Peniaze ako dlh

Originálny názov: Money as Debt
Kanada, 2006, 47 min

Réžia: Paul Grignon

Chcete vedieť, čo je skutočnou príčinou finančnej krízy? Stále nemôžete pochopiť, prečo ceny neustále stúpajú? Ak áno, tak najskôr musíte vedieť, akým vlastne spôsobom funguje finančný systém, kde a ako vznikajú peniaze a kredit, a na akých princípoch fungujú banky. Dokument Paula Grignona s názvom "Peniaze ako dlh" vysvetľuje veľmi jednoducho a efektívne spôsob fungovania dnešného bankovníctva.

Kategória:

Komentáre

Wau,bolo mi jasne, ze banky davaju uroky na sporiacich uctoch z urokov, ktore dostanu z poziciek, ale kto by si bol pomyslel, ze si mozu vymysliet peniaze.

Inac, ja som zasadne clovek, ktory si nepoziciava, radsej pockam a nasetrim si/ nech banka dava na urokoch mne a nie naopak/, okrem hypoteky, pravda, co nie je mozne nasetrit

Doteraz som to presne nepochopila a neviem to presne objasnit a ani obhajit, ale sokovana som bola, ked som sa stazovala jednemu znamemu, ze sme si zobrali medziuver, teda vlozili sme pol penazi, dali nam pol penazi, a platili sme mesacne velmi dost, pozicali sme si na strechu.....a ja som nechapala, preco nam z toho uveru ani moc nic neubuda, a bolo mi povedane zhruba toto:

Ozaj je to velmi laicke a mozno som veci zle pochopila, a je to uz davno, lebo od vtedy by ma nikto nikdy neprinutil, si zobrat pozicku, radsej budem travu spasat, ale asi takto:

My sme preskocili tu akoze setriacu fazu, mali sme pozicku v stavebnej sporitelni, mali sme si nasetrit, pol toho, co sme potrebovali, a pol toho by nam dali....
Ale my sme rovno vlozili to, co sme mali setrit, a pol toho nam dali akoze teda hned, ale aby sme boli v obraze, jednalo sa o 400 tisic, a to iste sme dostali, splatky 5500 mesacne, ale ked som si pozerala co mame este platit a ako, tak mi to nesedelo, nejako sme stali stale na mieste, a tych 400 tisic vyzeralo, ze nesplatime nikdy, a potom prisiel cloviecik, co tomu trochu dost rozumel, a povedal nam, a opat zforaznujem, je to davno, a uz to nemusi platit, ale takto to zhruba bolo....
My sme si mysleli, ze percenta sa vypocitavaju zo sumy, co sme si pozicali, ale nie, vypocitavali sa z celej sumy, cize 800 tisic, teda aj z tych penazi, co sme tam vlozili kes, a splatka....to bola druha kapitola, najprv sa vypocitali veci, co musime platit, a az potom sa odpocitavali veci, co sme uz zaplatili, teda, zaplatili sme tych 5500, povedzme v juli, nacas, ale zo sumy, co sme boli dlzni, sa NAJPRV vypocitali dlzne percenta, pripocitali sa k sume a AZ potom sa odpocitavala splatka....
My sme s babunom vybielili vsetky vkladne knizky a okazite, ak sa to dalo, sme to zaplatili naraz....aj tak sme to preplatili asi o sto tisic, tu pozicku...
geo, mozno by to bolo zaujimave, venovat sa tomuto, ako to je s úvermi, na čo si dávať pozor, a pod...ja som v tomto neinformovaná, lebo ja si už pôžičku v živote nezoberiem, ak by to teda nebolo o živote a smrti....

Ten film bol trosku o inom.

Rozumiem ale tomu,co hovoris. Pozicky funguju bezne takto - pozicias si povedzme milion,v slovenskych,s urokom 10 percent. Prvy rok si dlzna milion plus 100 000. Ak ten milion splacas po povedzme 10000 mesacne,prvych 10 mesiacov si este nesplatila z pozicky nic,az posledne 2 mesiace si splatila 20000. Si dlzna este stale obrovskych milion minus iba 20000. Banke si dala sice 120 000,ale z tvojho dlhu to ubralo len 20000. Dalsi rok to iste. Prve roky splacania pozicky splacas vacsinou utoky.

Velmi laicky odhad- milion pozicane na 30 rokov - po 30 rokoch si banke dala asi 3 miliony.

slniecko, dakujem za objasnenie, film som nevidela, len som sa chytila na tie pozicky, je to ozaj strasne...radsej zostat chudobny,.....

Babun, povedz mi jeden rozumný dôvod, prečo človek, ktorý pracuje, má zostať chudobný.
Myslím človeka, ktorý niečo pre druhých reálne vytvára - či už pestuje zemiaky, alebo obkladá kachličkami kúpeľne.

Naproti tomu človek, ktorý nevytvára nič, len ťuká do klávesnice PC a presúva sem a tam virtuálne peniaze, ten sa má ako prasa v žite.

Ten filmík je vlastne len úvod do problematiky, pozri si to, nie je to tak dlhé.
Ja sa v tom ryjem už nejaký ten piatok a to, čo zisťujem, je čoraz obludnejšie. Žijeme v obrovskom podvode, ťahajú nám pred nosom mrkvičku ako somárikom. "Aha, ten je úspešný, henten je úspešný, čo si dokázal ty? Nič, si NULA! MUSÍŠ byť dostatočne usilovný a pracovať ešte viac!"

