Blízke stretnutia prvého druhu...

...alebo Nič nie je náhoda...
S týmto sa potrebujem s vami, priateľky moje, podeliť, nedá sa mi ináč a verím, že sa budete tiež tak usmievať, ako som sa usmievala ja včera
Včera ráno som dofrčala s mojou Evičkou do Bratislavy, mala tam fotenie, čiže som mala celý deň pred sebou a pre seba. Dumala som, či osloviť známe bratislavské duše, žiadať ich o rande v piatok, v čase pracovnom, čiže vyťaženom a nie veľmi vhodnom na nejaké dušehojivé stretnutia.
Predsa len som brnkla kamoške, spolužiačke z gympla, žijúcej v BA už dlhé roky. Naše priateľstvo, pestované prakticky od detstva, vydržalo všetky možné úskalia, prerástlo hranice bežného priateľstva, aj v srdciach našich rodičov sme vlastne ich ďalšie deti... Dnes sa stretávame aj s rodinami, nemusíme sa pred sebou na nič hrať, je to hádam jediná duša na svete, pred ktorou poviem čokoľvek a viem, že som pochopená a prijatá. Sme však spolu, vzhľadom na vzdialenosť a pracovnú či rodinnú vyťaženosť pomerne málo (ale keď sme, spoločný čas využívame naplno ). Nuž tak som jej brnkla s tým, že buď môže, alebo nemôže. A nie je, myslím si, náhoda, že práve včera, uprostred pracovnej doby - MOHLA! Mala okno, ináč máva klientov až do večera každý deň! Tak sme si dali rande, reku ozve sa, keď skončí a dofrčí za mnou do Avionu.
Ale nie o tom som vlastne chcela, iné ma včera príjemne šoklo .
Čas do stretnutia s ňou som sa rozhodla stráviť v Ikei. Reku, naraňajkujem sa tam, pochodím, poobzerám, utratím nejaké tie groše manželove . Ešte predtým som sa povozila po Bratislave, čas bol mladý, Ikeu otvárali až o 9,00, však nebudem stáť na parkovisku, nie? Viezla som sa smerom na Mlyny, nič mi to však nehovorilo, duša nepišťala za starými vysokoškolskými časmi, fakt nie... Reku nejdem to siliť, umelo vyvolávať sentiment, ktorý nie je... Bola som v Ikei medzi prvými , niekto to otvárať musí, že áno
Dala som si fajné zdravé raňajôčky, bez náhlenia, komótne a teda že idem ja medzi tie regály, obzerať, kochať sa, však času mám dosť . Urobila som asi 10 krokov a neuveríte: oproti mne ide ANKA!!! Georgína v plnej paráde!!! Tak to je to, čo si myslím, že nemôže byť náhoda! Myslela som veru cestou na ňu, ale reku nejdem volať, má určite čo robiť, nebudem jej režim búrať... A aha! Keby sme sa dohodli, tak to takto nevyjde! Tak sme sa veru zvrtli na opätkoch a zaparkovali v pohodlných kresielkach na kávičke a výbornom koláčiku . Juj, či mi to dobre padlo, dušu potešilo .
Istežeee, potom sme aj medzi regály vybehli a prevetrali kreditky - ináč, tá dekorácia, čo si mi poradila, Anka, je krásna, presne pasuje, kam má , kaktusík sa Samkovi veľmi páčil a potešil jeho detskú dušičku v jeho , vraj smutnom dni. Všetko, je, ako má byť
Takže tak, dievčatá, prežila som včera v Bratislave dve príjemné stretnutia, môj čas bol zmysluplne vyplnený . Podvečer som naložila unavenú dcéru do auta a s dobrým pocitom v srdci som odjachala smer Žilina .
Ďakujem, za včerajšok , životu aj mojim blízkym dušiam