Neil Douglas-Klotz - Aramejský otčenáš

Duchovné tradície Blízkeho východu poukazujú na to, že na každú vetu svätých učení je potrebné nazerať aspoň z troch hľadísk: intelektuálneho, metaforického a univerzálneho (alebo mystického). Z prvého zvažujeme vonkajšie, doslovný význam, z druhého skúmame, akým spôsobom sa nám príbeh môže stať podobenstvom pre náš život alebo život spoločnosti. Z tretieho dospievame k prežitiu pravdy, na ktorú skúmaná veta Písma mieri. Tu musíme ísť až za slovné pochopenie a obsiahnuť aj bezslovnou skúsenosť, na ktorú živé slová mystikov ukazujú. Pre mystika z Blízkeho východu, ako bol Ježiš, sa tieto hľadiská navzájom nevylučujú. Je preto dobré mať na pamäti všetky možné významy posvätných slov modlitieb a nechať ich na seba pôsobiť .

Podľa Fabre d'Oliveta spočíva tragédia moderných prekladov biblie cez gréčtinu, jazyk úplne odlišný od hebrejčiny a aramejčiny Ježišovho pôvodného jazyka, v dôslednom oklieštení mnohých významových rovín jednotlivých výrokov iba na materiálne a celkom konkrétne pojmy. Na rozdiel od gréčtiny nemá aramejčina žiadnu ostrú deliacu čiaru medzi prostriedkom a účelom, medzi vnútornou kvalitou a vonkajším jednaním. Hranice medzi "rozumom" , "telom" a "duchom" tu vôbec nie sú prítomné. Neprirodzené vzájomnej odlúčenie Boha, prírody a človeka, neznáme ľuďom, ktorí žili zviazaní so zemou, sa vkradol aj do nášho jazyka. V porovnaní s gréčtinou a našimi modernými jazykmi poskytuje aramejčina plynúcu a celostnú víziu kozmu.

Preklad Otčenáša , Blahoslavenia a troch ďalších Ježišových výrokov z evanjelií z aramejčiny, pôvodného Ježišovho jazyka, vydal Neil Douglas - Klotz. Originálny aramejský text, komentáre a modlitby tela. Predslov Matthew Fox .

Časť knihy nájdete tu:
http://eprakone.wordpress.com/2014/03/14/abvun/
http://eprakone.wordpress.com/2014/03/17/tuvvejhun/

Kategória:

Komentáre

Nepokladám sa za veriacu (v zaužívanom slova zmysle), ale sväté písma všeho druhu si vždy rada prečítam. Tento preklad je naozaj veľmi zaujímavý, vlastne je to o niečom úplne inom, ako prezentuje kresťanské učenie.
(Začínam chápať, prečo asi som tomuto náboženstvu nikdy nerozumela BiggrinBiggrin :-D)

Práve som našla krásnu recenciu na túto knižku.

Jaroslav Dušek: Směšné zázračné bytosti

Jsme směšné bytosti. Z jednoho úhlu pohledu. A zázračné z druhého. Pachtíme se za poznáním a přitom zapomínáme, že ve svých tělech, v tkáních, v krvi a v kostech, ve všech buňkách těla neseme dávná poselství. Máme to všechno ještě před nosem, uvnitř sebe sama, je to stále k mání a my přesto dáváme přednost nekonečnému zkoumání a dobývání vnějšího světa. Podléháme lákadlům. Z radostného poselství se tak krok za krokem stává tajemství. Necháváme si tak snadno odvést pozornost od svého vnitřního pokladu, až vzniká mylný dojem, že si to snad zasloužíme. Pravím: nezasloužíme. Jsme tak jen ze záhadných důvodů od dětství vedeni. K dřímotě ve hmotě.

A protože naše vnitřní bytost ze své povahy touží po probuzení, míváme občas zvláštní naléhavé sny, touhy a nápady, které se zhusta neslučují s naší vypěstovanou představou o sobě samých. To naše duše ve dne v noci zpívá. Její zpěv je jemný. K dobrému poslechu bývá zapotřebí se poněkud ztišit. Naladit se na ni. Po špičkách vstoupit do vnitřního chrámu a naslouchat.

K takovému ladění může sloužit příhodná mantra či modlitba, která je schopna rozpustit všechna ta zaklínadla a smutky všedního dne. Která nastaví zrcadlo všem našim domnělým povinnostem. Ale kde ji hledat? Jak najít tu pravou?

