13 000 km - časť piata, Pugwash

Na dvore prenajatého domu rastie lipa i gaštan, nevidela som tieto stromy, odkedy sme odišli zo Slovenska. Spomínam na mohutne gaštany v pezinskom parku, ich listy ako veľké dlane. Na jesen cupotali do napadaného lístia zelení ježkovia, pri dopade praskli a vnútri bolo vidieť ligotavý mahagónový gaštan, niekedy aj dvojičky. Cítim sa tu doma, tak veľmi doma.
Trávnik je prerastený ďatelinou, bosou nohou sa s ňou zarosenou maznám, Peter sa skloní a nájde štvorlístok. Okolo dvora vedie prašná červená cesta, aj asfalt má nezvyklý červenkastý nádych. Už čoskoro zistíme, že piesok na brehoch Atlantiku je v tejto oblasti tehlovo červený.
Deti ešte spia a my s Petrom vyrážame do miestnych potravín nakúpiť zásoby na pár dní. Po týždni vo fast-foodoch a reštauráciach nás máta domáca hovädzia polievka. Za kratko už sa varí a v ďalšom hrnci kukurica, taka nedeľná vidiecka pohoda.
Pugwash má asi 1000 obyvateľov, 5 kostolov – katolícky, baptistický, anglikánsky, presbyteriansky a United Church. Je tu aj knižnica s vyblednutými oznamami prešlých akcii a stručnými letnými otváracími hodinami. Zablúdime do internetovej kaviarne, ktorá je spojená s vetešníctvom, nenapadá ma lepší názov na ten rozmanitý sortiment od darčekových predmetov, cez vytvory miestnych umelcov, antikvariát, čaje. Preplnený a útulný obchodík, kde sa nemusíš tváriť, že niečo chces kúpiť. Len tak sa kocháš tou nesúrodou zmesou predmetov, sem tam niečo ohmatáš, ovoniaš.
Po miestnom pobreží sme sa brodili červeným pieskom, vo vetre sa kolembajú zakotvené plachetničky a rybárske člny, v piesku sa trepocú pierka čajok a rýchlo mihajú drobné krabíky. Na verandách domov sa sušia plážové uteráky a nafukovačky rôznych tvarov a farieb. Čítame si bilboardy okolo pláže. V roku 1957 sa tu konala zakladajúca konferencia hnutia proti studenej vojne a nukleárnemu zbrojeni. Konferenciu financoval Cyrus Eaton, americký banker kanadského pôvodu, filantrop a pacifista. Jedinou podmienkou bolo, že sa konferencia uskutoční v jeho rodnom mestečku Pugwash. Malebný domček, dnes “Thinkers’ Lodge” sa stal miestom konania konferencie. Je pekne udržiavaný a pôsobí veľmi romanticky. Toto mierové hnutie získalo v roku 1995 Nobelovu cenu za mier. Konferencie sa mal zúčastniť aj Albert Einstein, jeden z výrazných aktivistov hnutia, v roku 1955 však zomrel. Z fotografie na nábreží sa na nás usmieva ďalšia známa tvár, dozvedáme sa, že v roku 1961 navštívil Pugwash Jurij Gagarin.

Nasledujúci deň sme strávili na Ostrove prince Eduarda, potom sme plánovali oddych na plaži v Pugwashe. Obloha sa však zatiahla a fúkal silný vietor. Deti internetovali v inernetovej kaviarni, ja som sa vytešovala v “mojom” obchodíku so všeličím a tatino vymieňal olej na autách.Popoludní sa čiastočne vyčasilo, nebolo to síce na kúpanie, ale na brodenie po pláži ideálne. Bol odliv, tak sme sa brodili ďaleko od brehu a zbierali mušle. Po ceste domov sme si požičali v miestnej videopožičovni dva nové filmy, nakúpili sme ovocie a nejaké mlsnotky. Večer sme strávili hraním monopolov, skladanim puzzle a pozeraním filmov.

Po ďalšom výletnom dni, tentokrát do Halifaxu, sa nám vydaril v Pugwashi ozajstný dovolenkový plážový deň. Je to ako raj na zemi. Priezračná voda,azúrový horizont, červený piesok, málo ľudí, Dorka mohla behať bez vodítka. Až popoludní sa pláž začala plniť a Dorka mala opäť dôvod vrčať. Strašne je srandovná, ako bláznivá pobeha po vode, vždy znova prekvapená, že je slaná, ponaháňa čajky, potom sa vrhne k našim uterákom, vyhrabe jamu do piesku, spŕškou piesku zasype všetky naše veci. Pritiahne si Petrove tričko na najlepšiu osušku a uloží sa. Pred večerou sme si kúpili na trhu od miestneho rybára fish cakes a údenú rybu. Povedal nám jej meno, ale sme si to nezapamätali. Fish cakes su akoby fašírky, či hamburgery samozrejme z ryby, v tomto prípade z lososa. V “mojom“ obchodíku majú všetko, aj úžasnú rybaciu polievku – mliečnu s troma druhmi rýb, krevetkami, koreňovou zeleninou a cukinou. Ešte dezert pre mlstné jazýčky – cheescake.Upiekli sme zemiaky, vybrali vychladene pivo a baštili sme. Aj ja, neobľubovateľ rýb som musela uznať, že tieto čerstvo ulovené chutia oveľa lepšie.
Po večeri sme sa s Petrom vybrali prejsť na Heather’s Beach. Je vzdialena asi 10 km od Pugwash na západ. Za večerného odlivu a v lenivom podvečeri so žeravým slnkom pomaly sa spúšťajúcim na oceán sme sa prešli asi po 2 km nádhernej pláži. Červený piesok vytvára prekrásny kontrast k azúrovému oceánu. Odlivový pás vytvoril akúsi promenádu. Za ruky sa tu viedli mladučké krásne páry aj staručkí dôchodcovia. Psi veselo lietali v plytkých odlivových jazierkach. Pár ľudí vykopávalo z piesku zvláštne dlhé mušle a ústrice. Jeden pán sa nám pokúšal opísať spôsob prípravy. Najprv ich luhujú 3 hodiny, aby ich zbavili piesku, potom nasleduje ďalšia 3 hodinová procedúra, to ma už prešiel záujem, toľko času investovať do prípravy morských potvoriek, to si ich radšej dám raz do roka v reštaurácii. Pri odchode z Nového Škótska do New Brunswick a potom Quebecu sme sa ešte na hodinku na Heather’s Beach zastavili. Zastihli sme ranny odliv, joggerov a samozrejme psíčkárov s ich štvornohýni spoločníkmi. O desiatej zaujala plavčíčka svoje miesto na veži, vyvesila žlto/červenú vlajku a pláž sa začala plniť ľuďmi. Nechce sa mi odísť. Milujem oceán.