Základný príjem

Polovicnym sposobom toto funguje v Anglicku. Nie oddelenie prace od od penazi,to nie.

Lenze,v Anglicku bude kazdy byvat a jest,ci uz robi alebo nie. Pokial pracujes,platis byvanie. Ak nemas robotu,najomne ti zaplatia,dokonca aj v Londyne,kdekolvek. Su pravda limity na najomne,ale stale to pokryje slusny dom s detskou izbou pre kazde dieta,ak rovnakeho pohlavia,tak sa o izbu delia atd,jasne smernice na vsetko. A samozrejme dostanes peniaze na dostojne prezitie.

Toho dna,ked som si uvedomila,ze sa mi nic nemoze stat,ci uz robim alebo nie,som precitila neskutocnu istotu. Vedela som,ze jednoducho budem mat kde byvat a budem mat co jest,nech by sa stalo cokolvek.

To potom dava cloveku moznost sa realizovat.

Tak tuto som trochu stratená, ja stále fungujem v móde, že čo si neurobím, to nemám, čo si nezabezpečím, to nemám a na čo si nezarobím, tak na to nemám, a strach mám stále, čím som staršia, tým väčší.....
V svojom živote som už robila kadečo, lebo som cítila potrebu, kvôli rodine, prežitiu, a ani jedno nesúviselo s druhým, vždy to boli výzvy, vždy to bolo stresujúce a ja som králik ustrašený, ale bolo treba, tak som do toho šla.....

Myslím si, že u nás momentálne nie je taká atmosféra, o práve na základný príjem, škoda hovoriť, aby to fungovalo, musel by byť funkčný, spravodlivý a ozaj dobre vymyslený sociálno - právny systém, tuto u nás v Kocúrkove, to je ozaj len snová predstava

Sú tí, čo právo majú a paradoxne iní, rovnako právne umiestnení, právo nemajú, tuto v realite je to iné, môj kamarát sa dostal do situácie, že jeho žene zrušili invalidný dôchodok, lebo ktosi kdesi tam v absurdnom socsvete skonštatoval, že pokročilá skleróza multiplex, sa dá liečiť....ozaj....vážne,

a teda o práve či nepráve je u nás myslím zbytočne hovoriť, ak zrazu neexistujeme, lebo niekto nás počítačovo umrel, a dokazujeme, že náš 156 ročný príbuzný, je SKUTOČNE mŕtvy, a hádame sa so sociálkou, ktorá nášmu 4 mesačnému dieťaťu prisúdi tituly doc. ing csc, a požaduje nedoplatky na sociálnom poistení, v totálnom bordeli sa žiadne skutočne objektívne právo nedá uplatňovať.....
Som vo veku, keď mi moji rovesníci hovoria, o hororoch, ako im vracajú rodičov s preležaninami z nemocníc, so žiadnym právom na slušné dožitie, lebo právo máme len na plienky, ale nie na dýchacie prístroje, aj posteľ sa dá, cez charitu, aj opatrovateľka, aj ošetrovateľka, a moja o 40 kilo schudnutá kamarátka mi povedala, že miluje svoju mamku, a že si želá každý deň s ňou zomrieť, má tuším o 2 eurá viac, na právo byť slušne zaopatrená, a novelizácia zákona, kedy sa stupeň odkázanosti, mení tak, že do slušného penziónu môže ísť len človek, pomaly dementný, na hadičkách, s odôvodnením, že si senior má užiť čo najviac rodinnej pohody s deťúrencami....
aký to paradox, deťúrence MUSIA do roboty, aby zabezpečili antidekubitové matrace, cikacie kresielka, vozíčky, a opatrovateľky.....a štát im dá akurát tak dobrú radu a osemsto tlačív na vyplnenie, a z penzie nič, to je nič,
Tento štát nemá záujem o vzdelanie, lebo nemá pre mladú generáciu žiadne uplatnenie, len ako povedal Fico, potrebujeme sústružníkov a murárov, ale zároveň ich tento štát núti ísť na živnosť a platiť odvody a dane, nehorázne, tento štát nemá záujem o ľudí okolo 60 rokov, je to zbytočný balast a nič pre nich nerobí, tento štát má právny systém taký, že je to akurát bulvárna sranda, tu proste nemáme nárok na nič, jediným nárokom, ktorý si môžeme bezbreho uplatňovať, sú naše povinnosti....

A tak sme dopadli, neviem čo bude, viem, že kým budem žiť, tak sa budem snažiť, v tomto štáte, neuplatňovať si právo na nič, ani rodinné príspevky som tuším nikdy nemala, lebo som tým tak nejako neviditeľnejšia a právo štátu siahať mi do bezvedomia do kešene, bude o to menšie, o čo neviditeľnejšia budem ja......a možno prežijem v zdraví

Dnes vecer diskutujem s tebou babun,hm? Mimochodom,mam ta velmi rada,vies o tom?skoda,ze tu nie je instant messaging,niekde na kraji,takto pisem do prispevkov,sorry Anka.

Ked si odisla z nm,chybala si mi,aj som sa vybrala na tu blog webstranku,bolo to zlozite hladat prispevky a nechala som to tak. A potom zrazu z cista jasna,Anka si zalozi svoju stranku a koho tu nevidim? Babun. Co ma byt,bude. To je aj moj pristup k tomu,co sa tyka materialna. Nenaham sa a nebojim sa. Viem,ze vsetko,co potrebujem,si ku mne cestu najde. A veci naozaj prichadzaju lahko,bez namahy.

Bola som doma so synom,5 rokov,potom jedneho dna som si vyukladala v hlave,ze chcem ist do roboty a chcem robit v skole/ syn prazdniny,mozem s nim byt doma/. Dalsi den som ho zaviedla do skoly,zasla sa spytat na office,ci nemaju nejake miesto v kuchyni,mali ine miesto,starat sa o triedu cez obednajsiu prestavku. Pomoooc,co ja s tymi detmi urobim?? Ok,beriem. O polroka sme sa rozisli s muzom,najomne som mala stale zaplatene,robila som hodinu a pol na den. Ze ci vraj by som sa nechcela starat o 'special need' dievca. Hm,ok. A nie je to len o peniazoch,ta robota bola uplne presne to,co som potrebovala,aby som sa mohla posunut.

Alebo ine,takych veci sa mi stava vela. Chcela som stojan na kvety do rohu,nikde taky nemali. Ok,budu tam policky. Mam niekolko kamaratok,ktorych muzov si priebezne poziciavam,haha,zabit klinec do steny a tak. Tak som zavolala jednemu,ci mi teda namontuje tie policky,ktore som este nekupila. Jasne,pride pozriet. Prisiel,poobzeral a hovori,pocuj,posielaju mi balik z Polska,u nas predavaju take stojany na kvety,do rohu:)

Ja citim taku istotu,co sa tyka materialnych veci. Jednoducho viem,ze vsetko,co potrebujem,ku mne pride,lahko. Je pravda,ze som v Anglicku. Na Slovensku som taku istotu nikdy necitila.

Ten pocit by som dopriala kazdemu.