„Buď tam. Choď tam a nikdy odtiaľ neodíď. Predstav si, že tvoje sny sa už naplnili. Ži svoj život z tohto vnútorného nastavenia; nech je tvoje správanie podmienené týmto nastavením, nie ilúziami, ktoré ťa obklopujú teraz. Cez tento filter filtruj každú myšlienku, otázku a odpoveď. Dovoľ, aby sa tvoj fokus posunul – a zroď sa tak nanovo.
Pretože ak budeš v tom priestore, ktorý chceš okolo seba mať, žiť a nie len premýšľať o ňom, dokážeš zmeniť absolútne všetko.“
Priznám sa, že nemám rada ani Modré z neba, lebo, uznávam, robia radosť, pomáhajú, urobia veľa ľuďom veľa dobrého, ale je to len jednorázová vec, a potom čo, ak mám novú strechu, a naďalej som v núdzi...?
Priznám sa, že nie som nejakým vášnivým obdivovateľom reality vecí, čo momentálne bežia v našich televíziách, nielenže to už dávno poznám, lebo sú to prebraté veci, ale nevychádzam z úžasu, akým spôsobom sa celá ta vec spracováva, podáva a nechápem to hromadné, nadšené prijímanie....
Už som väčšinu vecí videla na mojich srdcových nemecky hovoriacich staniciach, ozaj dávno pradávno....
Za zakladateľa permakultúry sa všeobecne považuje Austrálčan Bill Mollison, ktorý sa v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia začal zaoberať skúmaním fungovania pralesa. V pralese sa jasne prejavovala zarážajúca produktivita a dynamická rovnováha prirodzených ekosystémov. Základné princípy, ktoré v pralese vypozoroval, sa potom snažil použiť pri navrhovaní záhrad a takzvaných jedlých pralesov (food forrests).
Na jednej z konferencií TED predniesol Michael Sandel (americký filozof a profesor na Harvarde) veľmi podnetnú (a súčasne zábavnú) prednášku o zabudnutom umení politickej debaty: http://www.ted.com/talks/lang/cs/michael_sandel_the_lost_art_of_democrat... (doba trvania necelých 20 minút, v ľavom dolnom rohu sa dajú nastaviť titulky).
Intenzívne chovy podľa FAO (organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN) predstavuje jednu z hlavných príčin tých najvážnejších problémov životného prostredia.
Zdá sa, že ešte stále nie sme schopní (alebo skôr ochotní) fungovať bez peňazí (či vlastne bez niečoho, čo za peniaze považujeme).
Nuž, ak je to tak, stále zostáva otázka, či je nutné nútiť ľudí akýmkoľvek spôsobom (doslova akýmkoľvek) zohnať peniaze na uspokojenie už ich základných životných potrieb (jedlo, voda, prístrešie, odev, obuv). Podľa deklarácie ľudských práv má predsa na toto každý človek prirodzený a neodškriepiteľný nárok.
