reagujúci na zmeny, má dva fialové okvetné lístky a pre istotu, sa tvári ako chryzantéma, lebo o 10 dní zas môže byť zima J)))

Moja mama prišla strihať vinič, je to také honosné slovo pre ten náš jeden korienok, ale nuž, my máme zakázané strihať vinič, a je to v našej rodine tradícia....

Moji starkí mali taký vinohrad, a nebolo to žiadne božolé, skôr konzumné hrozno nevalnej kvality, ale ja som sa za celé detstvo neprepracovala kvalifikačne od okopávača, k strihačovi, a to som sa fakt snažila, ani s modrou skalicou som nesmela manipulovať, a to už ani neviem, na čo sa to užívalo, proste strihači a priväzovači, boli vysoko kvalifikovaní odborníci, a moja babka bola generálnym riaditeľom, J))

Tak keď moja mama povedala, že vinič bude plakať, ja som to neodborne považovala za lyrickú vsuvku do činnosti, kedy moja mama lezie po rebríku, pridržujeme ju úporne asi traja, a som ochromená hrôzou, že sa z toho zosype, ale aj tak sme len všetci, koľko nás je, nevedomá analfabetvinič skupinka, a na strihanie nesmieme ani siahnuť J))))

Podvečer, keď som dovešala prádlo, osamela, a cigaretku som si zapálila na terase, pozerám sťa puk, z viniča kvapká voda, ozaj intenzívne, a pozerám na chodník, na prádlo a rozmýšľam, že kedy bola búrka, a prečo je všetko suché, ale potom som pochopila, že plače vinič, cícerkom tiekla z neho voda, po kvapkách, z tých ostrihaných končekov, a nevídané neslýchané, vinič asi plače niečím strašne dobrým, vtáci z celého okolia sa ruvali o tie kvapky vody, na uplakanom viniči bol vtáčí festovný fest, ale opitý nebol nikto, hluku tam bolo toľko, ako keby tam koncertoval viničKabát, aj keď majú dve kúpaliská, na vinič sa vrhali ako bežný Slovák na burčiak J)))) Tak už viem, prečo plače vinič, som sa rekvalifikovala J))

Minulý rok sme si s babúnom nechali postaviť taký prístrešok do záhrady, ale nie celkom, treba dorobiť podlahy.....A nič sme nerobili až do doby, kým sa dal vytiahnuť úd z domu od pece, bez omrznutia, a babún sa do toho pustil, a sám, a mne sa nejako podarilo odlepiť od počítača a rozvareného, a šla som sa dolu pozrieť, a hovorím babún, čo si nezavoláš niekoho na pomoc, myslela som tým kamarátov, ale babún ostro protestoval, a čo by tu robili ha?

Pozerala som, ako si primeriava, nasadzuje kuklu, zvárka si želiezka, a zase dumá a primeriava, a dala som mu za pravdu, ak by sme si pozvali brigádu, tak by bolo treba jesť, piť a pri intenzívnosti, pomoci požadovanej, raz za hodinu voľačo pridržať, by som hádam musela aj pri tyči tancovať, aby sa pomocníci nenudili J))))

Potom babún prisadol, lebo som mu jesť doniesla, a hovorí mi, nekúpil som tie strašne drahé šróby, ale závitové tyče, lebo máme tie čeľuste, a oplatí sa to, a ja som si srkla pivka, ďobla som mu do taniera a cmuknúc si v duchu, ale nehovor môj, som nepovedala nič J)))

A babún začal rezať závitové tyče, našimi pneukliešťami, a mne bolo dobre, lebo zase sa niečo nejako uplatnilo, lebo keby si mali tie kliešte na seba zarobiť, aj dva mesiace by museli krájať, bez oddychu, a keby sme nemali kliešte, tak nás hádam aj tie drahé šróby vyjdú oveľa lacnejšie, J))))ale mne bolo dobre, babún krájal tyče, a pozerala som, že má presne opálené montérky, na organizme, a hovorím, babún, keby to vrecko bolo priesvitné, a opálil sa ti názov nemenovanej firmy na hrudi, hádam by sme mohli aj prachy za reklamu požadovať, lebo na takom kúpalisku, s vypáleným nápisom, XY, by si určite zaujal, a polovica kúpajúcich by zbalila deky a okamžite utekala do nemenovanej firmy niečo pokúpiťJ)))

Aká si vtipná, povedal babún a mňa zaujalo, čoraz intenzívnejšie trilkovanie nad mojou hlavou....Na zatiaľ holých konároch agátu, či čo to je, čo k nám prerastá od susedov, sedeli dvaja drobní vtáčikovia, presne tí, kvôli ktorým sme si kúpili aj odbornú knižku, s oranžovými chvostíkmi, ale my stále nevieme, čo to je, a tak ich voláme neodborne, laicky, červienky, aj keď vieme, že červienky to nie sú....

Hovorím babún, čo tu tak spievajú, a stále sú tu, a babún povedal, lebo tu majú hniezdo a ja som vyvalila oči, a kde? A babún ukázal karbofrézou do rohu prístrešku, a mne bolo jasné, že sme takí dvaja ľudoškreti, a je načase, vypadnúť, a látorila som, babún a ako si mohol ha? Veď dietky nenakŕmené, rozprávka neprečítaná, do vane nenaložené a ty tu hlučíš, a babún povedal, čo mám robiť? A vyzeral pri tom ako krteček z rozprávky kreslenej, s tými naopalovanými lacláčikmi, a tak sme to zbalili...

Na terase som videla drozdíkovcov, čo už odchovali, nejaké dietky už odchovali na našich tujach a majú rozum, a hniezdo si urobili v krove našej šopy, kúpali sa v kúpalisku, zrejme si hovoriac, aké je to ťažké, dietky odchovať, a keď som sa pozrela z okna, tak som videla dve malé bodky, intenzívne lietajúce pod prístrešok, a povedala som, prepáčte milí červienkovci, a spomenula som si na lampu hore na terase....

Každú jar tam nachádzam po zemi nejaké konáriky, a iné veci, mach, lebo niekto sa úporne pokúša postaviť hniezdo na lampe, pod previsnutou strechou, a ja si dám bojovú úlohu, tento rok porobiť konečne kadejaké vtáčie búdky, z knižky, čo som dostala pred rokmi na Vianoce, a pripevním základ na tú lampu, pre hniezdo, pre vtákov, čo chcú so mnou bývať, ako dobrí susedia, a ja som im za to neskutočne vďačná....