Zdena Salivarová - Honzlová

V nezabudnuteľnom príbehu Jany Honzlovej, neskádrovanej členky súboru piesní a tancov Sedmikrása, dokázala vtedy začínajúca autorka to, na čom stroskotali predtým i neskôr omnoho slávnejší a skúsenejší spisovatelia - pre dnešné i budúce generácie verne zachytila ​​a zviazala do do živého tvaru frašku zvanú "budovanie socializmu".
Román s výrazne autobiografickými prvkami začala písať Zdena Salivarová ešte v Prahe, dokončila ho až v Toronte, kam sa po roku 1968 presťahovala so svojím manželom J. Škvoreckým.

Kategória:

Komentáre

Toto je tak nenápadná a neznáma kniha, brožovaná a s nevýraznou obálkou, mala som ju doma dlho, kým som sa k nej dostala, ale je TAK OBROVSKÁ obsahom, no, treba si to proste prečítať...

Summer in Prag, tusim to mam tiez niekde zapadnute v kniznici, mozno ma to v anglictine nezaujalo, ani Solzenicyna nedokazem po anglicky. Pohladam a skusim preluskat. Od manzelov Skovoreckych som citala len ich posledne detektivky z ceskej komunity v Kanade, uz dost strasne, najma cestina, ale ani plot nie je bohvieco, ale s ich menom im to lahko prejde aj vyjde. Ja pridam dva filmy: Sama v case normalnosti, stoji za pozretie a potom taky stary poviedkovy Jak rodi chlap. Nasla som ho preto, lebo prvy pribeh je prvotina Trosky, tak som bola zvedava. Hovorim za seba: priserne, nechutne, primitivne, zeby az takymi sprostostami nas krmili?

Ľubka, neviem, od Škvoreckých som nečítala nič viac, tak nemám "merítko" na porovnanie jednotlivých diel, ale Honzlová ma chytila za srdce a to ma len tak hocičo nedostane.

Ono, mne nejde len o príbeh, ale aj o to, ako je napísaný.
Čeština je krásny jazyk a som vo vytržení napríklad pri Čapkových textoch. To čítam jednu vetu aj trikrát a vychutnávam si, ako krásne sú tie slova vybrané, poskladané, ako spolu ladia, to je podľa mňa umenie.

Raz som si kdesi v čakárni z nudy začala čítať jeho Záhradníkov rok (tú knihu milujem, čítala som ju X-krát), niekto ju tam nechal položenú, len bola v slovenskom preklade. Odložila som to naspäť po tretej strane, to bolo strašné (možno rovnako uvažoval pôvodný majiteľ tej knihy :-D).
Rovnako dopadol aj slovenský preklad Haška.

Myslím si, že akokoľvek dobrý preklad je furt len preklad a pokiaľ sa dá zohnať originál (a hlavne ovládam daný jazyk) tak treba čítať tak. (Preto aj sem dávam citáty od Čechov v češtine.)

Nikdy som nebola dlhodobo v cudzine, okrem slovenčiny žiadny jazyk neovládam tak dobre, aby som v ňom dokázala myslieť (to som sa kdesi dočítala, že nejaký jazyk ovládate až potom, ak v ňom dokážete myslieť), takže neviem, čo to robí s úrovňou materinského jazyka, ak sa človek pohybuje v cudzojazyčnom protredí a hovorí výlučne pre neho cudzím jazykom.
Zrejme ten materinský vtedy "zakrnieva".

A síce, asi ako u koho. Pamätám si, ako bol v TV rozhovor s Lendlom, keď sa niekedy v 1990 (alebo tak nejako) vrátil po pár rokoch do Československa a ten TAK voakal, až to uši ťahalo, ešte sa ospravedlňoval za svoj anglický prízvuk, že už to inak nevie. (Možno mu aj niekto uveril.)
A zase Tomáš Baťa ml. pri rovnakej príležitosti hovoril prekrásnou češtinou, takou "starou", bohatá slovná zásoba, perfektný prízvuk. A to nebol v Československu vyše 50 rokov.

No nič, tliapem o niečom, o čom v podstate nič neviem, tak si idem pohľadať na nete tie filmy, čo si o nich písala, keď nájdem a pokukám, dopíšem ;-).