Zdědili jsme úžasné staré knihy, které ukrývají tajemná poselství a mohou se stát vodítkem pro vnitřní cestu. Lačně v nich pátráme po návodu. Ale jejich výklad bývá nesnadný. Protože už neznáme ten pravý jazyk, tu řeč, to původní znění. Máme zápis a často spíš překlad toho zápisu. Pokoušíme se ho nějak vyložit, ale zapomínáme či neumíme nechat jej zaznít. Před několika dny se mi dostala do rukou pozoruhodná knížečka badatele v oblasti náboženství a psychologie, pana Neila Douglase-Klotze. Jmenuje se Aramejský Otčenáš. Přeložil tuto známou modlitbu a další Ježíšovy promluvy přímo z aramejštiny, tedy z Ježíšova rodného jazyka. A v komentářích dokládá překvapivou mnohost osvobozujících významů, které původní texty nesou a které bývají v obvyklých jazykových převodech opomenuty, nepochopeny či dokonce zastřeny. Ukazuje hravost a vrstevnatost aramejštiny. Její energetickou mohoucnost.

S úžasem v ní listuji. Pokud jste dočetli až sem, myslím, že je určena i vám.

Pomerne nedavno som na toto na eprakone tiez narazila a bola som ocarena. Nejako sa mi to spojilo s filmom The Man from Earth http://www.imdb.com/title/tt0756683/. Celkom pekne je si to aj vypocut. Na youtube je niekolko verzii, je to upokojujuce, mantricke, aj keby clovek textu nerozumel. http://www.youtube.com/watch?v=vFgQpZ1IuJY#t=12

Pozemšťan je skvelý film, ešte ho tu nemáme, idem pridať.

OČARENÁ je presne to slovo, ktoré pocit pri čítaní (počúvaní) tých textov plne vystihuje Yes 3

Medzitym si postovala Duseka, Precitam neskor, idem uz konecne intenzivne varit Smile Zmeska pripravy nedelnej vecere s aramajskym otcenasom a povolebnych debat, je riadne trafena Smile

Verím Biggrin

Ďakujem geo, toto som potrebovala. Tiež sa nepovažujem za nejakú veriacu. Ale tieto preklady sú skvelé. Prečítala som si zatiaľ prvý link. Páči sa mi. Bibliu mám prelúskanú, na príprave na konfirmáciu som "trápila" nášho kňaza tým, že som citovala niektoré pasáže z biblie, ktoré sa nezhodovali s realitou. Napr. hneď prvé: Starý zákon, vyhnanie Adama a Evy z raja a narodenie ich synov a keďže boli prví ľudia na svete, nechápala som ako je možné, že si mohli brať ženy z iných kmeňov??? Odpoveď nášho pána farára bola: Stala sa chyba pri preklade. Toť vsjo k vysvetleniu a je tam tých nepresností veľa. :o) Vraj všetko veľmi prežívam Biggrin

Ja som Bibliu čítala prvý krát až v dospelosti a doslova som neverila vlastným očiam. V priebehu rokov som potom nepresnosťami, nelogickosťami a vyslovenými bludmi v Biblii fest potrápila viacerých kňazov a kazateľov rôzneho druhu, aj pomerne dosť veriacich. Tí poslední takmer vo všetkých prípadoch pripustili, že Bibliu nikdy nečítali (a mám podozrenie, že tí zvyšní to iba nepriznali).

Prekladateľská chyba v oficiálnej Bibli je hneď v prvej vete: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
V origináli je výraz elóhím, čo je množné číslo slova el - boh. Čiže žiadny jeden Boh, ale bohovia.
Chyba je aj v označení Márie ako panny, lebo v origináli je slovo almah, čo znamená mladú ženu. Panna je v hebrejštine betulah.

A tak ďalej a tak ďalej, to by bolo nadlho, nebudem prudiť aj tu Biggrin

Hehehe, ale nedalo mi to, spýtala som sa pána Googla, či nájde nejaký súhrn - a tu je celkom obsažný pokec, ak by sa niekomu chcelo v tom hrabať: http://www.myty.cz/view.php?cisloclanku=2007030011

Ha, ja som vedela, že Ty mi niečo ešte vykutíš, super. Keď dovarím a dopečiem, tak sa do toho pustím, ak ma teda nezamestná Dodko, lebo stále chce vyrábať ozdoby na Veľkú Noc, tak... ale zasa nás to baví, len potom málo chodíme von, resp. doobeda bol vonku aj poobede, len so mnou bol iba vo fitku Lol
Minule som tiež jednu veriacu kamarátku trápila s vysvetlením, prečo nám farári, kážu vydať sa, keď ani najsvätejší pár nebol oficiálne pred cirkvou zobratý a dieťa sa teda nenarodilo z manželstva. Bolo mi to šalamúnsky vysvetlené: U Židov bol taký zvyk, že ak si chcel muž zobrať ženu za manželku, tak jej vraj postavil dom. Jozef Márii dom postavil, ale nikdy sa do neho nenasťahovali, práve kvôli sčítaniu ľudu. Hmmmm, čo Ty na to? nechcem teraz podrývať manželstvá uzavreté v kostole, ale nemyslím si, že toto presne boh žiadal. Manželstvo si podľa mňa už vytvorila cirkev, lebo jej to tak vyhovovalo. mohli lepšie kontrolovať svoje ovečky a zabrániť tak promiskuite, ktorej tak-či tak nezabránia, lebo sa to jednoducho nedá. Smile