Cestopisy

Toto bol program nasho prveho dna. O vsetkych tychto nadhernych miestach si mozete precitat vela,vela a najlepsie je ich osobne navstivit.

Luxemburske zahrady obkolesuju jeden z palacov Mediciovcov. Dnes tam myslim sidli cast francuzskeho parlamentu. Zahrady su nadherne udrziavane, s prekrasnymi kvetinovymi zahonmi, jazierkom aj znamou fontanou Medici. Co mna zaujalo najviac su nadherne gastanove aleje a gastanove stromy maju koruny vytvarovane do kvadrov. Stretli sme sa s tym v Parizi viackrat, posobi to bizarne.

Ty si sa narodila ako nas novy princ? Mam zajtra necakane volno, skolkarski rodicia sa rozhodli odist na dovolenky, euforicku naladu, tak podme na ten Pariz. Sadni na terasku a preskoc par kilometrov do mesta na Seine (jasne, ze som si na Teba pri pluti spomenula).

Ideme do Thunder Bay obzrieť si trochu mesto a naraňajkovať sa. Je krásne slnečné ráno, vyumývané rosou. Thunder Bay je mesto pri americkej hranici, asi stotisícové. Čítam si mená na farmárskych odbočkách, Fíni, Nemci, Taliani, Ukrainci a na predmestí veľmi viditeľná indiánska menšina. Fínska komunita je asi najväčšia, žije tu takmer 15 000 potomkov Fínov. Hoci je len 16 stupňov, v tričku a kraťasoch je nám príjemne. Na predmestí vidíme veľa tovární, na jazere pristávajú hydroplány.

Opúšťame Orangeville a vyberáme sa smerom na sever, na cestu domov. Dnešný deň strávime na Bruce Peninsula. Je to nádherný polostrov prešperkovaný národnými a provinčnými parkami, zátokami a majákmi. Oddeľuje Georgian Bay (Georgiansky záliv) od jazera Huron. Nazývajú ho niekedy Chorvátskom Kanady. Začíname v dvadsaťtisícovom mestečku Owen Sound na päte Georgian Bay. Pokračujeme po pobreží. Medzi Kemble a Big Bay ležia prekrásne usadlosti so zakotvenými člnmi, prevažne luxusné letné domy. Zastavujeme na vyhliadke pri Kemble.

Ideme do Toronta. Opäť vyrážame do sveta asfaltu a betónu. Pavučinou diaľnic uháňame krajinou mrakodrapov, komínov, stožiarov a žeriavov. Pruhy sa zbiehajú, aby sa zase rozdelili, nekonečné prúdy aut tečú ako farebná rieka všetkými smermi. Prechádzame cez Caledon so 60 000 obyvateľmi, Brampton 500 000, Mississauga 700 000, Etobicoke 350 000. Názvy miest sú len na mape. V reále nevidíte, kde končí jedno a začína ďalšie. Hodinu jazdíte po okraji Peržalky gigantických rozmerov. Predmestie Toronta nás vita lešeniami, plotmi, konštrukčnými zónami. Pomaly sa posúvame do centra.

Dnes sa zase delíme. Deti chcú ísť do Canada’s Wonderlandu na severe Toronta. Je to najväčší kanadský zábavný park s množstvom kolotočov a aquaparkom. My dvaja a pes sa vydávame na okružnú cestu po okolitých mestách a mestečkách nadýchať sa tunajšej atmosféry. Cez Fergus, Aboyne, Eloru sa dostávame do Guelphu. Guelph je vraj jedným z najlepších miest na žitie v Kanade, s nízkou nezamestnanosťou a kriminalitou. Žije tu okolo 120 000 obývateľov. V meste sa nachádza pomerne veľká univerzita s 22 000 študentami, takže mesto má vysoký počet vysokoškolsky vzdelaných a aj mladých ľudí.

Sieťou diaľníc a betonových mostov sme sa dostali na Niagarské vodopády. Tvoria ich vlastne tri vodopády, dva na americkej strane v štáte New York a jeden v Ontáriu, na strane kanadskej. Naše kanadské sú najväčšie a volajú sa Podkova (Horseshoe Falls). Americké sa volajú Americké ":-)" a Závoj nevesty. Vodopády ležia, teda skôr skáču, alebo padajú na rieke Niagara. Číselká o ich výške, šírke, veku, hydroenergetickom využití nech si fajnšmekri vodnej energetiky vyhľadajú. Ja len dodám, že su ľadovcového pôvodu a vyzerajú presne tak, ako sú zobazované na fotkách, filmoch, či fototapetách.

Presúvame sa z Ottawy na západ, do mestečka Orangeville, kde máme zabezpečený nocľah na niekoľko ďalších nocí. Približne medzi mestami Brockville a Kingston, asi na 80 km sa rozprestiera oblasť nazvaná 1000 ostrovov. V skutočnosti je na kanadskej i americkej strane rieky Svätého Vavrinca reťaz 1864 ostrovov. Sú tu maličké súkromné ostrovy obývané jednou rodinou, ostrovy neobývané i pomerne veľké až 100 štvorcových kilometrov. Súkromné ostrovčeky skrývajú v spleti zelene prekrásne rezidencie a súkromné lodeničky.

Naša cestovateľská skupina je pomerne rôznorodá. Zapálenci lietania a astronautiky, nádejna archeologička, jeden takmer puberťák, uštekaná psica. Výlety treba deliť podľa záujmov a možností. A tak sa dvaja naši synovia vybrali do Diefenbunkra, tatino na pešiu prechádzku so psom a ženy, milovníčky múzeí do Múzea civilizácie.

Naše cestovanie so psom nám situáciu trošku komplikuje. Ottawa nie je psom naklonená, vačšina cenovo prístupných motelov alebo bed and breakfastov nedovoľuje ubytovať sa so psom. Ešte šťastie, že existujú internetové stránky špeciálne pre psíčkarov a tie zverejňujú aj ubytovacie zariadenia, kde môžu byť psy. Našli sme Hostinec u čierneho labradora. Ocitli sme sa na predmestí Ottawy, v oáze zelene, kde sme dostali k dispozícii celé poschodie rodinného domu. Privítal nás naozaj čierny labrador, spolu s jeho svetlým súkmeňovcom a akymsi krížencom rotvajlera.