Britská Kolumbia

Milujem vodu, jazerá, rieky, vodopády a najmä more. Keď sa len trošku dá, snažíme sa v lete vypadnúť aspoň na pár dní z našej prérijno-horskej, na vodné plochy pomerne chudobnej Alberty.
Toto leto sme sa vybrali na západ, do Britskej Kolumbie. Majú tam všetko. Oceán, jazerá, rieky, hory, príjemné podnebie a vo Vancouvri veľa, veľa Aziatov. Vancouver je typické veľkomesto, navštívili sme ho za dvanásť rokov tu dvakrát a viac nemám potrebu tam ísť. Takže tento rok len príroda.

Britská Kolumbia je najlepšou provinciou z klimatického hľadiska. Tomu však zodpovedajú aj ceny nemovitostí. Teda v jej obyvateľnej oblasti. V svojej rozľahlosti sa na severe divými lesmi ťahá k Yukonu a Aljaške. Žiť tam je pridrsné pre človeka ako ja, narodeného v tieni vinohradov.

Alberta je čistučká, uprataná provincia. Nedoziernu prériu rovnú ako dlaň, posiatu kravami, koňmi, balmi slamy a ropnými vežami vystrieda na západe hradba Skalnatých hôr. Úhľadne sa vypínajú po obidvoch stranách ciest, vytvárajúc kulisu dych vyrážajúcej fototapety. Ich končiare sa zrkadlia v rovnako čistučkých, studených jazerách.

Keď sa diaľnicou prešplháte cez zopár masívov, prekotúľate sa do Britskej Kolumbie. A obraz sa zmení. Tie isté hory a predsa iné. Akoby celá scenéria už cítila blízkosť oceánu, aj keď ešte vzdialeného stovky kilometrov. Úhľadnosť Alberty sa mení vo veselú akusi ľudskú neporiadnosť. Prísnosť štítov zaguľatí lesná prikrývka ako mäkký zelený filc. Vrchy na vás vyskakujú zo všetkých strán, jeden cez druhý. Vytŕčajú im do cesty neučesané ofiny listnáčov, či rovné štice ihličnanov.

Pribúda kvetov a vôní. Vysoká ružová ďatelina, margarétky, ľubovník, modré čakanky, kríky plné prečudesných bobúľ. Cédrové lesy s kmeňmi, ktoré neobjíme v kruhu niekoľko ľudí. Ich obrovské práchnivejúce pne porastené machom yvzerajú ako pokazené stoličky obrov, ktorí zanedbali zubnú hygienu. Mach prerastá lesy, parazituje na konároch. Lesy sa vzpínajú k nebu zelenými ramenami a pazúrmi v bizarných polohách. Mach tlmí zvuky krokov svojou pružnosťou a zem je porastená obrovskými papraďami ako v Jurskom parku.

A jazerá. Horské zelené oči obklopené mihálnicami cédrov skláňajúcimi sa až k vode. Alebo teplé jazerá Okanaganu s dvíhajúcimi sa suchými stráňami a skalistými brehmi pripomínajúce pobrežie Chorvátska. Ponoríte sa do ich vôd ako do chladivého hodvábu. Hladina sa roztvorí v zamatových vlnách.

A vodopády. Horské potôčiky veselo poskakujú po skalách. Ich sila závisí od množstva snehu a dažďa na horách. Malá bystrina sa v momnete zmení na neovládateľnú riavu nesúcu balvaný a bahno, ničiacu a zabíjajúcu všetko, čo jej pride do cesty. A niekedy bystrina priskacká ku skalnatému útesu a s hlasným hukotom sa zrúti do hlbín ako vodopád.

A oceán. Nedozierny Pacifik. V hlbokých jazykoch zálivov sa zahrýza do pobrežia. Vlnami naráža do kamienkov, kameňov a balvanov. Okolie je posiate ozrutnými kmeňmi bývalých stromov. Ich korene trčia k nebu do niekoľko metrových výšok pripravené pre obrov umelcov na obrovské samorasty. Oceán sa s nimi pohral ako so zápalkami. Kde tu ohromná sila vody rozomlela balvany na drsný piesok a s pomocou ľudskou vytvorila pláže omývané nikdy nie teplou vodou. Ráno sa na kopcoch okolo pobrežia prevaľujú kúdoly hmly ako ozrutné guče cukrovej vaty. Niektoré dni, a nie je ich málo, sa kovová obloha pritlači až ku hladine a mrholí a prší a leje a zase mrholí. Za hodinu, či dve sa kovová masa roztrhne a vykukne modrá alebo biela diera. Vystrčí sa slnečný štetec a premaľuje vlny zo sivej na modrú.

Celý stred Britskej Kolumbie je na stovkách kilometrov pokrytý suchými žltavými pahorkami občas vyrastenými na polokruhlé kopce pripomínajúce velikánske krtince. Pred jedenástimi rokmi tu zhoreli desaťtisíce hektárov lesa v neuhasiteľných letných požiaroch a kopce sa budú spamätávať desaťročia. Stráne sú kde tu porastené trsmi sivozelených krov pripomínajúcich divy rozmarín. Obraz krajiny je skôr mexický ako kanadský.

Ak je diva ruža symbolom Alberty, v znaku Britskej Kolumbie by mala byť černica. Provincia je hradbami černíc prerastená. Stovky kilometrov sa ťahajú popri diaľniciach, lemujú cestičký, oddeľujú kempovacie miesta v kempingoch, tlačia sa zo zeme v prachu na pätníkoch parkovísk. Ostnaté šľahúne sa plazia trávou ako špehovia, aby okupovali ďalšie územia. Na černicových pohoriach kvitnú ružové kvety, konáre sú obsypané zelenými aj červenými plodmi a najmä ovísajú pod ťarchou čierných ťažkých bobúľ prehriatych a dozretých slnkom. Keby bratia Grimmovci písali rozprávku o Šípkovej Ruženke tu, určite by to bola Ruženka černicová.