V knihe Jima Collinsa a Jerryho I. Porrasa Firmy, ktoré pretrvajú autori podrobne opisujú spôsoby vedenia a pomery v osemnástich spoločnostiach, ktoré nazývajú "vizionárskymi". Úplne vážne nabádajú členov vrcholového managmentu, aby tieto spôsoby napodobnili a doviedli aj iné spoločnosti k lepším výkonom, ziskom a iným zlepšeniam.
Viem si živo predstaviť, ako vážení riadiaci pracovníci jasajú nad týmito návodmi – veď keď to funguje v takých skvelých spoločnostiach, tak prečo by to nešlo aj u nás?
Nuž, ja som čítala tú knihu ako radový zamestnanec a na mnohých miestach som si šla ukrútiť hlavu z krku. Ešte vcelku pokojne som čítala state o podnikových programoch, na ktorých sa vyučujú hodnoty, normy správania, podniková ideológia, história a tradície podniku, o podnikových interných publikáciách, ktoré upevňujú ideológiu, používaní jedinečnej reči a terminológie.
Keď som sa však dostala k písomnému skladaniu sľubov, opisovaniu „hrdinských činov“ jednotlivých pracovníkov, spievaniu podnikových piesní, neustálym verbálnym a písomným zdôrazňovaniam spolupatričnosti, zanietenosti v správaní a zastávaní ideológie, či dokonca k určitej forme fyzickej izolácie zamestnancov tým, že spoločnosť má vybudované vlastné reštaurácie, pošty, športové a iné kluby – no, rozum mi zostával stáť.
Malá ukážka – pomery v spoločnosti Wal-Mart.
(Riadiaci pracovníci Wal-Martu vedú)...tisícky výskajúcich kolegov pri wal-martskom skandovaní: „Ukáž mi W! Ukáž mi A! Ukáž mi L! Ukáž mi cik-cak!" (Zamestnanci sa otočia a pokrútia bokmi.) "Ukáž mi M! Ukáž mi A! Ukáž mi R! Ukáž mi T! Čo je to za zaklínadlo? Wal-Mart! Čo je to za zaklínadlo? Wal-Mart! Kto je číslo jeden? ZÁKAZNÍK!“
Viem, že spôsoby vymývania mozgov sú rôzne. Ale toto bola na mňa už dosť silná káva...
Nech je ako chce - na získanie poučenia a výstrahy, ako všelijako sa dá ľudmi manipulovať, je táto kniha veľmi dobrá.
(Písané pre nanicmama.sk 8.2.2010)