Indiánske meno

Ja si ťa predstavujem inak.
Indiáni mali radu starších v každom kmeni,ku ktorým sa chodilo po radu a čo rozhodli,to všetci ostatní akceptovali.Teba si predstavujem ako sedíš okolo ohňa s ostatnými a kto potrebuje,tak vás navštívi a každá z vás odpovie na problém svoj názor.Je vás tam viac,jedna slovne pohladí,ale iná zas nakopne,aby dotyčný-á sa sama popasovala so životom.A bola by to rada skúsenejších,lebo nemyslím si,že automaticky s vekom prichádza aj múdrosť.
A meno by som ti dala Trpezlivá.

Moje indianske meno by bolo: Usta ma vyssie ako mozog. Rozpravam totiz rychlejsie, ako myslim a niekedy to ma nedozierne nasledky, lebo vypovedane uz naspat nezoberies.

Odkial pochadzaju indianske mena, vzdy som si myslela, ze presne takto, ako sme si ich my dali. Ze charakterizuju nejaku vyraznu vlastnot cloveka alebo vyznamnu zivotnu situaciu. Ale mozno uplne inak, zatial som zdroj nenasla, ak najdem poslem.

Kanadski Indiani nie su Indiani, su First Nation People alebo Aboriginals, aby sa odlisili od skutocnych Indov. Ak chces vediet o ich dnesnom zivote, napisem, mame indiansku rezervaciu aj priamo v meste: Tsuu T’ina Nation. Tu o nich trosku hovori wikipedia http://en.wikipedia.org/wiki/Tsuu_T'ina_Nation. Ale rozpravanie to nebude vesele. Zatial len tolko, ze nikdy nepoculi o Winetouovi ani Karlovi Mayovi a vztahy "bielych" a "Indianov" sa tu prezentuju velmi opatrne, lebo hovorim za seba, ta nasa civilizovana strana sa nema velmi cim chvalit.

Ale pomerne nedaleko, asi dve hodiny autom, mame krasne indianske muzeum Head-Smashed-In Buffalo Jump, ten nazov neznie velmi humanne, je to utes, na ktory hnali tisicrocia stada buffaloes, takto ich lovili. Muzeum je na uzemi inej rezervacie a je vedene native people, je to velmi citlivo urobene, s krasnym premietanym filmom, kde sa navstevnik stane sucastou lovu na buffaloes, je to cela oda na zivot cloveka v suzneni s prirodou.

Geo,ja neviem,ale stáť v úžase si ťa neviem ani predstaviť,skôr behať v úžase,veď ty nepostojíš ani chvíľku .Mne k tebe sedí skôr meno:Tá čo dáva nekonečne veľa šancí
Tiež by ma zaujímalo,kedy sa rozhodli indiáni,že je čas a vedeli vybrať to správne meno pre každého,či v detstve mali iné meno,ako v dospelosti...no každopádne so mnou by to mali asi ťažké,mne veru nenapadá momentálne nič...Možno aj preto,že my sami sa vnímame inak,ako nás vidí okolie a asi aj záleží na tom,kto by nám meno vyberal

KANADSKI INDIANI,
predstavte si podnebie v Kanade, 6 mesiacov zimy, teploty niekedy pod -45 stupnov. Tisicrocia tu zilo povodne obyvatelstvo, ktore v tychto podmienkach zilo vonku, v stanoch. Aka fyzicky aj mentalne silna civilizacia sa tymito podmienkami musela vyslachtit. Zili v naprostej symbioze s prirodou, nepestovali nic, len zbierali, len tolko kolko potrebovali a ulovili tiez len kolko potrebovali. Povodne sa presuvali len peso, predtym, ako sem Europania priniesli kone. Prisli, zabili par kolov, natiahli bizoniu kozu, zalozili ohnisko. Ked po par mesiacoch odisli, za niekolko dni nezostala po ich pritomnosti ani stopa. Naprosto ekologicky zivot. Ich zivot tvorili rozpravky, tie ich ucili, tymi ich liecili. Verili, vo Velkeho Ducha a ze vsetko zive aj nezive ma svoju dusu. Budem pouzivat spirit, lebo to slovo je take trefnejsie. Lov bizonov sa pripravoval cele mesiace, aj technicke veci, ale najma spiritualna stranka. Saman sa rozpraval s duchom bizona a ospravedlnoval sa u, ze ho musia zabit, aby mali co jest a duch bizona sa im ponukol. V kmeni boli urcene role. Mlady rychly chlapec bol "teliatkom" navnadou, ktora napodobnenim placuceho teliatka, zakryty kravskou kozou znepokojil kravy v stade bizonov a zvratil smer stada svojim smerom. Viete si predstavit tu odvahu bezat pred stadom rutiachich sa bizonov. Niekolko chlapcov si oblieklo koze vlkov a dostali sa za bizonie stado, aby mu zabranili otocit sa. Takto hnali splasene stado vopred vyznacenou cestou k utesu, kde niekolko prvych bizonov, kym sa spamatali sa zrutilo do priepasti, kde ich muzi z kmena dorazili. Cele to bolo znova sprevadzane duchovnymi ritualmi. BIzona spracovali do poslednej kosticky. Maso sa susilo, z casti ususenenho masa rozdrvenenho kamenmi na prasok a pomiesanim so susenymi brusnicami a cucoriedkami a roztopenym tukom sa vyrobil Pemmican, tukova, vitaminova a sacharidova bomba na tuhe zimy. Indiani nemali iny zdroj cukru, ani repu, ani trstinu, mozno nejaky med lesnych vciel. Dlhym varenim vdeli urobit jedlymi aj jedovate hluzy polnych lalii a inych hluzovitych rastli, varenim rozlozili polysacharid inulin na jednoduchsie a clovekom vyuzitelne cukry. Z koze bizona boli stany, saty, tasky, z kosti nastroje a zbrane.