Ale tak to nie je. Nefunguje to. Celé zle.
Štát nás okráda o polovicu nášho príjmu (to sú všetky tie dane, odvody, poplatky a, samozrejme, DPH - deň daňovej slobody sme minulý rok mali UŽ 1. júna), za čo máme jedno veľké NIČ.
V tomto štáte vôbec nič nefunguje - cesty sú rozbité; zdravotníctvo je na smiech (či skôr do plaču); o školstve radšej pomlčím; stále viac ľudí sa prepadá pod hranicu chudoby; každý štvrtý dôchodca je v exekúcii; všade je neskutočný bordel, ale byrokracia kvitne; právo sa prakticky nedá vymôcť a panáčikovia na hradnom vŕšku vymýšľajú čoraz nezmyselnejšie zákony.

Zvyšok našich poctivo vydretých peňazí vycucajú banky. Keď nie priamo, tak nepriamo. Spotrebiteľ totiž v konečnom dôsledku musí splatiť úvery, ktoré si zobral pekár na vybavenie pekárne, krajčír, obuvník....

Pritom to, čo považujeme za peniaze, sú len farebné papieriky s napísanými číslami, kryté vzduchom. Cez 90% týchto tzv. peňazí sú vyslovene virtuálne, existujú len v počítačoch. V každom štáte na svete je reálnych bankoviek a mincí stále menej a menej a usilovne sa pracuje na tom, aby zmizli úplne.
To sa ešte len s nimi bude dať "čarovať"!!!

Chcem napísať o "peniazoch" (aj o hypotékach a dlhoch a úrokoch) samostatný článok, len ešte neviem kedy.

geo dobre si to napísala, a rozumiem tomu, a vraciam sa aj k iným tvojim príspevkom, a možno je to tým, že ja už mám ozaj len pár rokov do dôchodku, a tak každá rozmýšľame trochu iným smerom....
Všetko čo si napísala, je svätá pravda, ale čo s tým? Konkrétne čo s tým? Ak sa trošku vžiješ do mojej kože, tak možno pochopíš, že kým ty sa pozeráš na problémy z uhľa pohľadu, AKO BY TO MALO BYŤ, tak ja už, v rámci zdravého rozumu, a pudu sebazáchovy, sa pozerám na veci z uhla pohľadu, AKO TO JE....
Samozrejme že nás štát okráda, všetko je zle, zdravotníctvo na milú jarmilu, ale ja už nemám čas, ja sa musím už teraz zabezpečiť...
Teda nemôžem sa príliš zamýšľať, ako zle je dnešným dôchodcom, a sú na hranici biedy, a aj iné oblasti sú katastrofa, ak by som to vedela zmeniť, zmením, ale neviem, a momentálne som rada, že fungujem v takom móde, že moja mama sa neocitne na hranici biedy a ja, keď už onedlho budem v dôchodku, budem sebestačná, vo všetkých oblastiach, a to som myslím, dobre sa nasmerovala, lebo neviem čo bude, kto bude a ako vládnuť v tejto krajine, a ak budem mať moc to nejako ovplyvniť, urobím to, lenže teraz, len proste recitujem, čo považujem za dôležité, nezadlžovať sa kvôli dovolenkám, a iným hlúpostiam, kreatívne sa vybičovať, aj z veľkej garzónky, s vysokými stropmi sa dá urobiť trojizbový byt, a tak mám stále pocit, že osveta typu, nemusí mať každý kaštieľ, ale aj tak sa dá dobre žiť, ak zapneme zdravý rozum a nepodľahneme reklamám, zbytočným nákupom a bezbrehému míňaniu na sviatky a iné príležitosti, aj dovolenka v Hornej Maríkovej, môže byť fajn a ak nie, tak nie....

Asi som to napísala ako veľký zmätok, ale proste je stav vecí ako je, a momentálne je zbytočné hovoriť o tom, i keď je to zaujímavé, ako by to mohlo byť, nuž pre nášho kamaráta, švajčiarskeho občana, keď ho na zabíjačke pochytil žlčníkový záchvat, priletel zo švajcu vrtuľník, také je to tam dobré, ale u nás si na operáciu musíme priniesť hajzlák a príbor, a u nás je to tak, a momentálne nevidím nič, čo by mohlo byť iné, a tak sa snažím robiť to, čo je pre mňa, sebecky, najdôležitejšie, a ak bude dôvod, aby som sa zapojila, k niečomu, čo to chce zmeniť, ja sa zapojím, a to fakt...
V rámci slušného ponímania nášho všehobytia, máme právo, na kadečo, ale reálne, ozaj máme právo len sa spoľahnúť sami na seba, momentálne a nie je to správne, ale teraz JE to tak

Babun, ja súhlasím, že človek, ktorý je dospelý a svojprávny, sa má v prvom rade spoliehať sám na seba. Všetkými dvadsiatimi som ZA.
Ukazovať prstíkom, ako sa štát nestará, politici sa nestarajú, rodinné prídavky sú malé a ja neviem, čo všetko ešte, je na milú rozmilú.

Súčasne však platí, že človek sám o sebe všetko nezvládne. Môžem si na záhrade dopestovať dosť jedla pre svoju rodinu, ale neušijem si topánky a ani kachle si sama nestlčiem, ani môj muž to nezvládne. Ľudia proste musia žiť v skupinách, prácu si podeliť - jeden dopestuje zemiaky, druhý zhoblí okná a tretí zatiaľ učí deti.

My sme si však zvykli (však na také sa ľahko zvyká), že všetko u/robí niekto iný a ja si to jednoducho kúpim. Ak na to nemám, tak si požičiam, však čo.

Žijeme v šialenom svete a ja sa môžem zamýšľať do nemoty, ako by to malo byť, tým samotným dumaním však nič nezmením.
Ale je v mojej moci posúvať informácie, ktoré som získala, tak robím aspoň to.