Diskusie, anketové otázky, pokecy a hádky

Dlhodobo si (nielen) vo virtuálnom svete všímam, aký zmätok majú mnohí ľudia v definícii pojmov:
1. (konštruktívna) diskusia,
2. odpovede na anketové otázky,
3. (nezáväzný) pokec a
4. hádky.
Bežne si jednotlivé pojmy zamieňajú (pokec vyhlasujú za diskusiu, diskusiu za hádku atď.), alebo ich dokonca považujú za synonymá.

Hľadala som na nete nejaký relevantný rozbor, nenašla som nič. Buď som hľadala zle (ak niekto na niečo natrafí, budem vďačná za link), alebo tomuto podivnému fenoménu (zatiaľ) nikto (v mne prístupných jazykoch) nevenoval pozornosť (čomu sa mi nechce veriť).
Je tiež možné, že vládne presvedčenie, že je to každému jasné, takže definície netreba.
Zjavne však treba.

*

1. Diskusia

Môže vzniknúť len (a výlučne) vtedy, ak:
- sa zapoja (aspoň) dvaja účastníci, ktorí majú na určitú tému iný pohľad
- a (čo je podstatné) sú ochotní ísť do konfrontácie (v tom najpozitívnejšom slova zmysle).

Čiže nestačí, ak Jano povie, že Slnko ráno vychádza a večer zapadá, a Mara odpovie, že sú dni, kedy sa tak nedeje. Máme síce dva odlišné pohľady na daný jav, ale diskusia sa nekoná, ak si Jano povie, že na to nemá čas a/alebo náladu, mykne plecom a ide si po svojom.
Jano (ak chce diskutovať) jednoducho musí argumentovať v prospech svojho pohľadu (ak pre mraky cez deň Slnko nevidíme, aj tak na Zem svieti). Ale ani to pre vznik diskusie nestačí, ak si Mara povie, že Jano je obyčajný truľo a nechá to tak.

Navyše, Jano s Marou si môžu dobre (a/alebo podnetne, a/alebo konštruktívne) podiskutovať, LEN ak sa držia preberanej veci a aspoň jeden z nich má k dispozícii (aspoň čiastočné) znalosti o preberanej veci.

Takže - ak sa nikto zo zúčastnených nič nové, zaujímavé či podnetné nedozvie, nejedná sa o diskusiu.

*

2. Anketové otázky

V tomto prípade je vhodné, ak sa zúčastní viac ľudí ako dvaja.
Jeden z pléna položí otázku, na ktorú vlastne neexistuje zlá odpoveď. Príklady: "Čo ste včera varili na večeru? Čo ste robili cez víkend? Kam idete na dovolenku?"
Skrátka - reč je o osobných preferenciách zúčastnených.

Zámer je baviť sa (zabiť čas, predstierať dianie, nejako sa spoločensky realizovať... atď.).
Nie dozvedieť sa niečo nové, zaujímavé či podnetné.

*

3. Pokec

Obdoba anketových otázok, len na rozbeh pokecu otázky netreba. Jeden zo zúčastnených (zase stačia dvaja) rozpovie akúkoľvek banalitu (čo sa mu stalo ráno, včera, na dovolenke; čo čítal v novinách, videl v telke; čo urobil jeho kolega...), druhý na to reaguje.

Na rozdiel od diskusie je pre pokec nutné, aby nevznikla konfrontácia. Účelom pokecu je totiž zase len zabaviť sa (zabiť čas, predstierať dianie, nejako sa spoločensky realizovať... atď).
Čiže ak si aj druhý (po)myslí, že príhoda prvého je hlúpa, trápna, nezmyselná ... (doplň čokoľvek konfrontačné), nepovie to nahlas. Trepne prvú spoločensky prijateľnú (čiže prísne neutrálnu) hlášku, ktorá mu príde na um (zaujímavé... to sa stáva.... nuž, deň blbec má občas každý...).
Pre pokec je ideálne, ak na prvého príhodu o čomkoľvek druhý reaguje: "To sa stalo aj mne (susede, kolegovi)... " (a nasleduje presný popis udalosti, vrátane miesta a času deja, všetkých svedkov spolu s ich rodinnou anamnézou...atď.). Prvému je celá udalosť druhého vcelku ukradnutá, ale čas pekne (a hlavne spoločensky prijateľne) plynie.
Do tejto kategórie patria aj rozhovory o počasí, spoločné pohoršovanie sa nad cenami, politikou, výkonmi športovcov všetkého druhu, pomermi v štáte a tak ďalej.

Pri pokecoch sa síce nikto nedozvie nič nové, zaujímavé či podstatné, ale tak komu by to vadilo, že?

*

4. Hádka

Znova sú potrební aspoň dvaja aktéri.
V reále je hádku dosť ľahké diagnostikovať - zvyčajne sa totiž odohráva podstatne hlasnejšie ako bežný rozhovor, navyše zúčastnení často prudko gestikulujú, rôzne okolo seba (či od seba a k sebe) pobiehajú, v najvážnejších prípadoch sa priamo (rôznymi spôsobmi) atakujú (fackujú, buchnátujú...).

