Skutočný príbeh americkej lekárky, ktorá dostala príležitosť spoznať život jedného austráského domorodého kmeňa. Domorodci žiju v dokonalom súlade s drsnou prírodou a majú v sebe hlubokú múdrosť.
Úryvky z knihy:
K tejto knihe ma inšpirovali skutočné zážitky, ale napísala som ju až neskôr. Ako sami uvidíte, nemala som v tej dobe po ruke zápisník. Predkladám ju čitateľom ako román, aby som uchránila malý kmeň austrálskych domorodcov, o ktorých rozpráva, od právnych komplikácií. Určité podrobnosti som vynechala, aby som vyhovela priateľom, ktorí si neprajú byť identifikovaní a aby som neprezradila naše tajné posvätné miesto.
Uvádzam však v knihe dôležité historické informácie a tým vám ušetrím cestu do knižnice. Môžem vám tiež ušetriť cestu do Austrálie. Podmienky, v akých žijú dnešní austrálski domorodci, je možné vidieť v akomkoľvek americkom veľkomeste. Rovnako ako tam, i tu sú ľudia tmavej pleti nútení žiť v určitej časti mesta. Viac než polovica z nich nemá zamestnanie a tí, ktorí pracujú, vykonávajú iba manuálne práce. Rovnako ako pôvodní obyvatelia Ameriky i austrálsky domorodci boli donútení žiť na vyhradenej pôde, boli pripravení o vlastnú kultúru a mali po generácie zakázané robiť svoje obrady. Čoho vás ale ušetriť nemôžem, je posolstvo od protinožcov!
***
Od každého sa očakáva, že si zmení meno niekoľkokrát za život, podľa toho, ako rozvíja svoju múdrosť a tvorivosť a ako naplňuje svoje životné poslanie. V našej skupine boli okrem iných Rozprávač Príbehov, Výrobca Nástrojov, Strážkyňa Tajomstva, Krajčírka a Veľký Hudobník. Nakoniec Úta ukázal na mňa a každému zvlášť opakoval jedno a to isté slovo. Pomyslela som si, že sa pokúšajú vysloviť moje krstné meno, ale potom som usúdila, že ma budú volať asi priezviskom. Mýlila som sa. Meno, ktoré mi ten večer dali a ktoré ma malo sprevádzať po celý zvyšok cesty bolo Mutant. Nechápala som, prečo ich Úta, ktorý hovoril oboma jazykmi, učí tak zvláštny výraz. Pre mňa slovo mutant znamenalo výsledok zásadnej zmeny v štruktúre, niečo odlišné, čo stratilo svoju pôvodnú podobu...
***
„My, kmeň Ozajstných Ľudí Božskej Jednoty opúšťame planétu Zem. V čase, ktorý nám zostáva, sme sa rozhodli žiť na najvyššej duchovnej úrovni – celibáte, čo je spôsob, ako preukázať telesnú disciplínu. Rozhodli sme sa neprivádzať na svet ďalšie deti. Keď odíde náš najmladší člen, bude to znamenať koniec národa čistých ľudských bytostí.
Sme však veční. Vo vesmíre je mnoho miest, kde na seba duše, ktoré nás budú nasledovať, môžu vziať telesnú podobu. Sme priamy potomkovia prvých ľudských bytostí. Prechádzame odvekou skúškou prežívania a držíme sa pevne našich pôvodných hodnôt a zákonov. Naše kolektívne vedomie udržiavalo zatiaľ zem pokope. Teraz sme ale dostali povolenie k odchodu. Ľudia na svete sa zmenili a zbavili sa časti zemskej duše. Odchádzame, aby sme sa k nej v nebi pripojili.
Vybrali sme si Ťa ako nášho posla. Chceme, aby si povedala svojmu ľudu, že odchádzame a prenechávame vám matku Zem. Modlíme sa za to, aby ste si uvedomili zhubné účinky vášho spôsobu života na vodu, zvieratá, vzduch a na vás samých. Modlíme sa za to, aby ste svoje problémy vyriešili skôr, než zničíte svet. Existujú medzi vami Mutanti, ktorí začali získavať späť svojho ducha ozajstného bytia. Pokiaľ budete chcieť, máte ešte čas predísť zániku tejto planéty, ale my vám už nemôžeme pomôcť. Náš čas vypršal. Dažďové cykly sa už zmenili, teplota na zemi sa zvyšuje, zatiaľ čo reprodukcia rastlín a zvierat sa roky spomaľuje. Už nemôžeme ďalej tvoriť nové ľudské telá, nové príbytky pre duše, pretože tu v púšti už čoskoro nebude čo jesť a piť.
Kráčame po priamej ceste k jednote. Mutanti veria v odlišné veci a hovoria: tvoj spôsob jednania nie je môj spôsob, tvoj Spasiteľ nie je môj spasiteľ, tvoje navždy nie je moje navždy. Ale pravda je, že všetok život je jeden. Ide v ňom len o jednu hru. Existuje len jedna rasa s rôznymi odtieňmi pleti. Mutanti sa dohadujú o tom, ako sa ich Boh volá, v akej budove ho majú uctievať, v aký deň, pomocou akého rituálu. Prišiel na zem? Čo znamenajú jeho príbehy? Pravda je pravda. Keď ublížiš druhému, ubližuješ sám sebe. Keď pomôžeš druhému, pomôžeš sám sebe. Všetci ľudia sú z mäsa a kostí. Len ich srdcia a úmysly sú odlišné. Mutanti premýšľajú len o tomto storočí, o sebe a svojej oddelenosti od druhých. Ozajstní ľudia premýšľajú o večnosti. Sme všetci jedno, my, naši predkovia, naše nenarodené vnúčatá, všetok život všade na zemi.“
***
Jeden z mužov sa ma opýtal, či je pravda, že niektorí ľudia sa celý život nedozvedia, aký talent dostali od Boha. Musela som priznať, že niektorý z mojich pacientov sú v depresii a majú pocit, že ich život minul, ale iní v živote prispievajú k obecnému dobru. Áno, musela som priznať, že mnoho Mutantov si myslí, že nemajú žiadny talent a nehĺbajú nad zmyslom svojho života, dokiaľ nestoja na prahu smrti. Mužovi vstúpili do očí veľké slzy a potriasol hlavou. Tak ťažké pre neho bolo pochopiť, že sa niečo také môže stať...
***
„Ja, Burnam Burnam, domorodý Austrálčan z kmeňa Wurundjeji, týmto prehlasujem, že som si prečítal každé slovo knihy Posolstvo od protinožcov. Prvýkrát v živote som prečítal knihu bez prestávky, od začiatku do konca a nemohol som sa od nej odtrhnúť. Vzbudila vo mne veľký údiv a nadšenie. Je to vynikajúce dielo a jeho autorka v žiadnom prípade nesklamala dôveru, ktorú k nej my, Ozajstní ľudia, prechovávame. Naopak, spôsob, akým vykresľuje náš systém hodnôt a naše názory, ma robí nesmierne hrdým na naše dedičstvo.
Tým, že si svetu povedala o svojej skúsenosti, si napravila historickú krivdu. V šestnástom storočí nás holandský moreplavec Wiliam Dampier popísal ako ´najprimitívnejší, najúbohejší národ na svete´. Kniha Posolstvo od protinožcov nás pozdvihuje na vyšší stupeň vedomia a ukazuje nás takých, akí v skutočnosti sme, ako majestátny a vznešený národ.“
List od staršieho člena kmeňa Wurundjeji menom Burnam Burnam.