WRITING ON STONE (Alberta)
Ak vlozite do googlu-obrazkov tento pojem, rozprestrie sa Vam seria obrazkov precudesnej krajiny okolo Milk river asi 350 km juhovychodne od Calgary na hranici s Montanou. Po nekonecnej ceste rovinatou preriou pretkanou farmami otvori sa pred Vami udolie rieky a krajina plna pieskovcovych utesov Hoodooos. Su to stlpy pieskovca opracovane silou vody a vetra. Vyzera to nesmierne bizarne a aj cloveku prozaickemu je jasne, ze toto je krajina duchov. V nej po tisicrocia nachadzli prerijni Indiani miesto pre svoje stretnutia so spiritmi. Na stenach pieskovca vyryli svoje dejiny. V udoli je kemp, kde sa da na brehu lenivej riecky stravit krasny cas. Vyslapete po jej toku a potom sa plavite na comkolvek lenivym prudom v skalnej uzine a kochate sa. Prejdete sa udolim Hoodooos a taji sa Vam dych, co ruka matky prirody dokaze vykuzlit. Od chaticky akehosi kulturneho centra, ktore citlivou recou exponatov hovori o miestnych Indianoch Vas jedna z nich, velka sneda Maja so zapletanymi vrkocikmi Rybany zoberie do jeepu a vezie niekolko kilometrov dovnutra ich uzemia, aby ste mohli sledovat niekolkotisicrocnu historiu vyrytu do skal, primitivne obrazky orla, ohen, bojovnici so stitmi, postavicky bojujucej so strkacom (je ich tam neurekom) az po vozicek s kolesami, kde zachytili prve auto, ktore sa tu objavilo. Rozprava pribeh svojej babky, ktora bola s mnohymi detmi odvlecena do internatnej skoly. Dievcatko s vetrom vo vlasoch, piesnami a rozpravkami svojho kmena v dusi zavrete do budovy, navlecene do civillizovanych siat, stratila svoju dusu, ako ju stratil cely jej narod. V dialke vycnieva zvlast cudne formovane bralo, akasi vysokansak stolicka nad nekonecnou preriou. Je to miesto tradicnych Vision Quest.

VISION QUEST
Hladanie vizie

Trva od 1 do 4 dni. Asi 15 rocny chlapec je nechany sam bez jedla a vody na opustenom magickom mieste. Spalujuce slnko prerie, sila obrovskeho zlateho mesiaca, mozno nejake halucinogenne rastliny, ktorych je tu neurekom, hlad, smad, strach, samota, tuzba tuto skusku prekonat vyvolava vizie, sny, v ktorych sa stretne so svojim straznym spiritom a ten mu odhali jeho buducnost. Po navrate do tabora porozprava svoje vizie samanovi a ten mu ich vysvetli, mozno mu da aj nove, ci dalsie meno. Vyrobi mu “na mieru” aj jeho medicine bundle, to vrecusko, co Indiani nosia na krku.

THE NAMING CEREMONY
Ceremonia mena
Rodicia poprosia medicinmana, aby nasiel meno pre ich novonarodene dieta. Ten to robi spojenim sa so Velkym duchom cez modlitby, postenim, meditaciou. Velky duch vyjavi medicinmanovi meno dietata. Na ceremonii mena medicinman vyfukne z fajky na vsetky svetove strany a vzdy zavola vybrate meno a vsetci ho nahlas opakuju a takymto sposobom spirits a zomreti predkovia to akceptuju, spoznaju tvar dietata prvykrat ako ziveho tvora a chrania ho az do smrti. Na tejto ceremonii 4 muzi a 4 zeny su vybrati za nieco ako krstnych rodicov a odvtedy sa zaprisahaju podporovat a viest dieta.

To je super :D