Vo virtuálnom svete je určenie hádky neraz podstatne zložitejšie. K dispozícii je totiž len 7% informácií, ktoré chcel pisateľ odovzdať (na rozdiel od reálu, kedy vnímame aj tón a intenzitu hlasu, výraz tváre, reč tela...), čiže sa pomerne bežne stáva, že čitateľ si doplní 93% nesprávne.

Takže ak sa Jano a Mara nebudú rozprávať, ale písať si na nejakom diskusnom fóre, môže sa stať, že to bude vyzerať nejako takto (a je to veľmi vysoká pravdepodobnosť):

Jano: Slnko ráno vychádza a večer zapadá.

Mara: Sú dni, kedy sa tak nedeje.

Jano sa poteší: "Skvelé, iný názor, môžeme diskutovať!" (Koniec-koncov, je na diskusnom fóre a kvôli diskusiám tam Jano chodí).
A napíše: Ak pre mraky cez deň Slnko nevidíme, aj tak na Zem svieti.

Mara sa napaprčí: "No jasne, Jano, ten musí mať vždy pravdu a posledné slovo k tomu! Však ja som tu na to, aby som napísala svoj názor, nejaké námietky ma nezaujímajú!!!"
(Tu máme prvú komplikáciu, pre ktorú sa diskusia nemôže konať - Mara si podstatne mýli diskusiu s pokecom.)
Ale Mara nechce byť za konfliktnú, tak (v zmysle pravidiel pokecu) odpíše (relatívne) zmierlivú odpoveď:
To je len tvoj názor.

Jano sa začuduje: "A koho asi tak by mal byť, však som to napísal ja, tak asi bude môj..."
Ale stále chce diskutovať (šmaria, však JE na diskusnom fóre) a tak znova argumentuje:
Isteže, a ten sa opiera o fakty - ľudia už lietajú do vesmíru, kozmonauti urobili fotografie Zeme aj Slnka, máme Hubblov teleskop.... už Kopernik.... kilometer ďalších (zvyčajne pre mnohých čitateľov veľmi zaujímavých) a K VECI faktov.

Mara sa už naozaj naštve, ale stále chce byť pred čitateľmi "pekná" a tak vytiahne svoj "tromf": Ja som tu napísala len svoj názor!!!

Jano nevychádza z údivu: "Na to by som asi naozaj neprišiel, keby mi to Mara nenapísala..."
Ale slušne (a stále k diskusii smerujúco) odpisuje: Jasne, a ja by som bol veľmi rád, keby si mi vysvetlila, prečo si myslíš, že niekedy Slnko na Zem nesvieti.
(Jano by to naozaj rád vedel, navyše otázka PREČO je v diskusii priam nutnosťou.)

Mara zrejme sama netuší, prečo si to myslí; a v rozčúlení by na to neprišla, ani keby chcela; a ona vlastne nechce, jediné, čo chce, je konečne to natrieť Janovi:
Ty taký a onaký, toto robíš vždy, čo si to vôbec dovoľuješ, ja som len napísala svoj názor a tvoj ma vonkoncom nezaujíma, kedy konečne začneš druhých rešpektovať, sa umravni a choď sa hanbiť do kúta - UŽ AJ!!!

Teraz sme sa k tomu dostali - na nete je spoľahlivým znakom hádky, ak (aspoň) jeden z účastníkov prejde k osobným útokom.
(Pomôcka - osobný útok je, ak sa zúčastnený nevyjadruje k danej téme, ale k tomu druhému, hodnotí jeho konanie, spôsob komunikácie, slovník, pravopis, vek, výzor... čokoľvek súvisiace s jeho osobou; pričom sú tie vyjadrenia takmer výlučne negatívne až hanlivé.)

Jano má teraz tri možnosti:
- buď začne jednať v štýle oko za oko, zub za zub,
- alebo sa pokúsi (nejaký čas) vysvetľovať,
- (a ak to nezaberie, alebo rovno prejde k tretej možnosti, a síce, že) sa na to vyprdne.

(Mimochodom, znakom dobrého a skutočného diskutéra býva, že zvyčajne volí možnosť dva alebo tri.)

*
Toľko k rozlišovaniu pojmov.

Samozrejme, na anketových otázkach a pokecoch nie je nič zlé. Aj to treba. Niekedy aj nejaká tá hádka môže vyčistiť vzduch. A ak je na diskusnom fóre prevaha (alebo aspoň cca polovica) príspevkov skutočnými diskusiami, je všetko v poriadku.

Priekak je, ak naštvané Mary dokola atakujú diskutujúcich Janov, a tí sa na to po (rôzne dlhom) čase vyprdnú nadobro.
Skutočný priekak však je, ak sú na diskusnom fóre len pokecy a anketové otázky.
(Pozor - je treba rozlišovať medzi diskusným fórom a osobným blogom; ako príklad toho druhého kľudne môžem menovať tento môj.)

*

A teraz otvorená otázka do pléna: ČO STRAŠNÉ urobil Jano?