Hrám sa

Vieš, v celej dedine nikto nemá kvety v oknách priamo do ulice. Vlastne skoro všade nie je v oknách vôbec nič. Ak už náhodou niekde sú aspoň nejaké muškáty, tak je súčasne pred domom oplotená predzáhradka.

My to máme tak - je cesta, potom 2 m široký pruh obecného trávnika, chodník, potom 1 m široký pruh nášho trávnika, a potom už je priečelie domu. Žiadny plot, žiadne ani symbolické oddelenie obecného od súkromného. Z chodníka stačí spraviť dlhší krok a stojíš priamo pri našich oknách, oči (priemerne vysokého dospelého) v úrovni okenných debničiek.

Inštalácia debničiek nám trvala tak dlho (doslova roky) z dvoch dôvodov:
1. na pruhu obecného trávnika rástli vysoké, široké a husté tuje;
2. mysleli sme si, že výsadbu v debničkách budú okoloidúci ničiť.

Na jar obecný úrad dal tuje vyrezať (chvalabohu, tuje sa mi nepáčia a ešte aj veľmi tienili), a ja som si povedala, že to treba aspoň skúsiť. Nakúpila som debničky a držiaky, MM to všetko nainštaloval, ja som vysadila kvety.
Na druhý deň ráno som odťahovala závesy a vravela si: "No, uvidíme, čo tam zostalo."

A bolo tam všetko.

Navyše, od jari ma priebežne na ulici (v obchode, na pošte...) pristavujú ľudia (na dedine sa všetci poznajú aspoň z videnia) a chvália a chvália. Aké to máme pekné, ako sa vždy kochajú, keď idú okolo.
Vytešujem sa z toho ako jojo :-).
No a keď mením výsadbu, idem do stále odvážnejších a žiarivejších kreácií.

Tichúčko pritom dúfam, že sa aspoň niekto pozitívne nakazí - a dá do svojich okien kvety tiež.
Tie naše sú totiž dôkaz, že to ide *good*.